znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 134/2012-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti L., a. s., B., zastúpenej A., s. r. o., B., vo veci namietaného porušenia čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv   a   základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu Bratislava I č. k. 10 C 62/2010-208 zo 14. februára 2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti L., a. s., o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 20. apríla 2012 doručená   sťažnosť   spoločnosti   L,   a.   s.,   B.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta porušenie čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len   „dodatkový   protokol“)   uznesením   Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný súd“) č. k. 10 C 62/2010-208 zo 14. februára 2012. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 17. apríla 2012.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľka je v postavení žalobkyne v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 62/2010. Žaloba smeruje proti žalovanej Slovenskej republike (ďalej len „žalovaná“), v mene ktorej koná Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky.   Predmetom   konania   je   náhrada   materiálnej   škody   a   nemajetkovej   ujmy vzniknutej nesprávnym úradným postupom.

Uznesením   okresného   súdu   č.   k.   10   C   62/2010-208   zo   14.   februára   2012   bola sťažovateľke uložená povinnosť zložiť preddavok na trovy konania vo výške 918 830,01 €, a to do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Proti uzneseniu nie je odvolanie prípustné.

Podľa názoru sťažovateľky uznesenie okresného súdu neobstojí, pretože je v rozpore s   ustanovením   §   141a   ods.   1   a   2   Občianskeho   súdneho   poriadku,   ďalej   so   zámerom zákonodarcu v súvislosti s týmto ustanovením, taktiež s ustanovením § 4 ods. 1 písm. k) zákona č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o súdnych poplatkoch“) a napokon aj so zásadou rovnosti účastníkov konania. Výrok spočíva v nesprávnom právnom posúdení veci, keďže okresný súd na zistený skutkový stav aplikoval síce správnu právnu normu, ale ju nesprávne interpretoval.

Podľa sťažovateľky interpretácia ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku založená na premise, že súd je vždy povinný uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania, ak to navrhne odporca a ak je v konaní uplatňované právo na zaplatenie peňažnej sumy, pričom u navrhovateľa nie sú splnené predpoklady na oslobodenie od súdnych poplatkov v celom rozsahu, je nesprávna. Pri rozhodovaní súdu o návrhu odporcu uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania nie je totiž právne bezvýznamné, kto je odporcom. Ak je totiž odporcom taký subjekt, ktorého majetkové   pomery   ako   dlžníka   nemožno   usporiadať   podľa   osobitného   predpisu o konkurznom   konaní,   potom   je   vylúčené,   aby   bola   navrhovateľovi   uložená   povinnosť zložiť preddavok na trovy konania. Bráni tomu ústavne súladná interpretácia ustanovenia § 141a   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Podľa   ustanovenia   §   141a   ods.   1   štvrtej   vety Občianskeho súdneho poriadku ak navrhovateľ preddavok na trovy konania v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní   od   uplynutia lehoty   na zloženie   preddavku   na trovy   konania zastaví.   Platí   teda, že súd môže pre nezloženie preddavku na trovy konania konanie zastaviť len vtedy, ak kumulatívne dôjde k tomu, že navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezložil a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho aj zložil. Naopak, nie je možné, aby súd pre nezloženie preddavku konanie zastavil, ak navrhovateľ preddavok v súdom určenej lehote nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho nezložil. Rovnako nie je možné pre nezloženie preddavku konanie zastaviť, ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezložil a odporca, ktorý nemá povinnosť zložiť preddavok, ho zložil.

