znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 134/07-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť M. K., R., t. č. vo väzbe, zastúpeného advokátom JUDr. J. V., B., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej   republiky   a práva   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných   slobôd   uznesením   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp. zn.   1   Ndt 30/2006 z 8. novembra 2006 a uznesením Krajského súdu v Žiline sp. zn. 1 Nto 21/2006 z 5. decembra 2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. K. o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2007   doručená   sťažnosť   M.   K.,   t.   č.   vo   väzbe   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného advokátom   JUDr.   J.   V.,   B.,   v ktorej   namietal   porušenie   svojho   základného   práva podľa čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“) uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 1 Ndt 30/2006 z 8. novembra 2006 a uznesením Krajského súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 1 Nto 21/2006 z 5. decembra 2006 tým, že jeho trestná vec vedená Okresným súdom Žilina   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pod   sp. zn.   3 T 187/2005   nebola   tomuto   súdu   odňatá. Podaním   doručeným   27.   marca   2007   sťažovateľ   doplnil   sťažnosť   o kópie   namietaných rozhodnutí a ďalších dokladov.

Sťažovateľ   uviedol,   že   v označených   rozhodnutiach   krajský   súd   a najvyšší   súd „skúmali len to, že obžalobu podala Okresná prokuratúra Ž. dňa 28. 11. 2005 na Okresný súd   v Žiline,   a že   teda   na   konanie   vo   veci   príslušný   Okresný   súd   Žilina.   Taktiež   len skutočnosť, že nadriadený súd Okresnému súdu v Žiline je Krajský súd Žilina a tak o jeho príslušnosti   niet   pochýb.  ...   takto   sa   trestná   vec   javí   len   keď   je   skúmaná   od   podania obžaloby, t. j. od 28. 11. 2005, v ktorej je prispôsobené odôvodnenie skutku 1. obžaloby, oproti časovému postupu v prípravnom konaní – vznesenie obvinenia zo dňa 10. 1. 2005.“.

Podľa názoru sťažovateľa je miestne príslušným na prerokovanie a rozhodnutie jeho trestnej   veci   Okresný   súd Trenčín,   ktorému   mala byť podaná obžaloba, pretože skutok uvedený v obžalobe sa stal v T.. Miestnu nepríslušnosť okresného súdu rozsiahlo namietal v podaniach z 22. februára 2006, 15. marca 2006 a 24. marca 2006, s ktorými sa krajský súd ani   najvyšší   súd   nevysporiadali,   a preto   sťažovateľ   nedostal   odpoveď   na   otázku,   prečo v jeho trestnej veci najskôr vykonávala dozor nad prípravným konaním Okresná prokuratúra M., do väzby bol vzatý rozhodnutím Okresného súdu Martin, a prečo bola jeho vec neskôr postúpená Okresnej prokuratúre Ž., ktorá aj podala obžalobu.

Sťažovateľ namieta, že bolo porušené jeho základné právo nebyť odňatý zákonnému sudcovi zaručené v čl. 48 ods. 1 ústavy a právo, aby jeho záležitosť bola „spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná“, zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru a navrhuje, aby   ústavný   súd   rozhodol,   že   uznesením   najvyššieho   súdu   sp.   zn.   1   Ndt   30/2006 z 8. novembra   2006,   ktorým   nebola   krajskému   súdu   odňatá   vec   vedená   pod   sp.   zn. 1 Nto 21/2006, a následne uznesením krajského súdu sp. zn. 1 Nto 21/2006 z 5. decembra 2006, ktorým nebola okresnému súdu odňatá vec vedená pod sp. zn. 3 T 187/2005, boli porušené   jeho označené práva   a v nadväznosti   na   to,   aby ústavný   súd   zrušil   namietané rozhodnutia a prikázal krajskému súdu vo veci znovu rozhodnúť. Sťažovateľ tiež žiadal priznať trovy právneho zastúpenia.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dané dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom   prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy   podané   oneskorene.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.

O zjavne   neopodstatnený   návrh   ide   vtedy,   ak   ústavný   súd   pri   jeho   predbežnom prerokovaní nezistí žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie. Inými slovami, ústavný súd môže pri predbežnom prerokovaní odmietnuť taký návrh, ktorý sa na prvý pohľad a bez najmenšej pochybnosti javí ako neopodstatnený (napr. III. ÚS 199/02).

Podľa   čl.   48   ods.   1   ústavy   nikoho   nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi. Príslušnosť súdu ustanoví zákon.

Podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote   prejednaná   nezávislým   a nestranným   súdom zriadeným zákonom, ktorý rozhodne o jeho občianskych právach alebo záväzkoch alebo o oprávnenosti akéhokoľvek trestného obvinenia proti nemu.

Účelom práva priznaného čl. 48 ods. 1 ústavy je zabezpečiť ochranu práv občana sudcom ako predstaviteľom tej zložky súdnej moci, ktorá má právomoc o veci konať, a aby ochranu   práva   v rámci   súdnej   moci   poskytol   sudca   zo   súdu,   ktorý   je   vecne   a miestne príslušný (II. ÚS 87/01). Inak vyjadrené, zákonným sudcom je sudca (samosudca alebo člen senátu) miestne, vecne a funkčne príslušného súdu, ktorý má vo veci konať podľa rozvrhu práce prijatého v súlade so zákonom (III. ÚS 116/06 a odkazy na rozhodnutia tam uvedené).

V prípade sťažovateľa je zákonom, na ktorý odkazuje čl. 48 ods. 1 ústavy, zákon č. 141/1961 Zb. o trestnom konaní súdnom (trestný poriadok) v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“), ktorý bol účinný do 31. decembra 2005 a ktorého aplikácia na   trestnú   vec   sťažovateľa   v konaní   pred   súdom   vrátane   konania   o riadnom   opravnom prostriedku vyplýva z § 564 ods. 3 zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov, ktorý nadobudol účinnosť 1. januára 2006.

Podľa § 18 ods. 1 Trestného poriadku konanie vykonáva súd, v ktorého obvode bol trestný čin spáchaný.

Podľa § 18 ods. 2 Trestného poriadku ak nemožno miesto činu zistiť alebo ak bol čin spáchaný v cudzine, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode obvinený býva, pracuje alebo sa zdržuje; ak sa nedajú tieto miesta zistiť alebo sú mimo územia Slovenskej republiky, vykonáva konanie súd, v ktorého obvode čin vyšiel najavo.

Podľa   §   22   Trestného   poriadku   ak   je   podľa   predchádzajúcich   ustanovení   daná príslušnosť   niekoľkých   súdov,   vykonáva   konanie   z   týchto   súdov   ten,   na   ktorom   podal prokurátor obžalobu alebo ktorému bola vec postúpená nepríslušným súdom.

Podľa § 24 ods. 1 Trestného poriadku spory o príslušnosť medzi súdmi rozhoduje súd, ktorý je im najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa   §   25   ods.   1   Trestného   poriadku   z   dôležitých   dôvodov   môže   byť   vec príslušnému súdu   odňatá a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa; o odňatí a prikázaní rozhoduje súd, ktorý je obom súdom najbližšie spoločne nadriadený.

Podľa § 186 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku predseda senátu nariadi predbežne prejednanie obžaloby, ak má za to, že vec patrí do príslušnosti iného súdu.

Podľa § 188 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku po predbežnom prejednaní obžaloby súd postúpi vec príslušnému súdu, ak nie je sám na jej prejednanie príslušný.

Podstata sťažovateľových námietok spočíva v tom, že sa najvyšší súd ani krajský súd nevysporiadali s jeho námietkami, podľa ktorých nie je okresný súd miestne príslušný na prerokovanie a rozhodnutie jeho trestnej veci, ale miestne príslušným súdom je Okresný súd Trenčín.

Namietaným uznesením   sp.   zn. 1 Ndt   30/2006   z 8. novembra 2006 najvyšší súd rozhodol podľa § 25 ods. 1 Trestného poriadku tak, že vec vedená krajským súdom pod sp. zn. 1 Nto 21/2006 sa mu neodníma. V odôvodnení uznesenia uviedol:

„Na hlavnom pojednávaní Okresného súdu v Žiline dňa 27. júla 2006, obžalovaný M. K. po vznesení námietok voči predsedníčke senátu a prísediacim, ktorí v jeho trestnej veci rozhodujú ako aj voči všetkým sudcom Okresného súdu v Žiline, vyhlásil, že rovnako uplatňuje   námietku   zaujatosti   aj   voči   všetkým   sudcom   Krajského   súdu   v Žiline,   ktorý nedozoruje   jeho   trestnú   vec   so   všetkou   náležitosťou   a tým   porušuje   jeho   práva   a na prejednávanie jeho trestnej veci tento krajský súd nie je ani príslušný.

