znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 133/09-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť Ľ. Š., R., zastúpeného advokátom JUDr. L. Š., Č., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   prvej   vety   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   v konaní vedenom Okresným súdom Čadca pod sp. zn. 11 C 19/2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ľ. Š.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2009 doručená sťažnosť Ľ. Š., R. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 prvej vety Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Okresným súdom Čadca (ďalej len „okresný súd“) pod sp. zn. 11 C 19/2007. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. marca 2009.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   rozsudkom   okresného   súdu   č.   k.   11   C   19/2007-50 zo 6. februára   2008   bolo   vyporiadané   bezpodielové   spoluvlastníctvo   sťažovateľa   a jeho bývalej manželky, pričom do výlučného vlastníctva sťažovateľa boli prikázané investície do rodinného domu v sume 562 921 Sk, ako aj niektoré hnuteľné veci v hodnote 42 000 Sk. Sťažovateľ   bol   zaviazaný   zaplatiť   bývalej   manželke   na   vyrovnanie   podielu   sumu 253 960 Sk   do   jedného   mesiaca   po   právoplatnosti   rozsudku.   Sťažovateľ   sa   konania vedeného   okresným   súdom   nezúčastnil,   lebo   podľa   stanoviska   okresného   súdu   sa   mu nepodarilo doručiť návrh na začatie konania. V zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku mu bol ustanovený opatrovník v osobe súdnej tajomníčky okresného súdu, a to uznesením   zo   4. decembra   2007.   Sťažovateľ   kategoricky   popiera,   že   by   sa   v čase doručovania návrhu nezdržiaval v mieste svojho trvalého pobytu v R., pretože vtedy bol nezamestnaný. Navyše všetka poštová korešpondencia sa doručovala jeho matke, ako to vyplýva z jej čestného vyhlásenia. Keďže bývalá manželka býva oproti rodinnému domu matky   sťažovateľa,   ktorú   on   pravidelne   navštevuje,   a bývalá   manželka   s jeho   matkou pravidelne komunikuje, popiera aj jej tvrdenie na pojednávaní okresného súdu 6. februára 2008, podľa ktorého nevie, kde sa sťažovateľ zdržiava. Podľa názoru sťažovateľa okresný súd nevyužil všetky možnosti doručenia návrhu v zmysle § 45 a nasl. Občianskeho súdneho poriadku. Okresný súd dopytmi na políciu, obecný úrad a register obyvateľov jednoznačne zistil, že sťažovateľ sa zdržiava v mieste trvalého pobytu. Z toho treba vyvodiť, že okresný súd nevyužil všetky zákonom ustanovené možnosti pre doručenie návrhu, a preto nesprávne aplikoval postup v zmysle § 29 ods. 2 Občianskeho súdneho poriadku tým, že sťažovateľovi ustanovil opatrovníka.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom okresným súdom pod sp. zn. 11 C 19/2007. Požaduje tiež náhradu trov právneho zastúpenia v sume 245,70 eur.

Z rozsudku okresného súdu č. k. 11 C 19/2007-50 zo 4. decembra 2007 vyplýva, že ním bolo vyporiadané bezpodielové spoluvlastníctvo sťažovateľa a jeho bývalej manželky. V záhlaví   rozsudku   je   uvedené,   že   sťažovateľ   ako   odporca   bol   v konaní   zastúpený opatrovníčkou v osobe súdnej tajomníčky okresného súdu. Podľa doložky právoplatnosti rozsudok sa mal stať právoplatným 26. marca 2008.

Z uznesenia okresného súdu č. k. 11 C 19/2007-44 zo 4. decembra 2007 vyplýva, že ním   bola   ustanovená   sťažovateľovi   bytom   R.,   t.   č.   na   neznámom   mieste,   v konaní   za opatrovníčku   súdna   tajomníčka   okresného   súdu.   Okresný   súd   vychádzal   jednak z neúspešného doručovania súdnych zásielok sťažovateľovi na adresu R. (sťažovateľ ich na tejto adrese v úložnej dobe neprevzal), ďalej zo správy Registra obyvateľov Slovenskej republiky, podľa ktorej má sťažovateľ trvalý pobyt na adrese R., zo správy Obecného úradu R.,   podľa   ktorej   je   sťažovateľ   prihlásený   na trvalý   pobyt   na   adrese   R.,   a zo   správy Okresného   riaditeľstva   Policajného   zboru   Č.,   podľa   ktorej   sťažovateľ   má   stále   trvalé bydlisko na adrese R., ale zdržiava sa na nezistenom mieste. Keďže sa sťažovateľ v mieste svojho   posledného   bydliska   nezdržiaval   a okresnému   súdu   sa   iné   miesto   pobytu   zistiť nepodarilo, bolo potrebné ustanoviť sťažovateľovi na hájenie jeho záujmov opatrovníka.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.Podľa názoru ústavného súdu nie je v jeho právomoci o merite podanej sťažnosti konať a rozhodnúť.

Ako to vyplýva z citovaného ustanovenia čl. 127 ods. 1 ústavy,právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy,   ak poskytovanie   tejto   ochrany   nie   je v právomoci   všeobecných   súdov.   V danom prípade z dôvodov ďalej uvedených právomoc poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľa vyplývajúcim z ústavy a dohovoru prináleží odvolaciemu súdu, čím je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Podstatou   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   podľa   ktorého   opatrovník   mu   bol ustanovený nedôvodne (v skutočnosti sa totiž zdržiaval v mieste trvalého pobytu), čím bol vylúčený zo súdneho konania. Rozsudok bol doručený opatrovníkovi.

Vzhľadom   na   tvrdenia   sťažovateľa   môže   poskytnúť   ochranu   označeným   právam odvolací súd. Sťažovateľ môže podať proti rozsudku okresného súdu, ktorý mu dosiaľ nebol doručený, odvolanie, na základe ktorého odvolací súd posúdi ako predbežnú otázku, či ide o odvolanie včas podané so zreteľom na opodstatnenosť či neopodstatnenosť ustanovenia opatrovníka   sťažovateľovi.   Prípadný   nepriaznivý   záver   odvolacieho   súdu   bude   možné potom   ešte   preskúmať   v rámci   dovolacieho   konania   postupom   podľa   §   237   písm.   f) Občianskeho súdneho poriadku.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009