Právna   úprava   reflektuje   vôľu   zákonodarcu   zachovávať   zásady   spravodlivého súdneho konania aj v prípade rozhodovania o návrhu odporcu podľa ustanovenia § 141a Občianskeho   súdneho   poriadku.   Bolo   by   totiž   porušením   zásady   rovnosti   účastníkov konania,   ak   by   súd   legálne   mohol   na   návrh   vecne   oslobodeného   odporcu,   ktorý   má evidentný záujem na tom, aby konanie pred súdom neprebiehalo, disproporcionálne zaťažiť navrhovateľa povinnosťou uhradiť bez existencie racionálneho dôvodu   vysokú finančnú sumu a previazať splnenie tejto povinnosti s udelením sankcie v podobe zastavenia konania. Obiter dictum, ak by odporca, ktorého majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní (takýmto odporcom je aj žalovaná), mohol svojím úkonom vytvoriť iracionálnu prekážku, ktorá by spôsobila zastavenie konania, došlo by   k   porušeniu   základného   práva   navrhovateľa   na   súdnu   ochranu,   a   to   osobitne   práva na prístup   k   súdu   ako   imanentnej   súčasti   tohto   základného   práva.   Súd   môže   uložiť navrhovateľovi povinnosť zložiť preddavok na trovy konania podľa ustanovenia § 141a ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku len vtedy, ak o takejto povinnosti rozhoduje na návrh odporcu, ktorý má, resp. v prípade pozitívneho rozhodnutia bude mať, povinnosť zložiť preddavok   na   trovy   konania   v   rovnakej   výške   ako   navrhovateľ.   V   prípade,   ak   návrh na zloženie preddavku podal odporca, ktorý takúto povinnosť nemá (pretože jeho majetkové pomery ako dlžníka nemožno usporiadať podľa osobitného predpisu o konkurznom konaní), musí súd takýto návrh zamietnuť v rámci ústavne súladnej interpretácie ustanovenia § 141a ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku.   Uloženie   povinnosti   navrhovateľovi   zložiť preddavok na trovy konania tam, kde je odporca od takejto povinnosti vecne oslobodený, postráda akýkoľvek zmysel, pretože aj keď navrhovateľ zaťažený povinnosťou preddavok nezloží, konanie nemožno zastaviť.

Sťažovateľka   upozorňuje   na   to,   že   okresný   súd   si   túto   jej   argumentáciu   osvojil v skutkovo   a   právne   podobných   konaniach,   kde   vystupujú   tí   istí   účastníci   a   kde   sa rozhodovalo   o   totožných   návrhoch   žalovanej   na   uloženie   povinnosti   zložiť   preddavok na trovy   konania.   V   týchto   prípadoch   bol   návrh   žalovanej   zamietnutý   (napr.   uznesenia okresného súdu č. k. 16 C 162/2011-161 z 21. marca 2012 a č. k. 16 C 163/2011-161 z 21. marca 2012).

Sťažovateľka   ďalej zdôrazňuje, že   je v   konaní vedenom   okresným súdom   vecne oslobodená od platenia súdnych poplatkov v zmysle ustanovenia § 4 ods. 1 písm. k) zákona o   súdnych   poplatkoch.   Vecné   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   sa   vzťahuje   na   celé konanie,   a preto   nie je dôvod,   aby bola sťažovateľka   posudzovaná z pohľadu   splnenia predpokladov na oslobodenie od súdnych poplatkov. Tam, kde zákon presne stanoví, že navrhovateľ je oslobodený od platenia súdneho poplatku v konaní, v ktorom sa domáha náhrady škody v súvislosti s nesprávnym úradným postupom, je bizarné, aby mu zároveň stanovil povinnosť zložiť preddavok na trovy konania bez toho, aby takúto povinnosť mal aj odporca.

Sťažovateľka   ďalej   namieta,   že   okresný   súd   ignoroval   formálnu   podmienku ustanovenia   §   141a   ods.   1   Občianskeho   súdneho   poriadku,   podľa   ktorej   je   možné rozhodovať   o   uložení   povinnosti   zložiť   preddavok   len   vtedy,   ak   sa   uplatňuje   právo na zaplatenie   peňažnej   sumy   prevyšujúcej   400-násobok   životného   minima   pre   jednu plnoletú fyzickú osobu, ako aj pravidlo obsiahnuté v ustanovení § 141a ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého výška preddavku je 5 % z peňažnej sumy uplatňovanej navrhovateľom, pričom na príslušenstvo sa neprihliada. V danom prípade je zrejmé, že sťažovateľkou uplatňovaná istina neprevyšuje 400-násobok životného minima pre jednu plnoletú fyzickú osobu a požadovaná suma preddavku prevyšuje 5 % uplatňovanej istiny.

