znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 134/04-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti Prvá správcovská, a. s., Bratislava, Mlynské nivy 61, zastúpenej advokátom JUDr. P. M., B., vo veci porušenia jej základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky uznesením Okresného súdu Bratislava I o zastavení konania č. k. 19 C 32/01-56 z 1. apríla 2003 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Prvej správcovskej, a. s.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. júna 2003 doručené   podanie   Prvej   správcovskej,   a.   s.,   Bratislava,   Mlynské   nivy   61   (ďalej   len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť proti porušovaniu základných práv podľa čl. 127 Ústavy Slovenskej republiky“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že smeruje proti uzneseniu Okresného   súdu   Bratislava   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   z 1.   apríla   2003,   ktorým   bolo zastavené   konanie   o zaplatenie   dlhu   s príslušenstvom   voči   odporcom,   vlastníkom   bytov v dome spravovanom sťažovateľkou. Na základe návrhu právneho zástupcu sťažovateľky komerčného právnika Mgr. O. G. okresný súd vydal 22. októbra 2001 platobné rozkazy, ktorými zaviazal odporcov zaplatiť sťažovateľke dlžné sumy s príslušenstvom. Keďže jeden z odporcov podal proti platobným rozkazom včas odpor, boli tieto zrušené a vo veci bolo nariadené pojednávanie, pričom okresný súd uznesením z 3. marca 2003 spojil jednotlivé veci na spoločné konanie ďalej vedené pod sp. zn. 19 C 32/01.

Na pojednávaní 26. februára 2003 upozornila sudkyňa konajúca vo veci advokátsku koncipientku zastupujúcu na pojednávaní právneho zástupcu sťažovateľky advokáta JUDr. P. M. na potrebu v stanovenej lehote odstrániť vady v časti podpísania návrhu, resp. vady plnej moci pod následkom zastavenia konania. Sťažovateľka uvádza, že na výzvu reagovala včas a doplnila podanie tak, ako to pokladala za správne.

Okresný   súd   vydal   1.   apríla   2003   uznesenie,   ktorým   zastavil   konanie   sp.   zn. 19 C 32/01   podľa   §   43   ods.   2   Občianskeho   súdneho   poriadku   (ďalej   len   „OSP“) s odôvodnením, že ani úkon, ktorý sťažovateľka urobila, neodstránil vady návrhu.

Sťažovateľka   namieta, že okresný   súd   uvedeným   uznesením   porušil   jej   základné právo   na   súdnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len „ústava“)   tým,   že   nesprávne   posúdil   uvedené   ustanovenia   OSP,   nepoučil   dostatočne sťažovateľku,   ktorá   doložené   plné   moci   považovala   za   bezchybné,   o svojom   právnom názore pri posudzovaní týchto plných mocí a ani o tom, akým spôsobom má sťažovateľka súdom   namietané vady   podania odstrániť,   a napokon aj tým, že posúdil tieto vady ako neodstrániteľné prekážky ďalšieho konania.

Sťažovateľka preto navrhla, aby ústavný súd vydal tento nález:„1. Uznesením Okresného súdu Bratislava I, č. k. 19 C 32/01-56 z 1. apríla 2003 bolo   porušené   základné   právo   spoločnosti   Prvá   správcovská,   a.   s.,   IČO:   35   685   271, Mlynské Nivy č. 61, 824 98 Bratislava, zapísaná v Obchodnom registri Okresného súdu Bratislava I, oddiel: Sro, vložka č.: 1024/B, na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Uznesenie Okresného súdu Bratislava I, č. k. 19 C 32/01-56 z 1. apríla 2003 zrušuje a vec vracia Okresnému súdu Bratislava I na ďalšie konanie.“

Ústavný   súd   vyzval   listom   z   8.   augusta   2003   právneho   zástupcu   sťažovateľky na doplnenie   podania   o kópiu   zápisnice   o pojednávaní   okresného   súdu vo   veci   sp.   zn. 19 C 32/01   z   26.   februára   2003.   Doplnené   podanie   sťažovateľky   bolo   ústavnému   súdu doručené 26. augusta 2003.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Za   zjavne   neopodstatnený   je   možné   považovať   taký   návrh,   pri   predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 66/98, II. ÚS 70/00, IV. ÚS 66/02).

Z postavenia   ústavného   súdu   vyplýva,   že   môže   preskúmavať   také   rozhodnutia všeobecných   súdov,   ak v konaní,   ktoré   im   predchádzalo,   alebo   samotným   rozhodnutím došlo k porušeniu základného práva alebo slobody. Skutkové a právne závery všeobecného súdu   môžu   byť   teda   predmetom   kontroly   vtedy,   ak   by   vyvodené   závery   boli   zjavne neodôvodnené   alebo   arbitrálne,   a tak   z ústavného   hľadiska   neospravedlniteľné a neudržateľné a zároveň by mali za následok porušenie základného práva alebo slobody (I. ÚS 13/00, mutatis mutandis I. ÚS 37/95, II. ÚS 58/98, I. ÚS 5/00, I. ÚS 17/00).

