znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 131/2014-9

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 5. februára 2014 v senáte zloženom z predsedu Juraja Horvátha a zo sudcov   Sergeja Kohuta (sudca spravodajca) a Lajosa   Mészárosa   predbežne   prerokoval   sťažnosti   obchodnej   spoločnosti POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   Pribinova   25,   Bratislava,   zastúpenej   advokátom doc. JUDr. Branislavom Fridrichom, PhD., Advokátska kancelária Fridrich Paľko, s. r. o., Grösslingová   4,   Bratislava,   vo   veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   súdnu ochranu   zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva na zákonného   sudcu   zaručeného   v   čl.   48   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd uzneseniami Krajského súdu   v Bratislave sp. zn. 3 NcC 299/2012 z 22. októbra   2013   (Rvp   17815/2013),   sp.   zn.   3   NcC   301/2012   z   22.   októbra   2012 (Rvp 17816/2013), sp. zn. 11 NcC 302/2012 z 29. októbra 2012 (Rvp 17817/2013), sp. zn. 14   NcC   271/2012   z   23.   októbra   2012   (Rvp   17818/2013),   sp.   zn.   5   NcC   279/2012 z 26. októbra   2012   (Rvp   17819/2013),   sp.   zn.   2   NcC   257/2012   z   24.   októbra   2012 (Rvp 17820/2013), sp. zn. 9 NcC 304/2012 z 25. októbra 2012 (Rvp 17821/2013), sp. zn. 5 NcC   302/2012   z   26.   októbra   2012   (Rvp   17822/2013),   sp.   zn.   6   NcC   298/2012 z 25. októbra   2012   (Rvp   17823/2013),   sp.   zn.   9   NcC   292/2012   z   25.   októbra   2012 (Rvp 17824/2013), sp. zn. 5 NcC 289/2012 z 26. októbra 2012 (Rvp 17825/2013), sp. zn. 4 NcC   272/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   17826/2013),   sp.   zn.   4   NcC   273/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   17827/2013),   sp.   zn.   3   NcC   277/2012   z   22.   októbra   2012 (Rvp 17828/2013), sp. zn. 3 NcC 282/2012 z 29. októbra 2012 (Rvp 17829/2013), sp. zn. 3 NcC   306/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   17830/2013),   sp.   zn.   3   NcC   288/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   17831/2013),   sp.   zn.   11   NcC   294/2012   z   29.   októbra   2012 (Rvp 17832/2013), sp. zn. 11 NcC 296/2012 z 29. októbra 2012 (Rvp 17833/2013), sp. zn. 4 NcC   291/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   17834/2013),   sp.   zn.   2   NcC   259/2012 z 24. októbra   2012   (Rvp   17835/2013),   sp.   zn.   2   NcC   294/2012   z   26.   októbra   2012 (Rvp 17836/2013), sp. zn. 5 NcC 281/2012 z 26. októbra 2012 (Rvp 17837/2013), sp. zn. 11 NcC   308/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   17838/2013),   sp.   zn.   2   NcC   312/2012 z 24. októbra   2012   (Rvp   17839/2013),   sp.   zn.   8   NcC   319/2012   z   23.   októbra   2012 (Rvp 17840/2013), sp. zn. 2 NcC 256/2012 z 26. októbra 2012 (Rvp 17841/2013), sp. zn. 2 NcC   271/2012   z   24.   októbra   2012   (Rvp   17842/2013),   sp.   zn.   4   NcC   299/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   17843/2013),   sp.   zn.   2   NcC   272/2012   z   24.   