znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 130/06-14

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2006 v konaní   o   sťažnosti   C.,   o. c. p.,   akciová   spoločnosť   K.,   so   sídlom   K.,   zastúpenej advokátkou   JUDr. B. K.,   V.,   ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl. 48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ro 297/00, za účasti Okresného súdu Kežmarok, takto

r o z h o d o l :

Konanie o sťažnosti C., o. c. p., akciová spoločnosť K.,   z a s t a v u j e.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 1. februára 2006   doručená   sťažnosť   C.,   o. c. p.,   akciová   spoločnosť   K. (ďalej   len   „sťažovateľka“), ktorou   namietala   porušenie   jej   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov   podľa   čl. 48   ods. 2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ro 297/00.

Sťažovateľka žiadala, aby ústavný súd po prijatí jej sťažnosti na ďalšie konanie vydal tento nález:

„Okresný súd Kežmarok v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Ro 297/00 porušil základné právo sťažovateľa na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

Okresný   súd   Kežmarok   je   povinný   zaplatiť   sťažovateľovi   primerané   finančné zadosťučinenie vo výške 10.000,-   Sk do dvoch   mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia Ústavného súdu Slovenskej republiky (...)“

Dňa   12. apríla 2006   bolo   ústavnému   súdu   doručené   podanie   právnej   zástupkyne sťažovateľky z 10. apríla 2006 označené ako „Späťvzatie návrhu“.

V predmetnom podaní sa okrem iného uvádza „V zmysle § 96 ods. 1 O. s. p. berie týmto sťažovateľ prostredníctvom svojej splnomocnenej právnej zástupkyne svoju sťažnosť zo dňa 16. 1. 2006 v horeuvedenej veci späť s tým, že navrhuje, aby súd v uvedenej veci konanie   zastavil   z dôvodu,   že   sťažovateľ   zistil,   že   namietané   konanie   bolo   právoplatne skončené“.

Podľa § 54 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom   súde“)   ak   sťažovateľ   vezme   svoju sťažnosť späť, ústavný súd konanie o nej zastaví okrem prípadu, ak ústavný súd rozhodne, že   späťvzatie   sa   nepripúšťa,   najmä   ak   sťažnosť   smeruje   proti   takému   právoplatnému rozhodnutiu,   opatreniu   alebo   inému   zásahu,   ktoré   mimoriadne   závažným   spôsobom porušujú základné práva alebo slobody sťažovateľa.

Z citovaného ustanovenia zákona o ústavnom súde vyplýva, že ponecháva ústavnému súdu možnosť úvahy, či záujem o ochranu ústavnosti nie je dôležitejší, než rozhodnutie sťažovateľa vziať svoj návrh späť (II. ÚS 38/96).

V danom prípade ústavný súd dospel k záveru, že nie sú dôvody hodné osobitného zreteľa, ktoré by mohli viesť k záveru o neprípustnosti   späťvzatia predmetnej   sťažnosti, a preto návrhu sťažovateľky o späťvzatí vyhovel a konanie o jej sťažnosti zastavil.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2006