znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 134/2010-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. marca 2010 predbežne prerokoval sťažnosť M. P., D., vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na zákonného sudcu   zaručeného   v čl. 48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaniach vedených pod sp. zn. 48 Er 2258/2007, Ex 2258/2007 a sp. zn. 48 Er 598/2008, Ex 127/2008 a namietaného porušenia práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom predsedu Okresného súdu Košice II v konaniach vedených pod sp. zn. 48 Er 2258/2007, Ex 2258/2007 a sp. zn. 48 Er 598/2008, Ex 127/2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. februára 2010 doručená sťažnosť M. P., D. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia základného práva vlastniť majetok zaručeného v čl. 20 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného   práva   na   zákonného   sudcu   zaručeného   v   čl.   48   ods.   1   ústavy,   práva   na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) a práva na pokojné užívanie majetku zaručeného v čl. 1 Dodatkového protokolu k Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dodatkový protokol“) postupom Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“)   v   konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   48 Er 2258/2007,   Ex   2258/2007   a   sp.   zn. 48 Er 598/2008,   Ex   127/2008   (ďalej   aj   „namietané   konania“)   a namietaného   porušenia práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom predsedu okresného súdu v namietaných konaniach.

Z   obsahu   sťažnosti   a   jej   príloh   vyplýva,   že   sťažovateľ   17.   septembra   2007   pri návšteve   banky   náhodným   spôsobom   zistil,   že   má   súdnym   exekútorom   zablokované peňažné účty. Následne na príslušnom exekútorskom úrade zistil, že sa proti nemu a jeho manželke vedie exekučné konanie pod sp. zn. 48 Er 2258/2007, Ex 2258/2007 o vymoženie sumy 7,5 mil. Sk s prísl. v prospech Ing. T. Sťažovateľ tvrdí, že exekučné konanie bolo začaté   na   základe   sfalšovanej   zmenky   a   následne   nezákonného   rozsudku   samozvaného rozhodcu JUDr. Č.

Následne sťažovateľ 18. septembra 2007 spolu s manželkou podali trestné oznámenie „a Úrad boja proti korupcii, Odbor boja proti korupcii Východ, Rastislavova 69, Košice vedie pod ČVS: PPZ-46/BPK-V-2008 trestné stíhanie pre obzvlášť závažný zločin podvodu, ktorý dozoruje Špeciálna prokuratúra SR“. Sťažovateľ zároveň podnikol aj iné príslušné kroky na zabezpečenie „nevyhnutnej ochrany svojich práv a právom chránených záujmov:

- bolo začaté trestné stíhanie vo veci prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa osobou konajúcou v mene OS KE II pod ČVS: ORP-1500/4-OJP-KE-2009.

-   bol   ministerkou   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   podpísaný   návrh   na   začatie disciplinárneho konania proti menovanému súdnemu exekútorovi č. k. 1016/2009-52....“.Nahliadnutím do súdneho spisu v októbri 2007 sťažovateľ zistil, že 12. septembra 2007 vyššia súdna úradníčka Mgr. K. (ďalej len „vyššia súdna úradníčka“) vydala súdnemu exekútorovi   Mgr.   H.   poverenie   č.   5803   039303*   na   vykonanie   exekúcie,   ktorý 14. septembra 2007 zablokoval peňažné účty sťažovateľa a jeho manželky, a 27. augusta 2007   bolo   súdnym   exekútorom   zahájené   exekučné   konanie   vedené   pod   sp.   zn.   48   Er 2258/2007, Ex 2258/2007.

Podľa   sťažovateľa   v   exekučnom   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   2258/07, Ex 2258/2007,   ktoré   bolo   začaté   27.   augusta   2007,   v mene   okresného   súdu   konala a rozhodovala   vyššia   súdna   úradníčka,   ktorá   podľa   sťažovateľa   konala   a   rozhodovala neoprávnené a bez poverenia sudcu, čím porušila jeho základne práva na prerokovanie veci súdom zriadeným zákonom, na prejednanie záležitosti zákonným sudcom, a týmto aj jeho právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces.

