znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 130/05-34

Ústavný súd Slovenskej republiky na verejnom zasadnutí senátu 6. septembra 2005 zloženom z predsedu Jána Mazáka a zo sudcov Alexandra Bröstla a Ľudmily Gajdošíkovej o sťažnosti JUDr. K. S. a J. S., obaja bytom V., zastúpených advokátom JUDr. A. Ž., so sídlom   P.,   ktorou   namietali   porušenie   ich   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   II   v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. K. S. a J. S. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené   v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   p r i k a z u j e,   aby v konaní vedenom   pod sp. zn. 16 C 112/00 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   K.   S. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   25   000   Sk   (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. S. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 25 000 Sk (slovom dvadsaťpäťtisíc slovenských korún), ktoré jej je Okresný súd Bratislava II p o v i n n ý   zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5.   JUDr.   K.   S.   a J.   S. p r i z n á v a   úhradu   trov   konania   4 300 Sk   (slovom štyritisíctristo   slovenských   korún),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   II   p o v i n n ý zaplatiť   na   účet   advokáta   JUDr.   A.   Ž.   do   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2005 doručená   sťažnosť   JUDr.   K.   S.   a J.   S.,   obaja   bytom   V.   (ďalej   aj   „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. A. Ž., so sídlom   P., vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej len „ústava“)   a práva   na prejednanie ich   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00.

Zo sťažnosti vyplýva, že okresnému súdu bol 3. februára 2000 doručený návrh na určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov. Po doplnení návrhu (7. februára 2000) bolo vo veci   nariadené   pojednávanie na 5.   december   2000, ktoré   bolo pre práceneschopnosť sudkyne   odročené   na   neurčito.   Listom   z 2.   januára   2001   súd   vyzval   sťažovateľov   na doplnenie návrhu v časti označenia navrhovateľov. Sťažovatelia doplnili návrh podaním z 15. januára 2001. Okresný súd uznesením z 30. marca 2001 pripustil do konania na strane navrhovateľa sťažovateľku J. S.. Ďalšie pojednávanie vo veci nariadené na 18. december 2001   bolo   zrušené   z dôvodu   práceneschopnosti   sudkyne.   Listom   z 23. septembra   2004 okresný súd vyzval sťažovateľov na predloženie zmlúv o vstavbe bytov č. 310, 311 a 312 a ich   dodatkov   č.   1   a 2.   Sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   8. októbra   2004   zmluvu č. 312 a uviedli, že ďalšie zmluvy nemajú k dispozícii, s oznámením, že tieto sa nachádzajú v spise.   Uznesením   okresného   súdu   z 18.   novembra   2004   boli   sťažovatelia   vyzvaní   na doplnenie   a opravu   návrhu.   Sťažovatelia   doplnili   návrh   v zmysle   výzvy   súdu   podaním z 28. januára 2001 s upozornením, že zmluvy č. 311 a 312 nemôžu predložiť, pretože im ich odporcovia   ani   po   urgencii   nezaslali.   Okresný   súd   výzvami   zo 17.   marca   2005   vyzval sťažovateľov na predloženie zmluvy o prevode vlastníctva bytu a aktuálny list vlastníctva, ako   aj   doplatenie   súdneho   poplatku.   Sťažovatelia   podaním   zo 6.   apríla   2005   predložili okresnému   súdu   požadované   doklady   a poukázali na   to,   že   súdny   poplatok   už   uhradili v zmysle   sadzobníka   súdnych   poplatkov   účinného   v čase   podania   návrhu.   Okresný   súd v reakcii na podanie sťažovateľov podaním z 12. apríla 2005 sťažovateľom oznámil, že súdny poplatok za návrh bol vyrubený v celkovej výške 3 000 Sk vzhľadom na skutočnosť, že návrh sa týka určenia neplatnosti troch zmlúv. Sťažovatelia v odpovedi z 26. apríla 2005 poukázali na to, že výzva okresného súdu na doplatenie súdneho poplatku je irelevantná vzhľadom na to, že koncom roka 2003 došlo k zániku práva na vymáhanie poplatku.

