znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 132/07-42

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť B., a. s., B., zastúpenej JUDr. M. P., Advokátska kancelária, B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   spravodlivé   súdne   konanie   podľa   čl.   6   ods.   1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov   vo   veci   neprijatia   jej   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť B., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2006 doručená sťažnosť B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods. 1   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia jej podaní urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným   elektronickým podpisom.

Sťažnosť   bola   doplnená   podaním   sťažovateľky   doručeným   ústavnému   súdu 25. januára 2007 o znalecký posudok.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   právnickou   osobou   založenou   podľa právneho   poriadku   Slovenskej   republiky,   ktorá   je   zapísaná   v Obchodnom   registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Sa vo vložke č.... Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom   cestou   kuriéra   doručila   31.   marca 2006   okresnému   súdu   návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) urobila tieto podania elektronickými prostriedkami. Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení   neskorších   predpisov.   Spolu   s návrhmi   na vydanie   platobných   rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala   o svojich   podaniach   uskutočnených   na   DVD   nosiči.   Okresný   súd   listom z 5. apríla   2006   sťažovateľke   oznámil,   že „nemá   k dispozícii   elektronickú   podateľňu, v dôsledku čoho nespĺňa podmienky zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise..., a preto   sťažovateľovi   vracia   elektronické   dokumenty   uchované   na   DVD   nosičoch“. Sťažovateľka   reagovala   listom   z 26. apríla   2006,   v ktorom   uviedla,   že   sprievodný   list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo ako to vyplýva už z označenia listu, ide len o sprievodný list k návrhom, pričom návrhy na začatie konania (žaloby o vydanie platobných   rozkazov)   sú   zaznamenané   v elektronickej   podobe   na   DVD   nosiči   a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka tiež   konštatovala,   že   podania   boli   urobené   v súlade   s   §   42   ods.   1   OSP   a boli   riadne doručené, preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje sťažovateľka 31. marec 2006 za deň začatia   konania.   Sťažovateľka   poukázala   aj   na   to,   že   urobiť   podanie   elektronickými prostriedkami možno už od 1. mája 2002, pričom nie je jej vinou, že okresný súd nemá vytvorené   podmienky   na   prijímanie   takýchto   podaní.   Na   toto   stanovisko   sťažovateľky okresný   súd   reagoval   listom   zo 4.   mája   2006,   v ktorom   trval   na   svojom   stanovisku z 5. apríla 2006 a odporúčal akceptovať technické možnosti okresného súdu. Sťažovateľka 19. októbra 2006 urobila nové podanie a zaslala okresnému súdu sprievodný list a DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na tomto druhom DVD   nosiči   obsahovali   rovnaké   návrhy   ako   v prvom   prípade.   Okresný   súd   listom z 13. novembra   2006   sťažovateľke   oznámil, že   jej   podanie   urobené   19.   októbra   2006 nemožno   prijať,   a   to   z   dôvodu,   že „Okresný   súd   Bardejov   naďalej   nedisponuje technickými   prostriedkami   na   prijímanie   podaní   elektronickou   formou   prostredníctvom zaručeného   elektronického   podpisu,   v dôsledku   čoho   nie   je   možné   akceptovať   podanie návrhov na začatie konania elektronickými prostriedkami“.

Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   okresným   súdom   v konaniach   vedených   vo   veciach   sťažovateľky   ako navrhovateľky   proti   odporcom   uvedeným   v sťažnosti. Ďalej   žiada   vysloviť,   že   uvedené podania   sťažovateľky   ako   navrhovateľky   z 11. októbra   2006   urobené   19.   októbra   2006 elektronickými prostriedkami a podpísané zaručeným elektronickým podpisom boli urobené zákonom ustanoveným spôsobom, pričom sa okresnému súdu prikazuje na základe týchto podaní konať. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 10   000   Sk „za   každé   jednotlivé   porušenie   práva   domáhať   sa   zákonom   ustanoveným spôsobom   svojho   práva   na   nezávislom   a nestrannom   súde   (...)“.   Napokon   sa   domáha náhrady trov právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na ktorých   prerokovanie   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka   namietala   porušenie   svojho   základného   práva   zaručeného   v čl. 46 ods. 1   ústavy   a práva   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom   okresného   súdu v súvislosti s neprijatím jej podaní urobených elektronickými prostriedkami a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné   ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   nedovoľuje   (napr. I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04).

Námietky sťažovateľky v súvislosti s porušením ňou označených práv zaručených ústavou a dohovorom postupom okresného súdu treba považovať za „iný zásah“.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala   návrhy   elektronickými   prostriedkami   okresnému   súdu   prvýkrát   31.   marca   2006. Okresný súd jej listom z 5. apríla 2006 oznámil dôvody, pre ktoré neboli jej podania prijaté a v prílohe tohto listu jej vrátil DVD nosič obsahujúci elektronické podania. Predmetný list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z tohto dňa reagovala na oznámenie okresného súdu.

Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah   do   svojich   základných   práv   a slobôd,   dozvedela   najneskôr   do   26.   apríla   2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcom v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 13. decembra 2006 doručenou   ústavnému   súdu   14.   decembra   2006,   teda   zjavne   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 19. októbra 2006 o podanie návrhov, ktoré podľa slov sťažovateľky „(...) obsahovali rovnaké návrhy (týkali sa tých istých vecí) ako to bolo v prípade DVD nosiča – podania zo dňa 31. 03. 2006. (...)“, nie je z hľadiska plynutia lehoty   podľa   §   53   ods.   3   zákona   o ústavnom   súde   právne   významný.   Vzhľadom   na podstatné skutkové a právne okolnosti a na povahu namietaného zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie elektronických podaní okresným súdom odopreté), zostala totožnosť   (identita)   zásahu,   ktorý   sťažovateľka   namieta   vo   vzťahu   k svojim   právam zaručeným   v čl. 46   ods.   1   ústavy   a v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zachovaná   aj   pokiaľ   ide o opakovaný pokus urobiť zamýšľané podania elektronickými prostriedkami a ich následné neprijatie zo strany okresného súdu. O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006.   Okolnosti,   za   ktorých   k nemu   malo   dôjsť,   jej   boli   známe   (čo   vyplýva   z jej argumentácie, ako aj z listín pripojených k sťažnosti) vrátane skutočností, že elektronickou podateľňou   v zmysle   osobitných   predpisov   nedisponoval   v uvedenom   čase   žiaden   súd v Slovenskej republike.

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie návrhov elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k zmene   stanoviska   príslušného   okresného   súdu.   Opakovanie pokusu o podanie návrhov formou elektronických podaní v októbri 2006 preto ústavný súd považoval iba zo formálny úkon zo strany sťažovateľky aj napriek jej tvrdeniu, že tak urobila „(...) v domnení, že Okresný súd Bardejov odstránil technické nedostatky, pre ktoré neprijal (...) podanie zo dňa 31. 3. 2006 (...)“. Sťažovateľka neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala takýto predpoklad.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007