Dňa 6. decembra 2007 na základe námietok sťažovateľa a jeho manželky okresný súd vyžiadal od rozhodcu originál rozhodcovského spisu, z ktorého podľa sťažovateľa bolo preukázané, že jeho námietky proti exekúcii z 29. októbra 2007 o tom, že v rozhodcovskom konaní, ktoré predchádzalo súdnemu exekučnému konaniu, došlo k porušeniu základných práv a slobôd sťažovateľa a jeho manželky a samotné rozhodcovské konanie má závažné nedostatky   nezlúčiteľné   so   zásadou   zákonnosti   a spravodlivosti   (absencia   originálu rozhodcovskej   doložky,   nedoručenie   žalobného   návrhu   povinným,   uskutočnenie rozhodcovského konania bez vedomia povinných a pod.).

Osoby podozrivé zo zmenkového podvodu JUDr. Š. a Ing. T. boli na 20. december 2007 predvolané vyšetrovateľom pre účely predloženia originálov zmenky a rozhodcovskej doložky pre účely znaleckého skúmania. Na druhý deň, t. j. 21. decembra 2007, JUDr. Š. oznámil vyšetrovateľovi krádež údajných originálov zo svojho auta.

Dňa   27.   decembra   2007 „tzv.   oprávnený   Ing.   P.   T.   –   druhý   údajný   majiteľ sfalšovanej zmenky, podal faxom návrh na zastavenie exekúcie, ktorý bol antidátumovaný dňom 19. 12. 2007 (dátum pred výpoveďou u vyšetrovateľa), ktorý však osobne doručil súdu až 3. 1. 2008“.

Namiesto toho, aby sudca Mgr. G. F., ktorému bol exekučný spis pod sp. zn. 48 Er 2258/07   pridelený,   označil   postup   rozhodcu   ako   nezákonný   a   neústavný   na   základe zistených   skutočností,   a   takto   ochránil   základne   ľudské   pravá   a   záujmy   manželov   P., 4. januára 2008 vyššia súdna úradníčka v mene okresného súdu vydala uznesenie, „ktorým vyhovela antidátumovanému podaniu tzv. oprávneného Ing. P. T. a exekúciu zastavila“.Dňa 15. februára 2008 „tzv. oprávnený Ing. P. T.“ vydanie predmetného uznesenia vyššou   súdnou   úradníčkou,   a   nie   sudcom   využil   ako   možnosť   na   odvolanie   proti predmetnému   uzneseniu,   ktoré   odôvodnil   dvoma   znaleckými   posudkami.   Tieto   napadol sťažovateľ s manželkou na Ministerstve spravodlivosti Slovenskej republiky a Ministerstve spravodlivosti Českej republiky, ktoré sťažnosť uznali za dôvodnú, znalca G. vyškrtli zo zoznamu znalcov a proti sudcovi Vrchního soudu v Prahe bolo začaté diciplinárne konanie. Následne 12. marca 2008 podal Ing. P. T. definitívny a neodvolateľný návrh na zastavenie exekúcie v celom rozsahu, ktorému ale predchádzalo prevedenie jeho údajných práv na Ing. R. M..Sudca Mgr. F. 14. marca 2008 vydal v exekučnom konaní vedenom pod sp. zn. 48 Er 2258/2007   uznesenie,   ktorým   vyhovel   návrhu   Ing.   T.   a   exekúciu   zastavil.   Pred nadobudnutím   právoplatnosti   predmetného   uznesenia   (18.   marca   2008)   bolo   proti sťažovateľovi   a jeho   manželke   na   základe   uznesenia   zo   14.   marca   2008   začaté   druhé exekučné konanie vedené pod sp. zn. 48 Er 598/2008, Ex 127/2008 na základe toho istého exekučného titulu.

Dňa 15. apríla 2008 vyššia súdna úradníčka, podľa sťažovateľa neoprávnene, bez poverenia sudcu vydala v prospech oprávneného Ing. M. poverenie č. 5803 045349* pre súdneho exekútora M. Z. O tomto exekučnom konaní sa sťažovateľ s manželkou dozvedeli nahliadnutím do súdneho spisu 15. apríla 2008.

