znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 130/04-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť I. R., bytom T., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Trnava v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. R. o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 3. mája 2004 doručená sťažnosť I. R., bytom T., vo veci porušenia jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Trnava (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 66/91.

Sťažovateľka sa v predmetnej veci obrátila na ústavný súd už 16. decembra 2002, ktorý 27. októbra 2003 rozhodol o porušení jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov v označenom konaní okresným súdom (sp. zn. I. ÚS 81/03) a prikázal okresnému súdu konať tak, aby vec bola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.

Sťažovateľka vo svojej novej sťažnosti uvádza, že okresný súd je naďalej vo veci nečinný   (ku   dňu   podania   sťažnosti   osem   mesiacov   od   rozhodnutia   ústavného   súdu č. k. I. ÚS   81/03-76),   a preto   žiada   ústavný   súd   o prijatie   nového   návrhu   s cieľom „zariadiť“, aby sa vo veci konalo aspoň raz v mesiaci, o uloženie pokuty okresnému súdu za odkladanie pojednávaní, za nerozhodovanie vo veci, za nečinnosť, a to za každý mesiac nečinnosti od 27. októbra 2003 (keď nadobudlo rozhodnutie ústavného súdu právoplatnosť) po 50 000 Sk tak, aby bolo finančné odškodnenie sťažovateľky za prieťahy vo veci od 27. októbra   2003   do   1. mája   2004   300   000   Sk.   Zároveň   sťažovateľka   požiadala o ustanovenie právneho zástupcu z dôvodu svojich sociálnych a rodinných pomerov.

Ústavný súd každú sťažnosť predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 cit. zákona, t. j. či nejde o návrh vo veci, na ktorej prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, o návrh, ktorý nemá náležitosti predpísané zákonom, neprípustný návrh, návrh podaný   niekým   zjavne   neoprávneným,   oneskorene   podaný   návrh   alebo   návrh   zjavne neopodstatnený.

Podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde je návrh (sťažnosť) neprípustný, ak sa týka veci, o ktorej ústavný súd už rozhodol, okrem prípadov, v ktorých sa rozhodovalo len o podmienkach   konania,   ak   v ďalšom   návrhu   (sťažnosti)   už   podmienky   konania   boli splnené.

Ústavný   súd   o sťažnosti   sťažovateľky   27.   októbra   2003   rozhodol   nálezom č. k. I. ÚS 81/03-76 o porušení základného práva sťažovateľky na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   okresným   súdom   vrátane   priznania   primeraného   finančného zadosťučinenia.   Vzhľadom   na   túto   skutočnosť,   ako   aj   na   to,   že   od   tohto   rozhodnutia uplynulo necelých sedem mesiacov, ústavný súd odmietol sťažnosť sťažovateľky z dôvodu jej neprípustnosti podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na uvedené bolo potom už bez právneho významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľky o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

P o u č e n i e: Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. mája 2004