znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 132/2011-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť I. B., H., zastúpeného advokátkou Mgr. E. B., T., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Piešťany v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/08 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. B. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2011 doručená   sťažnosť   I.   B.,   H.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo veci   namietaného   porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Okresného   súdu   Piešťany (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/08.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   žalobou   podanou   pôvodne   Okresnému   súdu   Trnava 21. septembra 2004 sa sťažovateľ a spol. v procesnom postavení žalobcov domáhali voči žalovanému určenia neplatnosti výpovede nájmu bytu. V dôsledku reorganizácie súdnictva od 1. januára 2008 bola predmetná vec prevedená na ďalšie konanie z Okresného súdu Trnava na okresný súd, ktorý o nej koná pod sp. zn. 4 C 269/08. Z prehľadu procesných úkonov Okresného súdu Trnava, ako aj okresného súdu uvádzaného sťažovateľom vyplýva, že okresný súd v predmetnej veci vyhlásil (v poradí už druhý) rozsudok, a to 29. apríla 2010, pričom z dôvodu odvolania sa obidvoch sporových strán sa v súčasnosti konanie v tejto veci nachádza na odvolacom Krajskom súde v Trnave. Podľa sťažovateľa postup okresného súdu v tejto jeho veci aj napriek ním podanej sťažnosti na prieťahy v konaní predsedovi   okresného   súdu   je   poznačený   zbytočnými   a   neodôvodnenými   prieťahmi, v dôsledku   čoho   malo   byť   porušené   jeho   základné   právo   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 ústavy.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Vec,   ktorá   je   predmetom   rozhodovania   možno   považovať   vzhľadom   na   právne predpisy, ktoré treba aplikovať za štandardne zložitú. Obaja účastníci konania v konaní vystupujú aktívne a v primeraných lehotách spolupracujú so súdom. Postup porušovateľa v konaní č. k. 4 C 269/2008 možno preskúmať z obsahu spisu. Je z neho zrejmé, že nekonaním v   období   od   1.1.2008   došlo   zo   strany   porušovateľa   k   porušeniu   základného   práva   na prerokovanie vecí bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky.“

Na základe uvedeného sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Základné právo I. B. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   v   Piešťanoch   v   konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/2008 porušené bolo.

2. I. B. priznáva finančné zadosťučinenie v sume 8 000 € (slovom osemtisíc euro), ktoré je Okresný súd Piešťany povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3.   I.   B.   priznáva   úhradu   trov   konania   v   sume   261,82-   €   (slovom dvestošesťdesiatjeden euro a osemdesiatdva centov), ktoré je Okresný súd v Piešťanoch povinný zaplatiť na účet advokátky do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   konania   ústavného   súdu   je   posúdenie,   či   postupom   okresného   súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/08 došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy.

Zjavne neopodstatneným návrhom je návrh, ktorým sa namieta taký postup orgánu verejnej moci, ktorým nemohlo dôjsť k porušeniu toho základného práva, ktoré označil sťažovateľ, pre nedostatok vzájomnej príčinnej súvislosti medzi označeným postupom tohto orgánu   a základným právom,   porušenie   ktorého sa   namieta,   ako aj vtedy,   ak v   konaní pred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú, aby   tento   orgán   porušoval   označené   základné   právo,   pretože   uvedená   situácia   alebo stav takú možnosť reálne nepripúšťajú (napr. II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 288/05, II. ÚS 298/06).

V   súlade   so   svojou   judikatúrou   (II. ÚS 32/00,   I. ÚS 29/02,   IV. ÚS 61/03, II. ÚS 298/06, II. ÚS 250/09) ústavný súd poskytuje ochranu základnému právu na konanie bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy   len   vtedy,   ak   bola   sťažnosť   na ústavnom súde uplatnená v čase, keď k namietanému porušeniu označeného práva došlo alebo porušenie v tom čase ešte trvalo.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/08 okresný súd rozhodol vo veci rozsudkom z 29. apríla 2010 (sťažovateľovi a spol. doručené 25. mája 2010), t. j. viac ako 9 mesiacov pred podaním sťažnosti ústavnému súdu. Podľa zistenia ústavného   súdu   o   odvolaní   účastníkov   konania   proti   predmetnému   rozsudku   okresného súdu koná   od   3.   novembra   2010   Krajský   súd   v   Trnave   v   konaní vedenom   pod   sp. zn. 23 Co 292/2010, pričom konanie nie je dosiaľ skončené.

Sťažnosť na postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 269/08 bola teda ústavnému súdu doručená (2. marca 2011, na poštovú prepravu podaná 28. februára 2011) potom, ako okresný súd vo veci vyhlásil rozsudok (29. apríla 2010). Takže v čase podania sťažnosti ústavnému súdu už okresný súd nemohol ovplyvniť plynulosť priebehu konania,   a   teda   ani   porušiť   označené   právo   sťažovateľa,   pretože   vyhlásením   rozsudku vo veci   samej   okresný   súd   vykonal   všetky   zákonom   predpokladané   a   dovolené   úkony na odstránenie právnej neistoty sťažovateľa v konaní pred súdom prvého stupňa. Ďalšie úkony alebo postupy už okresný súd v tomto štádiu nemohol vykonávať, a preto bolo treba vec   posudzovať   so   zreteľom   na   čl.   2   ods.   2   ústavy   ako   vec,   v   ktorej   ústavná   úloha okresného súdu pri odstraňovaní právnej neistoty skončila vyhlásením rozhodnutia vo veci samej pred podaním sťažnosti ústavnému súdu.

Jednou zo základných pojmových náležitostí sťažnosti podľa čl. 127 ústavy je to, že musí smerovať proti aktuálnemu a trvajúcemu zásahu orgánov verejnej moci do základných práv sťažovateľa. Uvedený   názor vychádza zo skutočnosti,   že táto sťažnosť zohráva aj významnú preventívnu funkciu, a to ako účinný prostriedok na to, aby sa predišlo zásahu do základných práv, a v prípade, že už k zásahu došlo, aby sa v porušovaní týchto práv ďalej nepokračovalo (napr. IV. ÚS 104/03, IV. ÚS 73/05).

Tento skutkový stav bol so zreteľom na obsah sťažnosti, ako aj s prihliadnutím na zmysel a účel ustanovenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov základom   pre   záver   ústavného   súdu,   ktorý   sťažnosť   sťažovateľa   už   po   jej   predbežnom prerokovaní odmietol ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný   súd   však   nad   rámec   poznamenáva,   že   ak   by   po   skončení   odvolacieho konania bola vec opätovne vrátená okresnému súdu a v jeho postupe by opätovne nastali prieťahy v konaní, sťažovateľ má právo opätovne sa domáhať ochrany svojho základného práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   novou   sťažnosťou   podanou ústavnému súdu.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní primeraného finančného zadosťučinenia a úhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011