Okresný súd zastavil konanie vo veci sťažovateľky uznesením č. k. 19 C 32/01-56 z 1. apríla 2003 podľa § 43 ods. 2 OSP na základe odôvodnenia, že sa nepodarilo ani po jeho   poučení   sťažovateľky   26.   februára   2003   (zápisnica   z pojednávania   a uznesenie z rovnakého dňa) odstrániť vady návrhu sťažovateľky v časti podpísania návrhu na začatie konania, resp. vady splnomocnenia sťažovateľky, pričom v uznesení o zastavení konania konkrétne uviedol:

„Právny zástupca navrhovateľa bol súdom poučený dňa 26. 2. 2003 o povinnosti odstrániť odstrániteľné vady v časti podania návrhu (pozn.: „Je potrebné odstrániť vady v časti podpísania návrhu,   resp.   odstránenia   vád plnej   moci   pod následkom   zastavenia konania v lehote 5 dní.“). Na základe vyššie cit. zákonných ustanovení (pozn.: § 24, § 25 ods. 1 a 3 a § 103 OSP) účastník sa môže dať v konaní zastupovať zástupcom, ktorého si zvolí.   V tej   istej   veci   môže   mať   účastník   súčasne   len   jedného   zvoleného   zástupcu. Navrhovateľ Prvá správcovská, a. s. splnomocnila riaditeľa Ing. P. S. k výkonu správ, ktorý splnomocnil komerčného právnika Mgr. O. G. na podanie žaloby. Pretože s poukazom na cit. zákonné ustanovenia je možné mať v konaní len jedného právneho zástupcu a inštitút substitučnej plnej moci je možno uplatniť len v poskytovaní právnej pomoci advokátmi, nie je možné považovať za relevantnú plnú moc Mgr. O. G., ktorý návrh podpísal. Novozvolený zástupca navrhovateľa na výzvu súdu reagoval, založil do spisu plnú moc Ing. I. O. a JUDr. A. B. pre riaditeľa akciovej spoločnosti PaedDr. J. M., ktorý splnomocnil JUDr. P. M. Tieto úkony však vady podania návrhu neodstránili, preto súd s poukazom na ustanovenie § 43 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku konanie zastavil.“  

Podľa názoru ústavného súdu nemožno dospieť k záveru, že namietané uznesenie okresného súdu je zjavne neodôvodnené alebo arbitrálne. Bolo nepochybne v právomoci okresného   súdu   príslušné   zákonné   ustanovenia   o zistení   vád   podania   účastníka   vyložiť a uplatniť.   Rovnako   nemožno   dospieť   k záveru,   že   uvedený   výklad   tohto   súdu   by   bol z ústavného hľadiska   neospravedlniteľný a neudržateľný, tak aby v jeho dôsledku došlo k porušeniu   základného práva, ktoré sťažovateľka namieta. Z tohto dôvodu   ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky ako zjavne neopodstatnenú.

Podľa názoru ústavného súdu sťažovateľka mohla podať odvolanie proti uzneseniu o zastavení   konania   napriek   tomu,   že   bolo   odôvodnené   podľa   §   43   OSP,   ktorý   v čase zastavenia   konania   nepripúšťal   odvolanie   proti   takému   rozhodnutiu   súdu.   Tento   záver vyplýva   z toho,   že   konanie   bolo   v skutočnosti   zastavené   pre   nedostatok   procesnej podmienky   (§   103   OSP   v spojení   s   §   24   a nasl.   OSP)   spočívajúcej   v nedostatku splnomocnenia (chybne podpísaný návrh, resp. splnomocnenie). Proti takému uzneseniu bolo v tej dobe prípustné odvolanie napriek poučeniu, že opravný prostriedok prípustný nie je.   Tento   záver   potvrdzuje   aj   to,   že   okresný   súd   vo   veci   už   pojednával.   Preto   bolo povinnosťou sťažovateľky uplatniť nárok na ochranu základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy najprv uplatnením riadneho opravného prostriedku (čl. 127 ods. 1 ústavy a § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

Vychádzajúc z tohto svojho záveru ústavný súd uzavrel, že v danom prípade nie sú vzhľadom na uplatnenie princípu subsidiarity vyjadreného v čl. 127 ods. 1 ústavy vytvorené podmienky   na   rozhodovanie   ústavného   súdu   o sťažnosti   sťažovateľky,   a preto   ju   pri predbežnom prerokovaní odmietol aj z dôvodu nedostatku svojej právomoci.

Vzhľadom na uvedené bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími návrhmi sťažovateľky obsiahnutými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2004