znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 131/05-21

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   2.   septembra   2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti Ing. A. D., K., zastúpeného advokátkou JUDr. M. K., K., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice I v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 785/98 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo Ing. A. D. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Okresného súdu   Košice   I v konaní vedenom   pod   sp.   zn.   24 C 785/98 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Košice I p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 785/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   A.   D. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   30   000   Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice I p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ing.   A.   D. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   5   302   Sk   (slovom päťtisíctristodva   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Košice   I   p o v i n n ý zaplatiť na účet advokátky JUDr. M. K., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. mája 2005 doručená   sťažnosť   Ing.   A.   D.,   K.,   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátkou JUDr. M. K., K., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na   prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného   súdu   Košice   I   (ďalej   len   „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 24 C 785/98.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol, že spolu s nebohou manželkou Ing. A. D. sa obrátili s určovacou žalobou na súd po tom, ako uznesením Krajského súdu v Košiciach sp. zn. 15 Co 7/98 z 26. mája 1998 bolo zrušené uznesenie okresného súdu z 2. septembra 1997 sp. zn. 23 D 553/97 v konaní, kde žalovaný v prvom rade J. Z., otec nebohej manželky sťažovateľa, sa domáhal dodatočného prejednania dedičstva po manželke M. Z., rod. A., ktorého predmetom mala byť časť nehnuteľnosti na Terchovskej ulici č. 12 v K..

Sťažovateľ je toho názoru, že v súlade s ustanovením čl. 48 ods. 2 ústavy má právo, aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, a v súlade s čl. 6 ods. 1 Dohovoru je zaručené právo na prerokovanie veci v primeranej lehote. Podľa sťažovateľa okresný súd svojou viac ako rok trvajúcou ním uvádzanou nečinnosťou spôsobuje jeho právnu neistotu, ktorá má za následok porušenie označených práv.

Sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Ústavný súd vyslovuje, že nekonaním Okresného súdu Košice I. v občianskoprávnej veci   Ing.   A.   D.   vedenej   pred   týmto   súdom   pod   sp.   zn.   24   C   785/987 (pozn.,   správne 24 C 785/98), kde je účastníkom konania došlo k porušeniu jej (jeho) ústavného práva na prerokovanie veci bez prieťahov, zaručeného jej (mu) ustanovením článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranej lehote zaručené čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Ústavný súd ukladá Okresnému súdu Košice I., aby vo veci konal. Ústavný súd zároveň priznáva Ing. A. D. finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,-- Sk, ako aj trovy právneho zastúpenia, a to tarifnú odmenu za dva úkony právnej pomoci (prijatie a príprava, napísanie sťažnosti) vo výške 1/6 výpočtového základu t. j. 2.501,-- Sk + 150,-- Sk paušál. Spolu vo výške 5.302- Sk.“.

Ústavný súd po predbežnom prerokovaní 23. mája 2005 prijal sťažnosť uznesením č. k. II. ÚS 131/05-8 na ďalšie konanie. V nadväznosti na to vyzval sťažovateľa a okresný súd, aby oznámili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, a okresný súd aj na vyjadrenie k sťažnosti.

Sťažovateľ aj okresný súd oznámili, že netrvajú na konaní ústneho pojednávania.

Z vyjadrenia okresného súdu k sťažnosti vyplýva: „Žalobu   o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnosti   podal   sťažovateľ,   ktorý vystupuje v konaní ako žalobca, na tunajší súd 30. 9. 1998.

Dňa 22. 10. 1998 súd doručil rovnopis žaloby žalovaným na písomné vyjadrenie. Dňa 9. 11. 1998 žalovaní doručili súdu svoje stanovisko k žalobe. Dňa   16.   11.   1998   súd   odoslal   písomné   stanovisko   k žalobe   právnej   zástupkyni žalobcov.

Dňa 28. 10. 1999 sťažovateľ vzniesol námietku zaujatosti proti vybavujúcej sudkyni. Spis bol postúpený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach, ktorý uznesením č. k. 16 Nc 38/99-48 zo dňa 21. 12. 1999 rozhodol, že sudkyňa Mgr. Z. Č. nie je vylúčená z prejednávania a rozhodovania veci 24 C 785/98.

Dňa 12. 6. 2000 súd vzorom 4a O. s. p. vyzval žalobcov, aby doplatili súdny poplatok v sume 62.112,- Sk.