októbra   2012 (Rvp 17844/2013), sp. zn. 3 NcC 272/2012 z 29. októbra 2012 (Rvp 17845/2013), sp. zn. 3 NcC   274/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   17846/2013),   sp.   zn.   3   NcC   276/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   17847/2013),   sp.   zn.   9   NcC   353/2012   z   25.   októbra   2012 (Rvp 17848/2013), sp. zn. 14 NcC 353/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 17849/2013), sp. zn. 3 NcC   342/2012   z   2.   novembra   2012   (Rvp   17850/2013),   sp.   zn.   11   NcC   343/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   17851/2013),   sp.   zn.   9   NcC   352/2012   z   25.   októbra   2012 (Rvp 17852/2013), sp. zn. 8 NcC 352/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 17853/2013), sp. zn. 11 NcC   353/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   17854/2013),   sp.   zn.   11   NcC   354/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   17855/2013),   sp.   zn.   14   NcC   352/2012   z   23.   októbra   2012 (Rvp 17856/2013), sp. zn. 14 NcC 227/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 19803/2013), sp. zn. 2 NcC   216/2012   z   26.   októbra   2012   (Rvp   19804/2013),   sp.   zn.   6   NcC   228/2012 z 25. októbra   2012   (Rvp   19805/2013),   sp.   zn.   3   NcC   225/2012   z   22.   októbra   2012 (Rvp 19806/2013), sp. zn. 11 NcC 231/2012 z 26. októbra 2012 (Rvp 19807/2013), sp. zn. 4 NcC   240/2012   z   29.   októbra   2012   (Rvp   19808/2013),   sp.   zn.   2   NcC   220/2012 z 24. októbra   2012   (Rvp   19809/2013),   sp.   zn.   9   NcC   265/2012   z   25.   októbra   2012 (Rvp 19810/2013), sp. zn. 4 NcC 265/2012 z 29. októbra 2012 (Rvp 19811/2013), sp. zn. 2 NcC   214/2012   z   26.   októbra   2012   (Rvp   19812/2013),   sp.   zn.   8   NcC   269/2012 z 23. októbra   2012   (Rvp   19813/2013),   sp.   zn.   11   NcC   288/2012   z   26.   októbra   2012 (Rvp 19814/2013), sp. zn. 8 NcC 224/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 19815/2013), sp. zn. 14 NcC   232/2012   z   23.   októbra   2012   (Rvp   19816/2013),   sp.   zn.   14   NcC   237/2012 z 23. októbra   2012   (Rvp   19817/2013),   sp.   zn.   8   NcC   226/2012   z   23.   októbra   2012 (Rvp 19818/2013), sp. zn. 9 NcC 234/2012 z 25. októbra 2012 (Rvp 19819/2013), sp. zn. 6 NcC   223/2012   z   25.   októbra   2012   (Rvp   19820/2013),   sp.   zn.   3   NcC   267/2012 z 22. októbra   2012   (Rvp   19821/2013),   sp.   zn.   6   NcC   230/2012   z   25.   októbra   2012 (Rvp 19822/2013), sp. zn. 8 NcC 231/2012 z 23. októbra 2012 (Rvp 19823/2013), sp. zn. 8 NcC   249/2012   z   23.   októbra   2012   (Rvp   19824/2013),   sp.   zn.   4   NcC   225/2012 z 29. októbra   2012   (Rvp   19825/2013),   sp.   zn.   8   NcC   228/2012   z   23.   októbra   2012 (Rvp 19826/2013) a sp. zn. 11 NcC 229/2012 z 26. októbra 2012 (Rvp 19827/2013) a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o.,   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 17815/2013   až   sp.   zn.   Rvp   17856/2013   a   sp.   zn.   Rvp   19803/2013   až   sp.   zn. Rvp 19827/2013 s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené   pod   sp.   zn. Rvp 17815/2013.