Sťažovatelia   podali   predsedníčke   okresného   súdu   3.   marca   2005   sťažnosť   na prieťahy   v konaní.   Na   sťažnosť   odpovedala   predsedníčka   okresného   súdu   listom z 30. marca 2005, v ktorom uviedla, že „vo veci nezistila prieťahy v konaní“. Sťažovatelia s týmto   záverom   predsedníčky   okresného   súdu   vyjadrili   v sťažnosti   svoj   nesúhlas a namietajú, že postupom okresného súdu v konaní sp. zn. 16 C 112/00 došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a teda k porušeniu ich základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Sťažovatelia navrhujú, aby ústavný súd o ich sťažnosti rozhodol nasledovne:„1. Základné právo JUDr. K. S. a J. S., garantované čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky   a čl.   6   ods.   1   prvou   vetou   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava II v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 16 C 112/00 bola vec čo najrýchlejšie meritórne prejednaná a rozhodnutá.

3. JUDr. K. S. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000,- Sk, ktoré mu je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. J. S. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 1.000.000, - Sk, ktoré jej je Okresný súd Bratislava II povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava II je povinný uhradiť trovy právneho zastúpenia pred Ústavným súdom Slovenskej republiky do 15 dní od právoplatnosti tohto rozhodnutia na účet   advokáta   (v   zmysle   dodatočne   predloženého   splnomocnenia   o zastupovaní advokátom).“.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľov   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 130/05-14 z 23. mája 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po   prijatí   sťažnosti   na   ďalšie   konanie   ústavný   súd   vyzval   právneho   zástupcu sťažovateľov a predsedníčku okresného súdu, aby oznámili ústavnému súdu, či trvajú na tom,   aby   sa   vo   veci   konalo ústne   pojednávanie.   Predsedníčku   okresného   súdu   zároveň ústavný súd vyzval, aby sa vyjadrila k sťažnosti.

Predsedníčka okresného súdu ústavnému súdu oznámila, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Právny zástupca sťažovateľov ústavnému súdu oznámil, že sťažovatelia trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Predsedníčka okresného súdu doručila svoje vyjadrenie k sťažnosti ústavnému súdu 6. júla 2005. Vo vyjadrení sa okrem iného uvádza:

„... sťažnosť na prieťahy v konaní považujem za čiastočne dôvodnú, a to pokiaľ ide o prieťahy v konaní vzniknuté v období od podania návrhu na tunajšom súde do augusta 2003. Od uvedeného termínu, ako to vyplýva zo spisu, zákonná sudkyňa vo veci priebežne koná, pričom mi neprináleží hodnotiť, či úkony súdu spôsobujú zbytočné prieťahy v konaní, ako to tvrdia sťažovatelia v podanej sťažnosti. Mám za to, že od vyššie uvedeného termínu v roku 2003 prieťahy v konaní nevznikajú. Mám tiež za to, že na vzniku prieťahov v konaní sa podieľajú aj sťažovatelia, a to jednak podaním neúplného návrhu a taktiež nedoložením dôkazov (listinných), na ktoré sa podaným návrhom odvolávali...“.

Zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 112/00 ústavný súd zistil nasledovné:

1. Návrh na určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov bol doručený okresnému súdu

3. februára 2000.

2. Podľa   úradného   záznamu   (č.   l.   41   spisu)   zákonná   sudkyňa   prevzala   vec   až

10. augusta 2000.

3. Dňa   18.   septembra   2000   nariadila   zákonná   sudkyňa   pojednávanie   vo   veci   na

5. december   2000   (pojednávanie   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne).

4. Prípisom   z 2.   januára   2001   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   K.   S.,   aby   v časti označenia navrhovateľov doplnil návrh (návrh bol doplnený podaním doručeným okresnému   súdu   15.   januára   2001,   podľa   ktorého   je   navrhovateľom   v II. rade sťažovateľka J. S.).

5. Okresný   súd   uznesením   z 30.   marca   2001   pripustil   do   konania   na   strane navrhovateľa sťažovateľku J. S..

6. Zákonná sudkyňa 4. októbra 2001 nariadila pojednávanie na 18. december 2001.

7. Prípismi z 10. decembra 2001 bolo účastníkom konania oznámené, že sa ruší termín pojednávania nariadený na 18. december 2001 z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne.

8. Dňa 31.   júla 2003   dala   zákonná sudkyňa   (zo   spisu   sa   dá   usúdiť,   že ide   o novú zákonnú   sudkyňu)   pokyn   na   pripojenie   spisu   sp.   zn.   18   C   52/98   (opätovne

15. januára 2004).