Prvý termín pojednávania súd vytýčil na 24. 1. 2001. Po výsluchu účastníkov súd pojednávanie odročil na 28. 2. 2001 za účelom predloženia listinných dôkazov.

Dňa   28.   2.   2001   boli   k predmetu   konania   vypočutí   žalovaní,   pojednávanie   bolo odročené na 4. 4. 2001.

Pojednávanie 4. 4. 2001 sa uskutočnili, účastníci rôznym spôsobom preukazovali dôvodnosť svojich nárokov.

Ďalšie pojednávania sa uskutočnili 25. 4. 2001, 23. 5. 2001, 15. 8. 2001, 26. 10. 2001 a 16. 11. 2001, kedy súd vo veci rozhodol. Proti rozsudku 24 C 785/98-349 podali odvolanie žalobcovia.

Opatrením predsedu súdu zo dňa 1. 2. 2002 bol spis 24 C 785/98 pridelený na vybavenie sudkyni Mgr. Z. S. z dôvodu materskej dovolenky Mgr. Č..

Dňa 25. 3. 2002 súd vyzval žalobcov na zaplatenie súdneho poplatku za odvolanie, doručil odvolanie na vyjadrenie protistrane a 11. 6. 2002 bol spis postúpený na rozhodnutie Krajskému súdu v Košiciach.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 13 Co 224/02-375 zo dňa 17. 10. 2002 zrušil rozsudok súdu prvého stupňa a vrátil vec na ďalšie konanie.

Podaním   zo   dňa   16.   8.   2003   žalobcovia   požiadali   o čiastočné   oslobodenie   od platenia súdneho poplatku.

Pojednávanie určené na 4. 8. 2003 bolo z dôvodu neprítomnosti žalovaného v 1. rade a jeho právneho zástupcu odročené na 1. 10. 2003.

Pojednávanie 1. 10. 2003 z dôvodu práceneschopnosti sudkyne bolo odročené na neurčito.

Ďalšie meritórne pojednávanie sa uskutočnili 5. 11. 2003, 10. 12. 2003 a 11. 2. 2004. Posledné   pojednávanie   bolo   vytýčené   na   5.   4.   2004.   Toto   bolo   odročené   pre hospitalizáciu žalobkyne.

Dňa 13. 9. 2004 bolo oznámené súdu, že žalobkyňa v 1. rade zomrela a že dedičské konanie po nej ešte neprebehlo.

Dňa   11.   10.   2004   súd   uznesením   č.   k.   19   D   347/2004-10   dedičské   konanie   po nebohej A. D. pre nemajetnosť zastavil.

Ďalší termín pojednávania je určený na 11. 8. 2005. Od podania žaloby na súd až doposiaľ sa vyskytli v konaní obdobia dlhšej nečinnosti súdu, ktoré boli spôsobené objektívnymi skutočnosťami.

Po právnej stránke prejednávaná vec nie je zložitá. Je však veľmi zložitá po stránke skutkovej, čo si vyžaduje siahodlhé dokazovanie.

Keďže stav právnej neistoty u účastníkov nebol od roku 1998 odstránený je sťažnosť dôvodná.“.

Z vyžiadaného spisu okresného súdu sp. zn. 24 C 785/98 ústavný súd zistil v zásade rovnaké skutočnosti s tým, že pojednávanie nariadené na 11. august 2005 bolo odročené na 24. november 2005.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáhal vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. ústavy, podľa ktorého „Každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov...“.

Sťažovateľ zároveň namietal porušenie čl. 6 ods. 1 Dohovoru, podľa ktorého „Každý má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom...“.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci   bez   zbytočných   prieťahov“   (II.   ÚS   61/98),   pričom   „tento   účel   možno   zásadne dosiahnuť   právoplatným...   rozhodnutím“   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom, ktorý   znamená   nastolenie   právnej   istoty   inak   ako   právoplatným   rozhodnutím   súdu (II. ÚS 219/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci,   o ktorej   súd   rozhoduje   (1),   správanie   účastníka   súdneho   konania   (2)   a postup samotného   súdu   (3).   Za   súčasť   prvého   kritéria   ústavný   súd   považuje   aj   povahu prejednávanej veci.