Napokon   sťažovateľka   zdôrazňuje,   že   návrh   žalovanej   neobsahoval   žiadne odôvodnenie účelu, na ktorý by mal byť zložený preddavok použitý. Súd sa účelnosťou a dôvodmi   vôbec nezaoberal. Pritom   je zrejmé, že zloženie tak   enormne vysokej   sumy nemôže slúžiť racionálnemu cieľu. V tomto type konania objektívne nemôžu vzniknúť také trovy, ktoré by mali byť kryté tak enormne vysokou sumou preddavku. Účel návrhu je preto viac než zrejmý. Ide o to, aby bola sťažovateľka postavená do bezvýchodiskovej situácie tak, aby rezignovala na uplatňovanie svojich legitímnych práv a prestala žiadať od žalovanej náhradu škody a nemajetkovej ujmy.

Sťažovateľka   navrhuje   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy,   dohovoru   a   dodatkového   protokolu   v   konaní   vedenom okresným súdom pod sp. zn. 10 C 62/2010 s tým, aby bolo uznesenie zo 14. februára 2012 zrušené   a   vec   bola   vrátená   na   ďalšie   konanie.   Požaduje   tiež   priznanie   finančného zadosťučinenia v sume 500 €, ako aj náhradu trov konania na účet právneho zástupcu.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 10 C 62/2010-208 zo 14. februára 2012 vyplýva, že ním   bola sťažovateľke   uložená povinnosť zložiť preddavok   na trovy   konania vo   výške 918 830,01 € na účet okresného súdu do 60 dní od právoplatnosti uznesenia. Sťažovateľka sa domáha proti žalovanej zaplatenia sumy 18 376 600,24 €. Výzvou zo 17. januára 2012 bolo   sťažovateľke   doručené   tlačivo   na   dokladovanie   pomerov   účastníka   konania požadujúceho priznanie oslobodenia od súdnych poplatkov s tým, aby sa v lehote 10 dní vyjadrila k svojim majetkovým pomerom podľa § 141a tretej vety Občianskeho súdneho poriadku a zároveň v rovnakej lehote zaslala okresnému súdu vyplnené tlačivo dokladujúce jej   majetkové   pomery.   Sťažovateľka   v   odpovedi   uviedla,   že   v   danom   konaní   je   vecne oslobodená od súdnych poplatkov podľa § 4 ods. 1 písm. k) zákona o súdnych poplatkoch. Vecné oslobodenie sa vzťahuje na celé konanie, a preto nie je dôvod, aby bola sťažovateľka posudzovaná   z   pohľadu   splnenia   predpokladov   na   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Sťažovateľka argumentovala ďalej tým, že žalovaná neuviedla žiadne dôvody na podanie návrhu   na   zloženie   preddavku.   Je   tiež   toho   názoru,   že   v   konaní   neboli   a   ani   nebudú vykonávané také dôkazy, ktoré by vyvolali potrebu úhrady na strane štátu, a preto zloženie preddavku na trovy konania považuje za účelové obmedzovanie jej práva na prístup k súdu a   na   súdnu   ochranu.   Sťažovateľka   požadované   tlačivo   o   jej   majetkových   pomeroch okresnému   súdu   nepredložila.   Podľa   názoru   okresného   súdu   sú   splnené   podmienky na uloženie   povinnosti   sťažovateľke   zložiť   preddavok   na   trovy   konania,   lebo   uplatňuje právo   na   zaplatenie   sumy   18 376   600,24   €,   teda   vo   výške   presahujúcej   400-násobok životného   minima,   žalovaná   navrhla   uloženie   tejto   povinnosti   sťažovateľke   a   zároveň sťažovateľka napriek výzve okresného súdu nepreukázala existenciu majetkových pomerov odôvodňujúcich   jej   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v   zmysle   §   138   Občianskeho súdneho   poriadku.   V   prípade   splnenia   týchto   podmienok   je   súd   povinný   zaviazať sťažovateľku na zloženie preddavku, a to bez ohľadu na skutočnosť, či je táto vecne alebo osobne oslobodená od platenia súdnych poplatkov podľa zákona o súdnych poplatkoch, a tiež bez ohľadu na skutočnosť, či v konaní nejaké trovy vznikli, resp. vzniknú. V zmysle zákona č. 7/2005 Z. z. o konkurze a reštrukturalizácii a o zmene a doplnení niektorých zákonov   v   znení   neskorších   predpisov   sa   tento   zákon   nevzťahuje   na   usporiadanie majetkových   pomerov   dlžníka,   ktorým   je   štát,   štátna   rozpočtová   organizácia,   štátna príspevková organizácia, štátny fond, obec, vyšší územný celok, rozpočtová organizácia a príspevková organizácia v zriaďovateľskej pôsobnosti obce a vyššieho územného celku alebo   iná   osoba,   za   ktorej   všetky   záväzky   zodpovedá   alebo   ručí   štát.   Tento   zákon   sa nevzťahuje ani na usporiadanie majetkových pomerov dlžníka, ktorým je Národná banka Slovenska, Fond ochrany vkladov alebo Garančný fond investícií. Keďže v zmysle tohto ustanovenia sa majetkové pomery štátu nemôžu usporiadať, s poukazom na ustanovenie § 141a   ods.   1   tretiu   vetu   Občianskeho   súdneho   poriadku   nebola   žalovaná   zaviazaná na zloženie preddavku na trovy konania.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, návrhy podané oneskorene, ako aj návrhy zjavne neopodstatnené môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Sťažnosť treba považovať za zjavne neopodstatnenú napriek tomu, že ústavný súd vníma závažnosť námietok sťažovateľky, a napriek tomu, že neprehliadol skutočnosť, že meritórna argumentácia sťažovateľky v tejto sťažnosti má výrazné ústavnoprávne dimenzie.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   návrhu   možno   hovoriť   vtedy,   keď   namietaným postupom   orgánu   štátu   nemohlo vôbec   dôjsť   k   porušeniu   toho   základného   práva   alebo slobody, ktoré označil navrhovateľ, a to buď pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom orgánu štátu a základným právom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, prípadne z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, I. ÚS 110/02, I. ÚS 88/07).