Najvyšší   súd   Slovenskej   republiky   rovnako   ako   predseda   senátu   Krajského   súdu v Žiline, považoval toto vyjadrenie obžalovaného vzhľadom na jeho obsah, za návrh na odňatie a prikázanie veci v zmysle § 25 ods. 1 Tr. por.

V zmysle   platnej   právnej   praxe   dôležitými   dôvodmi   na   odňatie   a prikázanie   veci podľa   §   25   ods.   1   Tr.   por.,   môžu   byť   predovšetkým   také   okolnosti,   ktoré   zabezpečujú zistenie objektívnej pravdy, ako hlavného predpokladu spravodlivého rozhodnutia, ďalej výchovné   pôsobenie   trestného   konania   na   páchateľa   a občanov,   a čo   najrýchlejšie prejednanie veci. Medzi prípady delegácie, ktoré sa opierajú o požiadavku zabezpečenia objektivity súdneho konania a spravodlivého rozhodnutia, treba zahrnúť aj všetky prípady vylúčenia všetkých sudcov príslušného súdu.

V predmetnej veci najvyšší súd nezistil žiadne také okolnosti, ktoré by odôvodňovali postup   súdu   podľa   §   25   ods.   1   Tr.   por.,   teda   jej   odňatie   Krajskému   súdu   v Žiline a prikázanie inému krajskému súdu. Z písomných vyjadrení všetkých sudcov Krajského súdu v Žiline vyplýva, že títo osobu obžalovaného nepoznajú a necítia sa byť v predmetnej veci zaujatí.

Pokiaľ   ide   o príslušnosť   Krajského   súdu   v Žiline   na   rozhodnutie   o sťažnosti obžalovaného M. K. proti uzneseniu Okresného súdu v Žiline, táto vyplýva z príslušných ustanovení   Trestného   poriadku   a o jej   opodstatnenosti   a dôvodnosti   najvyšší   súd   nemá žiadne   pochybnosti.   Krajský   súd   v Žiline   je   nadriadeným   súdom   voči   Okresnému   súdu v Žiline, a preto je vecne príslušný rozhodovať o opravných prostriedkoch podaných voči rozhodnutiam   prvostupňových   súdov   v rámci   jeho   obvodu,   teda   aj   voči   rozhodnutiam Okresného súdu v Žiline.

Vzhľadom   na   všetky   vyššie   uvedené   okolnosti   najvyšší   súd   nepovažoval   návrh obžalovaného   M.   K.   na   odňatie   predmetnej   trestnej   veci   Krajskému   súdu   v Žiline   a jej prikázanie inému krajskému súdu za opodstatnený a dôvodný....“

Uznesením sp. zn. 1 Nto 21/2006 z 5. decembra 2006 krajský súd rozhodol podľa § 25 ods. 1 Trestného poriadku tak, že trestnú vec sťažovateľa vedenú okresným súdom pod sp. zn. 3 T 187/2005 tomuto súdu neodníma. V odôvodnení uznesenia uviedol:

„Delegácia   podľa   §   25   Tr.   por.,   je   výnimkou   z ústavného   princípu,   že   nikoho nemožno   odňať   jeho   zákonnému   sudcovi.   Aplikácia   ustanovenia   §   25   Tr.   por.   preto prichádza   do   úvahy   len   vtedy,   ak   sú   na   to   dané   dôležité   dôvody.   Dôležitými   dôvodmi v zmysle   citovaného   zákonného   ustanovenia   treba   rozumieť   najmä   dôvody,   ktoré zabezpečujú nestranné a zákonné prejednanie veci, riadne zistenie skutkového stavu a tiež uplatnenie všetkých do úvahy pripadajúcich zásad trestného konania. (...)

Pokiaľ ide o návrh obžalovaného, krajský súd dospel k záveru, že skutočnosti v ňom uvedené,   nepredstavujú   dôležité   dôvody   pre   odňatie   veci   príslušnému   súdu   v Žiline a prikázanie   inému   súdu   toho   istého   druhu   a stupňa.   Krajský   súd   zo   spisu   (vrátane vyjadrení   sudcov)   nezistil,   že   by   objektívne   boli   preukázané   také   skutočnosti,   ktoré   by spochybňovali   nezaujatosť   zákonnej   sudkyne   JUDr.   E.   B.,   vrátane   všetkých   sudcov príslušného   súdu   pôsobiacich   podľa   rozvrhu   práce   na   občianskoprávnom,   obchodnom úseku, ale aj tých sudcov trestného úseku, ktorí sa rozhodovania v predmetnej veci vôbec nezúčastnili.   Uvedené   okolnosti   preto   nie   sú   spôsobilé   na   akceptovanie   návrhu obžalovaného a nedávajú dôvod na delegovanie veci z právomoci a pôsobnosti zákonných sudcov   činných   na   Okresnom   súde   v Žiline.   Opačným   postupom   by   došlo   k porušeniu základných zásad trestného konania, ako i ústavnej zásady zákonného sudcu.