Preskúmaním doterajšieho konania pred okresným súdom   ústavný súd zistil tieto skutočnosti:

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   ústavný   súd   z vyjadrenia a zo súdneho spisu okresného súdu zistil, že v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 785/98 ide o určenie   vlastníckeho   práva   k nehnuteľnostiam.   Ide   o konanie,   ktoré   tvorí   štandardnú súčasť rozhodovacej činnosti všeobecných súdov,   ktoré právne zložité nie je. Skutkovú zložitosť však nemožno vylúčiť, pretože v sporoch tohto druhu je potrebné vykonať často náročné   dokazovanie;   spravidla   sa   vyžaduje   aj   vykonanie   znaleckého   dokazovania.   Na skutkovú zložitosť v posudzovanom konaní argumentujúc potrebou vykonania rozsiahleho dokazovania   poukázal   vo   svojom   vyjadrení   aj   predseda   okresného   súdu.   Ústavný   súd akceptuje tento názor predsedu okresného súdu; nebola to však skutková zložitosť veci, ktorá mala za následok namietanú dĺžku posudzovaného konania, a preto skutkovú zložitosť ústavný súd nemohol zohľadniť pri posudzovaní zbytočných prieťahov v konaní.

2.   Čo   sa   týka   správania   sťažovateľa,   to   bolo   podľa   názoru   ústavného   súdu súčinnostné a aktívne; využitie dostupných procesných oprávnení sťažovateľom (využitie uplatnenia   namietanej   zaujatosti   konajúcej   sudkyne,   podanie   opravného   prostriedku   - odvolania, podanie žiadosti o oslobodenie od súdnych poplatkov) neprispelo k tomu, aby sa konanie spomalilo alebo spôsobilo subjektívne prekážky konania.

3. Postup okresného súdu, ktorý hodnotil ústavný súd v rámci posledného kritéria, vykazuje obdobia opakovanej niekoľkomesačnej nečinnosti okresného súdu bez toho, aby bol na to zákonný dôvod, ktoré sa striedajú s obdobiami sústredenej činnosti okresného súdu. Za takéto obdobia nečinnosti okresného súdu svedčiace o jeho nesústredenej činnosti považuje   ústavný   súd   obdobie   od   odoslania   písomného   stanoviska   k žalobe   právnej zástupkyni   žalobcov   (sťažovateľa)   v novembri   1998   do   vznesenia   námietky   zaujatosti sťažovateľa voči konajúcej sudkyni 28. októbra 1999 (11 mesiacov), obdobie od zrušenia rozsudku okresného súdu odvolacím súdom 17. októbra 2002 a vrátenia veci okresnému súdu na ďalšie konanie do nariadenia ďalšieho pojednávania v auguste 2003 (10 mesiacov), ako aj obdobie od zastavenia dedičského konania v októbri 2004 do nariadenia ďalšieho pojednávania v posudzovanom konaní v auguste 2005 (10 mesiacov).

Podľa názoru ústavného súdu tieto opakované obdobia niekoľkomesačnej nečinnosti okresného súdu mali vplyv na celkovú dĺžku konania; s prihliadnutím na celkovú dĺžku konania   mali   za   následok   porušenie   základného   práva   sťažovateľa   garantovaného   mu v čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho práva garantovaného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovanie ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 24 C 785/98 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Ústavný súd sa v nadväznosti na svoje rozhodnutie o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal aj žiadosťou sťažovateľa o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia podľa § 56 ods. 4 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“).

Aj keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 24 C 785/98 konal bez zbytočných prieťahov, nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej   právomoci   za dostatočné   na to,   aby sa   dosiahla vo   veci   účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   50   000   Sk z dôvodu dlhotrvajúceho stavu právnej neistoty, a tým spôsobenej ujmy, ktorá sa prejavuje v nadmernej psychickej záťaži pôsobiacej negatívnej aj na jeho zdravotný stav. Vzhľadom na okolnosti   prípadu,   doterajšiu   dĺžku   konania, v ktorom   došlo   k zbytočným prieťahom v konaní, ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade suma 30 000 Sk zodpovedá primeranému finančnému zadosťučineniu sťažovateľa za ujmu, ktorú utrpel.

Pri   určení   výšky   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý   spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa   pritom   riadil   úvahou, že cieľom   primeraného finančného zadosťučinenia je síce zmiernenie nemajetkovej ujmy, avšak nie aj prípadná náhrada škody.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátkou JUDr. M. K. v konaní pred ústavným súdom, ktorá ich vyčíslila sumou 5 302 Sk (slovom päťtisíctristodva slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb.   Ústavný   súd rozhodol o úhrade trov konania v požadovanom rozsahu.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 2. septembra 2005