znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 132/03-7

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   2.   júla   2003 predbežne prerokoval podanie D. S., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby, Hlboká cesta 21, Ž., vo veci jeho námietok proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ntv – II 46/03 a proti postupu predsedníčky senátu v doterajšom priebehu trestného konania proti jeho osobe, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. S. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 19. mája 2003 doručené podanie D. S., toho času vo výkone väzby v Ústave na výkon väzby, Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť“ vo veci jeho námietok proti uzneseniu Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Ntv – II 46/03 a proti postupu predsedníčky senátu v doterajšom priebehu trestného konania proti jeho osobe.

Podstatou námietok sťažovateľa je tvrdenie, že prvostupňový súd a následne najvyšší súd   ako   odvolací   súd   mu   vo   svojich   rozhodnutiach   o predlžení   väzby   protiprávne nezapočítali do celkovej doby väzby obdobie od 1. januára 1993 do 30. decembra 1993, hoci „...sme boli spoločný štát, boli sme ČSFR“.

Keďže   podanie   sťažovateľa   v predloženom   znení   neobsahovalo   náležitosti predpísané v § 20 a v § 50 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), ústavný súd ho výzvou z 5. júna 2003 vyzval na doplnenie podania.

Sťažovateľ reagoval na výzvu ústavného súdu podaním doručeným ústavnému súdu 13. júna 2003, v ktorom zároveň požiadal o ustanovenie právneho zástupcu.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd môže návrhy   vo   veciach,   na   ktorých   prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene na predbežnom prerokovaní odmietnuť.

Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní podania zistil, že podanie sťažovateľa ani po doplnení neobsahuje náležitosti predpísané zákonom o ústavnom súde, najmä neobsahuje označenie   základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   sa   podľa   tvrdenia   sťažovateľa   mali porušiť, ani návrh, ako má ústavný súd vo veci rozhodnúť.

Na základe uvedeného ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.  

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. júla 2003