2.   Sťažnosti   obchodnej   spoločnosti   POHOTOVOSŤ,   s.   r.   o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) boli 14. júna 2013 a 1. augusta 2013 doručené sťažnosti obchodnej spoločnosti POHOTOVOSŤ, s. r. o. (ďalej len „sťažovateľka“), vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na zákonného sudcu zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivý súdny proces zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) už označenými uzneseniami Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) (ďalej len „označené uznesenia krajského súdu“).

Zo   sťažností   a   z   ich   príloh   vyplýva,   že   žalobami   podanými   Okresnému   súdu Bratislava   III   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sa   sťažovateľka   domáhala   svojich   nárokov na náhradu   škody   –   nemajetkovej   ujmy   v   peniazoch   podľa   zákona   č.   514/2003   Z.   z. o zodpovednosti   za   škodu   spôsobenú   pri   výkone   verejnej   moci   a   o   zmene   niektorých zákonov v platnom znení smerujúcimi proti Slovenskej republike, zastúpenej Ministerstvom spravodlivosti Slovenskej republiky. Ku vzniku škody malo podľa nej dôjsť kontinuálnym a zásadným zásahom do jej základných práv, najmä práva na poskytnutie súdnej ochrany v zákonom predpokladanej kvalite a práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.

V   predmetných   žalobách   podaných   označeným   okresným   súdom   sťažovateľka súčasne žiadala, aby súd inštančne nadradený okresnému súdu rozhodol o prikázaní týchto vecí (konania o týchto žalobách, pozn.) inému súdu, „... pretože sudcovia miestne a vecne príslušného okresného súdu... sú vylúčení z prejednávania a rozhodovania veci vzhľadom na ich pomer k veci a k účastníkom konania (námietka zaujatosti z objektívneho pohľadu)“. Sťažovateľka požiadavku na prikázanie vecí na konanie a rozhodnutie inému súdu z dôvodu ňou tvrdenej zaujatosti sudcov okresného súdu argumentačne odôvodnila tým, že v prípade neprikázania konaní o označených žalobách inému súdu bude o týchto žalobách o náhradu škody rozhodovať okresný súd, ktorý podľa tvrdení sťažovateľky sám svojím nesprávnym úradným   postupom   túto   škodu   aj   spôsobil.   Inými   slovami,   podľa   sťažovateľky   by   tak okresný súd rozhodoval o dôvodnosti nároku na náhradu škody, ktorú mal tento okresný súd aj sám spôsobiť, čo je podľa sťažovateľky neprípustné.

Krajský   súd   v   sťažovateľkou   napádaných   uzneseniach   „mal“   podľa   jej   názoru rozhodnúť   tak,   že   z prerokovania   žalôb   sťažovateľky   o   náhradu   škody   spôsobenej nesprávnym úradným postupom okresného súdu v exekučných konaniach je buď vylúčený iba sudca, príp. sú vylúčení sudcovia okresného súdu, ktorý bol, resp. ktorí boli zákonnými sudcami   v   predmetných   exekučných   konaniach,   v   ktorých   k   nesprávnemu   úradnému postupu malo dôjsť, avšak ostatní sudcovia okresného súdu z prerokovania a rozhodnutia o týchto žalobách sťažovateľky vylúčení neboli.

Podľa sťažovateľky krajský súd ňou napádanými uzneseniami porušil jej základné právo   domáhať sa   súdnej   ochrany   na   nezávislom   a   nestrannom   súde,   keď   nezohľadnil objektívnu   stránku   nezaujatosti   sudcov   okresného   súdu,   t.   j.   keď   neskúmal   objektívne symptómy   vyvolávajúce   podľa   sťažovateľky   oprávnené   pochybnosti   o   ich   nezaujatosti, ktoré sa podľa nej prejavujú hlavne v pomere sudcov okresného súdu k veci, na rozhodnutí ktorej   majú   svoj   záujem,   pretože   v   prípade,   že   by   bolo   rozhodnuté   o   povinnosti   štátu nahradiť   sťažovateľke   škodu   vzniknutú   v   príčinnej   súvislosti   s   nesprávnym   úradným postupom okresného súdu, štát by mohol v zmysle zákona o zodpovednosti za škodu túto regresne vymáhať od okresného súdu, čo môže mať podľa sťažovateľky za následok aj napríklad   zníženie   rozpočtových   prostriedkov   pre   okresný   súd   od   štátu   (ekonomická závislosť okresného súdu od štátu).

Podľa sťažovateľky „V danej veci nie je možné nastoliť nápravu porušených práv podaním dovolania z dôvodu podľa ust. §237 písm. g) OSP (dovolanie nie je prípustné)! Dovolanie   nie   je   prípustné   ani   z   iných   všeobecných   dôvodov...“. V   tejto   súvislosti sťažovateľka   poukázala   na   konania   ústavného   súdu   vo   veciach   vedených   pod   sp.   zn. I. ÚS 265/05,   sp.   zn. III.   ÚS   24/05   a   sp.   zn.   III.   ÚS   74/2011,   v   ktorých   preskúmaval rozhodnutia súdov o zaujatosti sudcov. Ústavný súd však uvedenú rozhodovaciu prax podľa sťažovateľky bez akéhokoľvek zdôvodnenia porušil práve a len v jej prípade. Sťažovateľka taktiež poukázala na odôvodnenie publikovaného uznesenia (Zo súdnej praxe č. 40/1998) Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   sp.   zn.   3   Cdo   20/97,   v   ktorom   tento   súd vyslovil:,,Na   prejednanie   opravného   prostriedku   (odvolania   či   dovolania)   proti rozhodnutiu nadriadeného súdu, ktorým tento rozhodoval o vylúčení sudcov príslušného súdu, nie je daná príslušnosť žiadneho súdu. Preto Najvyšší súd v takomto prípade konanie o opravnom prostriedku zastaví (§ 104 ods. 1 v spojení s § 243c O. s. p.)...“

Z uvedeného podľa sťažovateľky vyplýva „v právnom štáte jednoznačný záver, že vo vecí je daná právomoc Ústavného súdu... rozhodnúť o podanej ústavnej sťažnosti...“.