Pokiaľ ide o príslušnosť Okresného súdu v Žiline na prejednávanie a rozhodovanie vo veci, táto vyplýva z príslušných ustanovení Trestného poriadku a o jej opodstatnenosti a dôvodnosti odvolací súd nemá žiadne pochybnosti. V zmysle ustanovenia § 22 Tr. por. ak je daná príslušnosť niekoľkých súdov,   vykonáva konanie z týchto súdov ten,   na ktorom podal prokurátor obžalobu. Treba konštatovať, že prokurátor podal obžalobu na Okresný súd do Žiliny, pod č. 2 PV 249/2005, čím je daná príslušnosť tohto súdu ako súdu miestne príslušného na prejednanie a rozhodnutie vo veci.“

Napadnutými uzneseniami najvyšší súd ani krajský súd nerozhodovali o tom, ktorý súd je miestne príslušný vo veci sťažovateľa. Otázku miestnej príslušnosti posudzuje ten súd, ktorému je vec predložená na prejednanie a rozhodnutie, t. j. na ktorý bola podaná obžaloba, resp. ktorému bola vec postúpená iným (nepríslušným) súdom. Nadriadený súd rozhoduje   o príslušnosti   súdu   (vecnej   alebo miestnej)   len   v prípade   sporu   o príslušnosť (§ 24   Trestného   poriadku),   t.   j.   ak   súd,   ktorému   bola   vec   postúpená   iným   súdom,   sa nepovažuje za vecne alebo miestne príslušný. Vzhľadom na to, že okresný súd sa vo veci sťažovateľa považuje za vecne a miestne príslušný (pred nariadením hlavného pojednávania vec nepostúpil na prerokovanie a rozhodnutie inému súdu), posúdil námietky sťažovateľa ako   žiadosť   podľa   §   25   ods.   1   Trestného   poriadku   a predložil   ju   nadriadenému   súdu, rovnako   posúdil   krajský   súd   a najvyšší   súd   sťažovateľom   namietanú   nepríslušnosť krajského súdu vzhľadom na namietanú zaujatosť všetkých jeho sudcov. Tak najvyšší súd, ako   aj   krajský   súd   preto   napadnutými   rozhodnutiami   posudzovali,   či   sú   dané   dôležité dôvody, pre ktoré by vec mala byť odňatá miestne príslušnému súdu a prikázaná inému súdu toho istého druhu a stupňa.

Ústavný súd v súvislosti s namietaným porušením práv sťažovateľa rozhodnutiami najvyššieho súdu   a krajského súdu   poukazuje na svoju   judikatúru, podľa   ktorej   úlohou ústavného   súdu   nie   je   zastupovať   všeobecné   súdy,   ktorým   predovšetkým   prislúcha interpretácia   a aplikácia   zákonov.   Úloha   ústavného   súdu   sa   obmedzuje   na   kontrolu zlučiteľnosti   účinkov   tejto   interpretácie   a aplikácie   s ústavou,   prípadne   medzinárodnou zmluvou. Do sféry pôsobnosti všeobecných súdov môže ústavný súd zasiahnuť len vtedy, ak by ich konanie alebo rozhodovanie bolo zjavne neodôvodnené alebo arbitrárne (napr. I. ÚS 24/00, I. ÚS 15/01).

Podľa názoru ústavného súdu najvyšší súd a krajský súd ústavne akceptovateľným spôsobom posúdili námietky sťažovateľa týkajúce sa nepríslušnosti v jeho veci konajúcich súdov ako žiadosť podľa § 25 ods. 1 Trestného poriadku a svoje rozhodnutia odôvodnili spôsobom, ktorý nie je možné považovať za svojvoľný a v zrejmom rozpore so zákonom.

Ústavný   súd   z tohto   dôvodu   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pri   predbežnom prerokovaní   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   z dôvodu   jej   zjavnej neopodstatnenosti, a preto sa ďalšími nárokmi sťažovateľa nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007