znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 130/2011-18

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 6. apríla 2011 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. T. Č., K., zastúpeného advokátom JUDr. J. P., K., vo veci   namietaného   porušenia   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu v Košiciach v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 205/09 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. T. Č. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 8. novembra 2010   doručená   sťažnosť   Ing.   T.   Č.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   vo   veci   namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky (ďalej len „ústava“) a práva   na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 205/09.

Zo sťažnosti vyplýva, že v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 205/09 konal krajský súd ako súd odvolací, a to o odvolaní sťažovateľa proti rozsudku Okresného súdu Košice II (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn.   22   C   115/07   z   21.   júla   2009,   ktorým   okresný   súd rozhodoval o žalobnom návrhu sťažovateľa na finančnú náhradu z neplatného skončenia pracovného   pomeru.   Podľa   tvrdení   sťažovateľa   krajský   súd   ani   po   viac   ako   roku   od predloženia   mu   spisového   materiálu   (1.   október   2009)   okresným   súdom   do   podania sťažnosti   ústavnému   súdu   nevykonal   vo   veci   žiadny   procesný   úkon   smerujúci k meritórnemu   prerokovaniu   a   rozhodnutiu   veci,   a   to   aj   napriek   tomu,   že   sťažovateľ z dôvodu   tohto   liknavého   postupu   krajského   súdu   podal   jeho   predsedovi   sťažnosť   na prieťahy v súdnom konaní, ktorú však krajský súd neuznal za dôvodnú.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „V danej veci som postupoval aktívne (žiadosť o vytýčenie pojednávania zo dňa 30. 3. 2010 adresovaná KS KE prostredníctvom môjho právneho zástupcu, sťažnosť na prieťahy v odvolacom konaní zo dňa 1. 10. 2010 adresovaná KS KE) a z mojej strany nedošlo k prieťahom v konaní.

Konanie   KS   KE   (sp.   zn.   1 Co/205/2009)   považujem   za   neprimerane   dlhé a spôsobujúce pretrvajúcu právnu neistotu. KS KE ani po 6 mesiacoch od predloženia spisu z OS KE II. (1. 10. 2009) nevykonal vo veci žiadne úkony, preto som dňa 1. 4. 2010 doručil KS KE žiadosť o vytýčenie pojednávania, ktorou som sa domáhal rozhodnutia o podanom odvolaní, resp. vytýčenia termínu pojednávania. Keďže KS KE nevykonal žiadne úkony ani po predložení tejto žiadosti, dňa 1. 10. 2010 (1 rok od predloženia veci KS KE na odvolacie konanie) som podal na KS KE sťažnosť pre prieťahy v konaní. Napriek tomu KS KE do dnešného dňa nevykonal žiadne úkony vo veci samej, pričom od predloženia veci KS KE na odvolacie konanie uplynul už viac ako jeden rok.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Základné právo Ing. T. Č. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského súdu Košice v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co/205/2009 bolo porušené.

2. Krajskému súdu Košice prikazuje, aby vo veci vedenej pod sp. zn. 1 Co/205/2009 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. T. Č. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 2.455,- €..., ktoré mu je Krajský súd Košice povinný zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Krajský   súd   Košice   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   vo   výške 240,46 €... + 19 % DPH za dva úkony právnej služby... na účet advokáta JUDr. J. P., so sídlom K.,... do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   sťažovateľom   tvrdené   porušenie   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie záležitosti v primeranej lehote zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Co 205/09.

Z príloh sťažnosti, ako aj z vyžiadaného súdneho spisu ústavný súd zistil, že potom, ako   sťažovateľ   podal   1.   októbra   2010 predsedovi   krajského súdu   sťažnosť   na prieťahy v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 1 Co 205/09, krajský súd aj napriek tomu, že predseda krajského súdu neuznal túto sťažnosť sťažovateľa za dôvodnú, začal následne vo veci konať a 8. novembra 2010 nariadil vo veci pojednávanie na 18. november 2010, ktoré   bolo   síce   pre   náhlu   zdravotnú   príhodu   člena   senátu   krajského   súdu   odročené   na 2. december 2010, avšak na tomto pojednávaní už krajský súd vyhlásil vo veci aj meritórne rozhodnutie.