Dňa 15. mája 2008 podal sťažovateľ s manželkou, a to každý samostatne, návrh na zrušenie   poverenia   vydaného   vyššou   súdnou   úradníčkou   pre   exekútora   a   návrh   na zastavenie exekúcie. Dňa 1. júla 2008 vyššia súdna úradníčka vydala uznesenie, ktorým zamietla námietky sťažovateľa a jeho manželky na zastavenie exekúcie a návrh na zrušenie poverenia pre exekútora. Podľa sťažovateľa vyššia súdna úradníčka okrem iných vecných dôvodov opätovne konala a rozhodovala vo veci neoprávnene bez poverenia sudcu. Proti predmetnému uzneseniu podal sťažovateľ odvolanie.

Dňa   21.   júla   2008   vyššia   súdna   úradníčka   vydala   uznesenie,   ktorým   zamietla námietky sťažovateľa o miestnej nespríslušnosti okresného súdu napriek tomu, že okresný súd   začal   konanie   v čase,   keď   preukázateľné   vedel,   že   miestne   príslušným   súdom   pre sťažovateľa a jeho manželku je Okresný súd Košice-okolie.

Po odvolaní sťažovateľa proti uvedeným uzneseniam vyššia súdna úradníčka začala vedome spôsobovať prieťahy v konaní, účelovo vytvárať množstvo nadbytočných úkonov a iných   obštrukcií,   robila   všetko   preto,   aby   sa   exekučná   vec   vedená   pod   sp. zn. 48 Er/598/2008, Ex 127/2008 neriešila, so zrejmou snahou vec neuzavrieť, čím dlhšie ju držať otvorenú na okresnom súde a spis z tohto dôvodu napriek žiadostiam iným štátnym orgánom neposkytnúť.

Sťažovateľ   aj   jeho   manželka   samostatne   listami   z   27.   februára   2008   požiadali predsedu   okresného   súdu   o   oznámenie   mena   vyššieho   súdneho   úradníka,   oznámenie zákonného   ustanovenia   pre   konanie   vyššieho   súdneho   úradníka   a   uvedenie   rozsahu právomoci   vyššieho   súdneho   úradníka   konajúceho   v   namietanom   exekučnom   konaní. Predseda okresného súdu listami sp. zn. Spr. 41/2009 doručenými sťažovateľovi a jeho manželke 25. marca 2009 a 29. marca 2009 odpovedal na ich dožiadanie.

Podľa sťažovateľa odpoveď predsedu okresného súdu bola zmätočná, rozvrh práce okresného súdu na rok 2007, 2008 a 2009 nebol v súlade so zákonom č. 549/2003 Z. z. o súdnych úradníkoch v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon č. 549/2003 Z. z.), neobsahoval poverenie pre vyššiu súdnu úradníčku od zákonného sudcu Mgr. F.

Sťažovateľ   v   snahe presvedčiť   sa   o   správnosti   svojich   zistení   požiadal   predsedu okresného súdu o informáciu, či rozvrh práce okresného súdu zverejnený na web stránke Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky   obsahuje   všetky   informácie.   Predseda okresného súdu sťažovateľovi listom sp. zn. Spr. 79/2009 doručeným mu 22. mája 2009 oznámil, že „Rozvrh práce Okresného súdu Košice II., ktorým sa riadi organizácia práce súdu pri zabezpečovaní výkonu súdnictva na príslušný kalendárny rok v znení dodatkov, je uverejnený   na   webovej   stránke   Ministerstva   spravodlivosti   Slovenskej   republiky www.justice.gov.sk.“.

Vzhľadom   na   vzniknutú   situáciu   pre   zabezpečenie   ochrany   svojich   záujmov   sa sťažovateľ   s   manželkou   obrátili   na   Národnú   radu   Slovenskej   republiky,   od   ktorej   si vyžiadali dôvodovú správu k zákonu č. 549/2003 Z. z., a obrátili sa aj na expertov v oblasti exekučného   práva,   občianskeho   práva   a v oblasti   ochrany   základných   ľudských   práv a slobôd.