9. Prípisom z 19. februára 2004 okresný súd vyzval odporcu mestskú časť Bratislava - Ružinov (ďalej len „odporca“) na predloženie dokladov preukazujúcich jeho aktívnu legitimáciu vo veci.

10.   Odporca   doručil   odpoveď   na   výzvu   okresného   súdu   28   apríla   2004   (po predchádzajúcej urgencii súdu z 30. marca 2004).

11. Prípisom zo 4. augusta 2004 okresný súd vyzval odporcu, aby predložil okresnému súdu uznesenia miestneho zastupiteľstva dotýkajúce sa predmetnej veci (odpoveď bola okresnému súdu doručená 8. septembra 2004).

12.   Prípisom z 23. septembra 2003 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby predložili súdu zmluvy o vstavbe č. 310, 311 a 312 z 28. augusta 1997 a ich dodatky.

13.   Sťažovatelia   doručili   odpoveď   na   výzvu   okresnému   súdu   8.   októbra   2004 a poukázali   na   to,   že   požadované   dokumenty   nemajú   k dispozícii   a podľa   ich informácií sa nachádzajú v spise sp. zn. 18 C 52/98.

14. Dňa 17. marca 2005 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby doplatili súdny poplatok a predložili   okresnému   súdu   zmluvu   o prevode   vlastníctva   k bytu   a aktuálny   list vlastníctva.

15.   Sťažovatelia   doručili   okresnému   súdu   odpoveď   na   jeho   výzvu   6.   apríla   2004, s ktorou predložili súdu požadované dokumenty a vo vzťahu k výzve na doplatenie súdneho poplatku poukázali na nesprávnosť postupu okresného súdu.

16.   Okresný súd 12. apríla 2004 opätovne vyzval sťažovateľov na doplatenie súdneho poplatku s poukazom na skutočnosť, že návrh sa dotýka zrušenia neplatnosti troch zmlúv.

17. Sťažovatelia v odpovedi okresnému súdu na jeho výzvu z 26. apríla 2005 opätovne argumentovali, že výzva okresného súdu týkajúca sa vyrubenia doplatku súdneho poplatku je v rozpore s právnymi predpismi.

18.   Pokynom z 21. júna 2005 zákonná sudkyňa nariadila pojednávanie na 17. október 2005.

Ústavný súd nariadil ústne pojednávanie vo veci na 6. september 2005. Na ústnom pojednávaní nezistil ústavný súd žiadne nové skutočnosti, ktoré by ústavnému súdu neboli už známe zo spisu a z vyjadrenia účastníkov konania.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovatelia   sa   svojou   sťažnosťou   domáhajú   vyslovenia   porušenia   svojho základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   upraveného   v čl.   48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00.  

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98). Podľa názoru ústavného súdu možno preto za konanie (postup) súdu odstraňujúce právnu neistotu účastníka konania považovať také, ktoré smeruje k právoplatnému rozhodnutiu konajúceho súdu vo veci alebo ku skončeniu konania iným zákonom predvídaným spôsobom, ako je rozhodnutie súdu.

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru,   ústavný   súd v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (I.   ÚS   70/98,   II.   ÚS 74/97, II.   ÚS   813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú   1) právna a faktická zložitosť   veci,   o ktorej   súd   rozhoduje,   2)   správanie   účastníka   konania   a 3)   postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľov.

1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn. 16 C 112/00 skonštatoval, že predmetom namietaného konania je určenie neplatnosti zmlúv o vstavbe bytov, ktoré patrí do štandardnej agendy prvostupňových súdov, pričom doterajší priebeh konania   nesignalizuje,   že   ide   o spor,   ktorý   by   z hľadiska   požiadaviek   na   zisťovanie faktického stavu mohol podstatným spôsobom ovplyvniť celkovú dĺžku konania. Na tomto základe ústavný súd dospel k záveru, že doterajšiu dĺžku namietaného konania nemožno ospravedlniť právnou alebo faktickou zložitosťou veci.