Jadrom sťažnosti je námietka sťažovateľky, podľa ktorej uznesením okresného súdu došlo k zásahu do jej základného práva na súdnu ochranu, a to konkrétne do jej práva na prístup k súdu, keďže v zmysle § 141a ods. 1 poslednej vety Občianskeho súdneho poriadku ak navrhovateľ preddavok v určenej lehote nezloží a odporca, ktorý má povinnosť zložiť preddavok, ho zložil, súd konanie v lehote 15 dní od uplynutia lehoty na zloženie preddavku zastaví.

Podľa názoru ústavného súdu je v danom prípade zrejmé už na prvý pohľad, že uznesením   okresného   súdu   č.   k.   10   C   62/2010-208   zo   14.   februára   2012   k   zásahu do označeného   základného   práva   dôjsť   nemohlo.   Samotné   vydanie   uznesenia,   ale   ani nadobudnutie právoplatnosti tohto uznesenia nemá bez ďalšieho za následok stratu prístupu k súdu pre sťažovateľku. K namietaným dôsledkom by totiž mohlo dôjsť až prípadným vydaním uznesenia o zastavení konania v zmysle už citovaného ustanovenia.

Na   rozdiel   od   uznesenia   o   povinnosti   zložiť preddavok   v zmysle § 141a   ods.   1 poslednej   vety   Občianskeho   súdneho   poriadku   proti   uzneseniu   o   zastavení   konania   je prípustné   odvolanie   a   vo   vzťahu   voči   prípadnému   nepriaznivému   potvrdzujúcemu rozhodnutiu   odvolacieho   súdu   prichádza   do   úvahy   aj   podanie   dovolania,   ktorého prípustnosť   by   sa   mohla   opierať   o   ustanovenie   §   237   písm.   f)   Občianskeho   súdneho poriadku.   Tak   v   rámci   odvolacieho   konania,   ako   aj   v   rámci   dovolacieho   konania   voči prípadnému uzneseniu okresného súdu o zastavení konania bude mať sťažovateľka možnosť uplatňovať všetky tie zásadné námietky, ktoré sú obsahom sťažnosti podanej ústavnému súdu. Všeobecné súdy preto budú mať možnosť skúmať, či prípadné zastavenie konania pre nezaplatenie preddavku na trovy konania je v danom prípade zlučiteľné s tými základnými právami, porušenie ktorých sťažovateľka namieta.

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012