Sťažovateľ   sa   usiloval   o   zabezpečenie   si   svojich   práv   a   zabezpečenie   nápravy v označených exekučných konaniach od predsedu okresného súdu a predsedu Krajského súdu v Košiciach (jeho sťažnosť bola listom predsedu Krajského súdu v Košiciach sp. zn. Spr. 235/09 z 21. januára 2010 označená za nedôvodnú), žiadnej nápravy sa však nedočkal.

Vychádzajúc z uvedených skutočností sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd nálezom vyslovil porušenie základných práv zaručených v čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práv   zaručených   v   čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   čl.   1   dodatkového   protokolu   postupom okresného súdu v konaniach vedených pod sp. zn. 48 Er 2258/2007, Ex 2258/2007 a sp. zn. 48   Er 598/2008,   Ex   127/2008   a   porušenie   jeho   práva   zaručeného   v   čl.   13   dohovoru postupom predsedu okresného súdu v namietaných konaniach, zrušil poverenie pre súdneho exekútora č. 5803 039303* z 12. septembra 2007, uznesenie okresného súdu zo 4. januára 2008,   poverenie   pre   súdneho   exekútora   č.   5803   045349*   z   15.   apríla   2008,   uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu na zastavenie exekúcie z 1. júla 2008 a uznesenie okresného súdu o zamietnutí návrhu miestnej nepríslušnosti z 21. júla 2008 a priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 40 000 €, ktoré mu je okresný súd povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od vyhlásenia nálezu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   namietané   porušenie   základného   práva   vlastniť   majetok zaručeného   v   čl.   20   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na   súdnu   a   inú   právnu   ochranu zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na   prerokovanie   veci   zákonným sudcom zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl.   6   ods.   1   dohovoru   a   práva   na   pokojné   užívanie   majetku   zaručeného   v   čl.   1 dodatkového   protokolu   postupom   okresného   súdu   v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 48 Er 2258/2007, Ex 2258/2007 a sp. zn. 48 Er 598/2008, Ex 127/2008 a porušenie práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom predsedu okresného súdu v označených konaniach.

1. Sťažovateľ namietal porušenie základných práv zaručených v čl. 20, čl. 46 ods. 1 a čl. 48   ods.   1 ústavy   a práv   zaručených   v   čl.   6 ods.   1 dohovoru   a   čl.   1   dodatkového protokolu   postupom   okresného   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   2258/2007, Ex 2258/2007.

Podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o   opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde).

Konanie vedené okresným súdom bolo v merite veci ukončené uznesením sp. zn. 48 Er 2258/2007 (Ex 2258/07) zo 14. marca 2008, ktoré nadobudlo právoplatnosť 4. apríla 2008.   O   trovách   konania   okresný   súd   rozhodol   uznesením   sp.   zn.   48   Er   2258/07 (Ex 2258/07) zo 6. mája 2008, ktorého 1. výrok nadobudol právoplatnosť 2. augusta 2008 a 2. výrok 13. mája 2009. Sťažnosť bola doručená ústavnému súdu 8. februára 2010, takže už uplynula lehota v zmysle § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú   podľa   čl.   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   v spojení   s   §   53   ods.   3   zákona o ústavnom súde.

2.   Sťažovateľ   namietal   porušenie   označených   práv   postupom   okresného   súdu   aj v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   48   Er   598/2008,   Ex   127/2008   poverením   pre   súdneho exekútora č. 5803 045349* z 15. apríla 2008, uznesením okresného súdu z 1. júla 2008 (zamietnutie námietky   na zastavenie exekučného konania) a uznesením   okresného súdu z 21. júla 2008 (zamietnutie námietky o miestnej nepríslušnosti okresného súdu).

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   návrhy   vo   veciach,   na   ktorých prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene,   môže   ústavný   súd   na   predbežnom   prerokovaní   odmietnuť uznesením   bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je zjavne neopodstatnený.