Vzhľadom na uvedené je ústavný súd tohto názoru, že aj napriek spôsobu vybavenia sťažnosti sťažovateľa na prieťahy v konaní predsedom krajského súdu, táto v konečnom dôsledku   splnila   svoj   účel   a   po   jej   podaní   krajský   súd   konal   vo   veci   bez   zbytočných prieťahov.

Špecifickosť sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy spočíva okrem iného aj v tom, že k jej podaniu môže zásadne dôjsť až subsidiárne. Zmysel a účel zásady subsidiarity vyplýva aj z toho, že ochrana ústavnosti nie je a ani z povahy veci nemôže byť iba úlohou ústavného súdu, ale je takisto úlohou všetkých orgánov verejnej moci, v tom rámci predovšetkým všeobecného   súdnictva.   Ústavný   súd   predstavuje   v   tejto   súvislosti   inštitucionálny mechanizmus,   ktorý   nastupuje   až   v   prípade   zlyhania   všetkých   ostatných   do   úvahy prichádzajúcich orgánov verejnej moci.

Ústavný súd už viackrát rozhodol (m. m. I. ÚS 21/99, I. ÚS 20/05), že účelom práva účastníka konania pred všeobecným súdom podať sťažnosť na prieťahy v konaní [podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona č. 757/2004 Z. z. o súdoch a o zmene a doplnení niektorých zákonov (ďalej len „zákon o súdoch“)] je poskytnutie príležitosti tomuto súdu, aby sám urobil nápravu a odstránil protiprávny stav zapríčinený nesprávnym postupom alebo svojou nečinnosťou. Ústavný súd preto o sťažnosti, ktorej predmetom je namietané porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, koná iba za predpokladu, že sťažovateľ preukáže, že využil označené právne prostriedky podľa   zákona   o   súdoch   (§   53   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde),   avšak   ich   využitím nedosiahol účinnú nápravu namietaného porušenia označených práv.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   sa   podanie   sťažnosti   na   prieťahy   v   konaní   podľa § 3 ods. 7 a § 62 ods. 1 a nasl. zákona o súdoch zásadne považuje za účinný prostriedok ochrany   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   (napr. IV. ÚS 153/03,   IV.   ÚS   278/04).   Účinnosť   takého   právneho   prostriedku   ochrany   pred zbytočnými prieťahmi v súdnom konaní potvrdzuje aj znenie zákona č. 385/2000 Z. z. o sudcoch   a prísediacich   a   o   zmene   a   doplnení   niektorých   zákonov   v   znení   neskorších predpisov,   ktorý   vo   viacerých   ustanoveniach   zdôrazňuje   povinnosť   sudcu   konať   bez zbytočných prieťahov a ustanovuje za také prieťahy aj disciplinárnu zodpovednosť [§ 2 ods. 2, § 30 ods. 4, § 52 ods. 1, § 116 ods. 1 písm. b) a § 118 ods. 1 citovaného zákona].

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd dospel k záveru, že v tomto prípade využitie právneho prostriedku, na uplatnenie ktorého mal sťažovateľ právo (sťažnosť na prieťahy v konaní) podľa zákona o súdoch, sa v okolnostiach posudzovanej veci prejavilo ešte pred podaním sťažnosti ústavnému súdu ako účinný prostriedok nápravy. Krajský súd na predmetnú sťažnosť adekvátne reagoval a prijal v primeranej lehote potrebné opatrenia.

Vzhľadom na všetky uvedené dôvody ústavný súd sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o prikázaní krajskému   súdu   konať,   ako   aj   rozhodnutie   o   priznaní   primeraného   finančného zadosťučinenia   a   úhrady   trov   konania   je   viazané   na   vyslovenie   porušenia   práva   alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tejto časti sťažnosti už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. apríla 2011