V nadväznosti na uvedené sťažovateľka žiada, aby ústavný súd vydal nález, v ktorom vysloví porušenie jej základných práv podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými uzneseniami, zruší uvedené uznesenia, veci vráti krajskému súdu na ďalšie konanie a prizná jej primerané finančné zadosťučinenie, ako aj úhradu trov konania.

Sťažovateľka sa súčasne sťažnosťami podanými ústavnému súdu domáhala vydania dočasných opatrení, ktorými by ústavný súd odložil vykonateľnosť napádaných uznesení krajského súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom konania ústavného súdu bolo preskúmanie, či označenými uzneseniami krajského   súdu   došlo   k   porušeniu   základného   práva   sťažovateľky   na   súdnu   ochranu zaručeného   v   čl.   46   ods.   1   ústavy,   základného   práva   na   zákonného   sudcu   zaručeného v čl. 48   ods.   1   ústavy   a   práva   na   spravodlivý   súdny   proces   zaručeného   v   čl.   6   ods.   1 dohovoru.

II.A

K spoločnému prerokovaniu vecí

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „OSP“). V zmysle § 112 ods. 1 OSP v záujme hospodárnosti konania môže súd spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa uňho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.   Zákon   o   ústavnom   súde   nemá   osobitné   ustanovenie   o   spojení   vecí,   avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod   sp.   zn. Rvp 17815/2013   až   sp.   zn.   Rvp   17856/2013   a   sp.   zn.   Rvp   19803/2013   až   sp.   zn. Rvp 19827/2013 a z   tohto   obsahu   vyplývajúcu právnu   a skutkovú   súvislosť   uvedených sťažností a taktiež prihliadajúc na totožnosť v osobe sťažovateľky a krajského súdu, proti ktorému tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd, uplatniac citované právne normy, tak, ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

II.B

K namietanému porušeniu práv sťažovateľky

Sťažovateľka   v   uvedených   sťažnostiach   namieta   porušenie   ňou   označených základných práv zaručených ústavou a práva zaručeného dohovorom tým, že krajský súd označenými   uzneseniami   nevyhovel   jej   návrhu   a   z   prerokovania   ňou   podaných   žalôb na okresnom súde nevylúčil sudcov okresného súdu napriek tomu, že škoda, ktorej náhradu si   sťažovateľka   týmito   žalobami uplatnila, mala podľa   jej   tvrdení   vzniknúť v   príčinnej súvislosti s nesprávnym úradným postupom práve tohto okresného súdu, ktorého sudcovia tak v tomto dôsledku nemôžu rozhodovať objektívne a nezaujato.

V súvislosti s námietkami sťažovateľky ústavný súd po preskúmaní predmetu týchto sťažností dospel k záveru, že sťažovateľkou použitá argumentácia v týchto sťažnostiach je v podstate identická s jej právnou argumentáciou, ktorú už použila v stovkách predošlých sťažností, ktorými sa ústavný súd v uplynulom období už zaoberal a odmietol jej sťažnosti pre nedostatok právomoci ústavného súdu (v tejto súvislosti preto odkazuje, čo sa týka odôvodnenia, iba na svoje identické rozhodnutie sp. zn. II. ÚS 356/2013 z 19. júna 2013, sp. zn. II. ÚS 447/2012 z 12. septembra 2013, sp. zn. II. ÚS 448/2013 z 12. septembra 2013 a tiež II. ÚS 650/2013 z 11. decembra 2013).

Vzhľadom na uvedené skutočnosti a zásady procesnej hospodárnosti ústavný súd preto tieto sťažnosti sťažovateľky odmietol už bez odôvodnenia (§ 25 ods. 2 posledná veta zákona o ústavnom súde).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 5. februára 2014