znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 131/04-6

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť I. H., bytom   B., vo veci porušenia jeho základných práv upravených   čl.   46   ods.   1   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Bardejov   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. Nc 56/01 a postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove v konaniach vedených pod sp. zn. 4 Co 206/02 a sp. zn. 4 Co 73/03, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. H. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. mája 2004 doručená   sťažnosť   I.   H.,   bytom   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   porušenia   jeho základných práv upravených čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len   „ústava“)   postupom   a rozhodnutiami   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   len   „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 56/01 a postupom a rozhodnutiami Krajského súdu v Prešove   (ďalej   len   „krajský   súd“)   v konaniach   vedených   pod   sp.   zn.   4   Co   206/02 a 4 Co 73/03.

Zo   sťažnosti   a príloh   priložených   k sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   podal   na okresnom súde návrh na nariadenie predbežného opatrenia, ktorým by súd uložil odporcovi (Spravbyt, s. r. o., Bardejov) povinnosť neuzatvoriť nájomnú zmluvu na nebytové priestory s firmou Revax, majiteľom R., až do rozhodnutia súdu o návrhu na ochranu osobnosti. Súd vyzval   sťažovateľa,   aby   zaplatil   súdny   poplatok.   Sťažovateľ   následne   podal   žiadosť o oslobodenie od platenia súdnych poplatkov, ktorú okresný súd uznesením č. k. Nc 56/01-9 z 18. októbra 2001 zamietol a následne uznesením č. k. Nc 56/01-13 z 22. novembra 2001 konanie zastavil z dôvodu neuhradenia súdnych poplatkov.

Proti obom uzneseniam podal sťažovateľ odvolanie. O odvolaní rozhodol krajský súd uznesením č. k. 4 Co 206/02-21, 4 Co 207/02 z 31. júla 2002, ktorým napadnuté uznesenie okresného súdu č. k. Nc 56/01-9 potvrdil a napadnuté uznesenie č. k. Nc 56/01-13 zrušil a vec   vrátil   okresnému   súdu   na   ďalšie   konanie   a nové   rozhodnutie   s odôvodnením,   že okresný súd konanie vo veci zastavil na základe chybného právneho názoru o právoplatnosti rozhodnutia   o nepriznaní   oslobodenia   od   súdnych   poplatkov,   hoci   bolo   zjavné,   že sťažovateľ proti nemu podal v lehote odvolanie.

Následne okresný súd uznesením č. k. Nc 56/2001-29 zo 16. januára 2003 opätovne (už   po   nadobudnutí   právoplatnosti   uznesenia   o zamietnutí   žiadosti   o oslobodenie   od súdnych   poplatkov)   zastavil.   Sťažovateľ   sa   proti   tomuto   uzneseniu   odvolal.   O odvolaní krajský súd rozhodol uznesením sp. zn. 4 Co 73/03 z 28. augusta 2003 tak, že uznesenie súdu   prvého   stupňa   potvrdil.   Uznesenie   krajského   súdu   bolo   sťažovateľovi   doručené 3. marca 2004.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   ústavný   súd   vyslovil,   že   napadnutými   rozhodnutiami okresného súdu a krajského súdu boli porušené jeho základné práva podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy, napadnuté rozhodnutia zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie a zároveň mu   priznal   primerané   finančné   zadosťučinenie.   Zo   sťažnosti   sa   dá   usudzovať,   že   ide o uznesenia okresného súdu č.   k. Nc 56/01-9 z 18. októbra 2001, č.   k. Nc 56/01-13 z 22. novembra   2001   a č.   k.   Nc   56/2001-29   zo   16.   januára   2003   (ďalej   len   „napadnuté rozhodnutia   okresného   súdu“)   a uznesenia   krajského   súdu   č.   k.   4   Co   206/02-21, 4 Co 207/02 z 31. júla 2002 a sp. zn. 4 Co 73/03 z 28. augusta 2003 (ďalej len „napadnuté rozhodnutia krajského súdu“).

Sťažovateľ tiež žiadal, aby mu ústavný súd vzhľadom na jeho majetkové pomery ustanovil právneho zástupcu.II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Z citovaného   textu   čl.   127   ods.   1   ústavy   vyplýva,   že   ústavný   súd   je   oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom len vtedy, ak o porušení týchto práv a slobôd nie   je   oprávnený   rozhodnúť   iný   súd.   V danom   prípade   bol   o   porušení   označených základných   práv   sťažovateľa   postupom   a   napadnutými   rozhodnutiami   okresného   súdu oprávnený rozhodnúť krajský súd na základe uplatnenia riadneho opravného prostriedku. Z tohto dôvodu ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v časti namietajúcej porušenie základných práv sťažovateľa napadnutými rozhodnutiami okresného súdu pri predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci.

V časti   namietajúcej   porušenie   základných   práv   sťažovateľa   postupom a napadnutými rozhodnutiami krajského   súdu ústavný súd posudzoval, či sťažnosť nie je zjavne   neopodstatnená.   V súlade   s konštantnou   judikatúrou   ústavného   súdu   možno o zjavnej neopodstatnenosti návrhu hovoriť vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov. Za zjavne neopodstatnený návrh preto možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

V danom prípade sťažovateľ namieta porušenie svojich základných práv označenými rozhodnutiami   krajského   súdu   z dôvodu   zastavenia   konania   pre   nezaplatenie   súdneho poplatku. Podľa § 10 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a o poplatku   za   výpis   s registra   trestov   v znení   neskorších   predpisov   dôsledkom nezaplatenia   súdneho   poplatku   je   zastavenie   konania   za   podmienok   a v prípadoch ustanovených   v uvedenom   ustanovení.   Ústavný   súd   v nadväznosti   na   túto   skutočnosť v súlade so svojou rozhodovacou činnosťou uzavrel, že štátny orgán (v danom prípade súd), ak postupuje zákonom ustanoveným spôsobom a vyžaduje od účastníkov konania splnenie zákonom   ustanovených   povinností,   nemôže   takýmto   konaním   porušiť   základné   práva a slobody týchto účastníkov (sťažovateľov). V nadväznosti na toto konštatovanie ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľa z dôvodu jej zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.V Košiciach 27. mája 2004