2.   V rámci   druhého   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   správanie   sťažovateľov   ako účastníkov namietaného konania vedeného pod sp. zn. 16 C 112/00. Opierajúc sa o obsah predmetného súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že sťažovatelia boli v doterajšom priebehu   konania   aktívni   a   poskytovali   okresnému   súdu   potrebnú   súčinnosť,   keď v určených   lehotách   reagovali   na   výzvy   súdu.   Vo   vzťahu   k   námietke   predsedníčky okresného súdu, podľa ktorej sa sťažovatelia podieľali na vzniku prieťahov, „ ... a to jednak podaním   neúplného   návrhu   a taktiež   nedoložením   dôkazov   (listinných),   na   ktoré   sa podaným   návrhom   odvolávali“,   ústavný   súd   konštatoval,   že   ani   pri   jej   čiastočnom zohľadnení v časti týkajúcej sa potreby doplnenia návrhu, nemožno sťažovateľom pripísať podstatnejší vplyv na celkovú dĺžku namietaného konania.

3. V rámci posledného kritéria ústavný súd hodnotil doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00. Na základe svojich zistení zo súdneho spisu, ako   aj   dokumentácie   predloženej   sťažovateľmi   dospel   ústavný   súd   k záveru,   že k zbytočným   prieťahom   v namietanom   konaní   spôsobených   postupom   okresného   súdu, a teda k porušovaniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru došlo najmä v období od doručenia návrhu na začatie konania okresnému súdu (3. februára 2000) do 31. júla 2003, a to jednak nedostatočnou plynulosťou procesných úkonov okresného súdu (obdobie od 3. februára 2000 do 10. decembra 2001), ako aj nečinnosťou okresného súdu v období od 10. decembra 2001 do 31. júla 2003, ktorú nemožno ospravedlniť žiadnym právne relevantným dôvodom. V období po 31. júli 2003 síce okresný súd vo veci konal a pripravoval podklady pre meritórne rozhodnutie vo veci, ale podľa názoru ústavného súdu, by aj vzhľadom na doterajšiu dĺžku namietaného konania mal vo veci postupovať aktívnejšie.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne skončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 112/00 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

Pretože ústavný súd rozhodol o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj ich právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, zaoberal sa aj ich žiadosťou o priznanie primeraného finančného zadosťučinenia. Aj keď ústavný súd prikázal okresnému   súdu,   aby   v konaní   sp.   zn.   16   C   112/00   konal   bez   zbytočných   prieťahov, nepovažoval   vzhľadom   na   okolnosti   prípadu   uplatnenie   tejto   svojej   právomoci   za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a   preto rozhodol aj o žiadosti sťažovateľov priznať im finančné zadosťučinenie.

Sťažovatelia   žiadali,   aby   im   obom   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   po 1 000 000 Sk pre každého vzhľadom „... na neúnosnú právnu neistotu s ďalekosiahlymi následkami, v ktorej sa nachádzame už viac než 5 rokov“.   V konkrétnostiach sťažovatelia poukazujú   na   to,   že   v dôsledku   dlhotrvajúceho   súdneho   sporu   a z toho   vyplývajúcej existenčnej   neistoty   došlo   k   citeľnému   zhoršeniu   kvality   života   celej   rodiny,   zhoršeniu zdravotného stavu najmä sťažovateľky spôsobeného aj potrebou presťahovať sa a i s týmto súvisiacej strate doterajšieho zamestnania.

Pri   určení   sumy   finančného   zadosťučinenia   vychádzal   ústavný   súd   zo   zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na   konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc   predovšetkým   obdobie,   v ktorom   došlo   k zbytočným   prieťahom, pôsobenie   sťažovateľov   ako   účastníkov   namietaného   konania,   ako   aj   ďalšie   okolnosti prípadu,   ústavný   súd   dospel   k záveru,   že   v danom   prípade   bude   priznanie   finančného zadosťučinenia   po   25 000   Sk (slovom   dvadsaťpäťtisíc   slovenských   korún)   každému   zo sťažovateľov primerané konkrétnym okolnostiam prípadu.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o úhrade   trov   konania   sťažovateľom,   ktoré   im   vznikli   v súvislosti   s ich   právnym zastupovaním advokátom JUDr. A. Ž. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 4 300 Sk (slovom štyritisíctristo slovenských korún) spolu za jeden úkon právnej pomoci pre každého zo sťažovateľov podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   (vypočítanej   zo   základu   nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2004 v sume 15 008 Sk, t. j. dvakrát suma 2 501 Sk znížená o 20 %, a   dvakrát 150 Sk režijný paušál, pretože išlo o úkony urobené v roku 2005). Ďalšiu úhradu trov ústavný súd nepriznal, pretože ju nepovažoval za účelne vynaložené trovy (porada a ústne pojednávanie konané 6. septembra 2005).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. septembra 2005