Významnou ústavnou podmienkou limitujúcou rozhodovaciu právomoc ústavného súdu v konaní o sťažnostiach fyzickej osoby alebo právnickej osoby vyjadrenou v čl. 127 ústavy   je,   že   o   ochrane   základných   práv   alebo   slobôd   sťažovateľa,   porušenie   ktorých namieta pred ústavným súdom, nerozhoduje iný súd.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Ústavný súd sa pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa preto zaoberal aj otázkou, či účinnú ochranu základného práva, ktoré sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal, neposkytujú všeobecné súdy na základe takých právnych prostriedkoch nápravy, ktoré je možné súčasne považovať za účinné právne prostriedky ochrany namietaného porušenia jeho základného práva (čl. 127 ods. 1 i. f. ústavy v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Na základe poučenia okresného súdu v napadnutých uzneseniach mohol sťažovateľ v lehote   15   dní   od   ich   doručenia   proti   nim   podať   odvolanie.   Z   obsahu   sťažnosti   však nevyplýva a sťažovateľ to ani netvrdí, že odvolanie proti napadnutým uzneseniam podal.

Ak sťažovateľ tvrdí, že využil všetky zákonné možnosti na domáhanie sa ochrany svojho ústavného práva, a nemá inú možnosť sa týchto domôcť len na ústavnom súde, nie je to pravda, pretože bol oprávnený, ale aj povinný, vzhľadom na princíp subsidiarity (čl. 127 ods.   1 ústavy) využiť právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu základných práv poskytuje. Takým právnym prostriedkom je podľa názoru ústavného súdu a konštantnej súdnej praxe odvolanie.

Nevyužitie   tohto   právneho   prostriedku   ochrany   označeného   základného   práva sťažovateľa nemožno nahradzovať sťažnosťou podanou ústavnému súdu. Preto ústavný súd sťažnosť odmietol pri jej predbežnom prerokovaní pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Nad   rámec   ústavný   súd   poznamenáva,   že   sťažnosť   vzhľadom   na   jej   doručenie ústavnému   súdu   8.   februára   2010   mohla   byť   v tejto   časti   podľa   § 53   ods.   3   zákona o ústavnom súde odmietnutá aj ako podaná oneskorene.

K   sťažnosti   v   časti   namietajúcej   porušenie   označených   práv   poverením   súdneho exekútora okresným súdom ústavný súd uvádza, že sťažovateľ podal návrh na zastavenie exekučného konania, súčasťou ktorého je aj poverenie na jeho výkon. Návrh bol uznesením okresného súdu z 1. júla 2008 zamietnutý. Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľ využil účinný prostriedok nápravy, a preto vzhľadom na princíp subsidiarity (čl. 127 ods. 1 ústavy) ústavný súd sťažnosť aj v tejto časti odmietol pre nedostatok svojej právomoci podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

3.   Sťažovateľ   namietal aj   porušenie   svojho   práva   na účinné prostriedky   nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru postupom predsedu okresného súdu v namietaných konaniach vo veci vybavenia jeho sťažností.

Podľa čl. 13 dohovoru každý, koho práva a slobody priznané týmto dohovorom boli porušené, musí mať účinné právne prostriedky nápravy pred národným orgánom, aj keď sa porušenia dopustili osoby pri plnení úradných povinností.

Pri vybavení sťažnosti a prešetrení vybavenia sťažnosti podľa zákona č. 757/2004 Z. z.   o súdoch   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení   neskorších   predpisov (ďalej len „zákon o súdoch“) ide o postup administratívneho charakteru, ktorý sa riadi len uvedeným právnym predpisom, resp. zákonom č. 152/1998 Z. z. o sťažnostiach v znení neskorších predpisov, pretože je vyňatý aj spod pôsobnosti právnych predpisov v správnom konaní. Táto špecifická oblasť preto nespadá pod garancie práv zaručených v čl. 6 a čl. 13 dohovoru.

To   znamená,   že   postup   pri   vybavovaní   sťažností,   resp.   prešetrení   ich   vybavenia podľa zákona o súdoch v nijakom prípade nemožno považovať ratione materiae za súčasť práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru a práva na účinný prostriedok nápravy zaručeného v čl. 13 dohovoru.

Vzhľadom   na   uvedené   skutočnosti   ústavný   súd   rozhodol   tak,   ako   to   vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. marca 2010