znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 13/2013-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 18. apríla 2013 v senáte zloženom   z predsedu   Juraja   Horvátha   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta   a   Lajosa   Mészárosa prerokoval prijatú sťažnosť Ing. E. M., S., zastúpeného advokátkou Mgr. B. Š., S., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 a takto

r o z h o d o l :

1. Okresný   súd   Bratislava   IV   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   11   Cb   297/2010 p o r u š i l   základné   právo   Ing.   E.   M.   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Okresnému   súdu   Bratislava   IV   vo   veci   vedenej   pod   sp.   zn.   11   Cb   297/2010 p r i k a z u j e   konať bez zbytočných prieťahov.

3. Ing. E. M. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 1 000 € (slovom tisíc eur), ktoré j e   Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4. Ing.   E.   M.   p r i z n á v a   náhradu   trov   právneho   zastúpenia   v sume   407,55   € (slovom štyristosedem eur a päťdesiatpäť centov), ktoré   j e   Okresný súd Bratislava IV p o v i n n ý   vyplatiť   na   účet   jeho   advokátky   Mgr.   B.   Š.,   S., do   jedného   mesiaca   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   uznesením   č.   k. II. ÚS 13/2013-10   zo 16.   januára   2013 prijal   podľa   §   25   ods.   3   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na ďalšie konanie sťažnosť Ing. E. M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava IV (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 (ďalej aj „napadnuté konanie“).

2.   Zo   sťažnosti   vyplynulo,   že «Sťažovateľ   Ing.   E.   M.   podal   prostredníctvom právneho zástupcu dňa 06. 11. 2009 žalobu o zaplatenie 15.660,23 € istiny s príslušenstvom proti odporcom 1.) Ing. Arch. K. C. a 2.) Ing. Arch. E. M., na Okresnom súde Bratislava IV. Predmetné konanie je na OS Bratislava IV. vedené pod sp. zn.: 11Cb 297/2010.

Nakoľko sa sťažovateľ v čase podania žaloby stále spoliehal na prísľub žalovaných, že   svoj   dlh   splnia   a   predmetná   vec   sa   urovná   mimosúdne   (nestalo   sa   tak   však   ani čiastočne), súdny poplatok bol zaplatený dňa 10. 05. 2010 až po doručení uznesenia súdu o zastavení konania pre jeho nezaplatenie zo dňa 21. 04. 2010, voči ktorému sa včas odvolal. V predmetnej veci bol vydaný na urgenciu právnej zástupkyne zo dňa 03. 08. 2010 - t. j.   po   takmer   štyroch   mesiacoch   po   uhradení   súdneho   poplatku   za   podaný   návrh   - Platobný rozkaz dňa 06. 09. 2010. Dňa 29. 11. 2010 bol právnej zástupkyni sťažovateľa doručený odpor odporcu v 2.) rade, ku ktorému sa vyjadrila v jeho mene dňa 29. 11. 2010. Výzva na vyjadrenie sa k uvedenému odporu bola posledným úkonom súdu, a to až do času, kým   sťažovateľ   súdu   nepodal   sťažnosť   na   nečinnosť   súdu   dňa   19.   03.   2012.   Súd   teda nekonal od 24. 11. 2010 do 30. 03. 2012 kedy poslal odpoveď na sťažnosť navrhovateľa v predmetnom konaní, resp. do 12. 04. 2012, kedy vytýčil termín pojednávania v predmetnej veci a celkovo konanie trvá od 06.   11.   2009 už 3 roky a 4 mesiace,   čo aj v prípade, ak berieme do úvahy, že súdny poplatok bol zaplatený až 10. 05. 2010 je neprimerane dlhá doba.   Poukazujem   na   to,   že   do   dnešného   dňa   sa   nekonalo   ani   jediné   pojednávanie v predmetnej veci.

Sťažnosť na prieťahy v konaní a následne túto sťažnosť sa sťažovateľ rozhodol podať vtedy, keď mu v telefonickom rozhovore so spisovou kanceláriou súdu, dňa 15. 03. 2012 bolo oznámené, že termín pojednávania zatiaľ vytýčený nebol, pretože citujem „žalovaný v 1. rade prostredníctvom svojej právnej zástupkyne požiadal o predĺženie lehoty za účelom mimosúdneho jednania“.

Súd mu však žiadnu takúto skutočnosť neoznámil, a ani prostredníctvom právnej zástupkyne   ho   nevyzval   o   vyjadrenie   sa   k   uvedenému   a   či   ako   navrhovateľ   súhlasí s akýmkoľvek predĺžením lehoty.

V   odpovedi   Okresného   súdu   Bratislava   IV.   predsedníčka   súdu   konštatovala,   že konanie bolo poznačené prieťahom, ktorý bol spôsobený z objektívnych príčin, v súvislosti s personálnymi zmenami zákonných sudcov a sťažovateľovi sa ospravedlnila.

Sťažovateľ   prostredníctvom   právneho   zástupcu   niekoľkokrát   súdu   poukázal na skutočnosť, že má dôvodné podozrenie, že žalovaní si postupne zmenšujú majetok a jeho právna istota, že jeho pohľadávka bude vymožiteľná sa neustále zmenšuje.

Je pravdou, že počas čakania na vytýčenie termínu pojednávania súdom, sa v záujme mimosúdneho jednania dňa 07. 07. 2011 stretli s odporcom v 1.) rade spolu s právnymi zástupcami, nakoľko však oni navrhovali len späťvzatie žaloby v celosti bez akejkoľvek ochoty čo i len čiastočne pohľadávku uhradiť, odporca sa vyjadril im tak, že nemá záujem o ďalšie mimosúdne jednanie.

Z   predchádzajúceho   konania   žalovaných   bola   vysoká   pravdepodobnosť,   že k mimosúdnemu   urovnaniu   veci   nedôjde.   Svedčia   o   tom   skutočnosti   ako   je   vyjadrenie odporcu v 2.) rade, že „nemá žiadnu vedomosť“ o tom, že by im žalobca akékoľvek služby dodal   (!)   ako   aj neustále   sľuby   najmä zo strany   odporcu v   1.)   rade,   že dlh   urovnajú, ku ktorých naplneniu nikdy nedošlo (namiesto toho obvinil navrhovateľa - po niekoľkých rokoch od dodania jeho služieb - že tieto dodal s omeškaním, v dôsledku čoho im vznikla škoda, čo absolútne nezodpovedá skutočnosti). (...)

Z uvedených dôvodov mám za to, že bolo porušené právo sťažovateľa vyplývajúce z čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov a to nečinnosťou súdu.

Sťažovateľ   uplatnil   všetky   právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho základného práva účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov, preto sa rozhodol pre podanie tejto sťažnosti.

Zároveň   poukazujeme   na   skutočnosť,   že   mimoriadna   dĺžka   súdneho   konania umožnila žalovaným zbaviť sa svojho majetku, v dôsledku čoho sťažovateľ nebude úspešný vo vymožení žalovanej pohľadávky (ako ho tiež upozornil odporca v 1. rade). Poukazujem tiež na nemateriálnu ujmu, ktorú sťažovateľ utrpel, z dôvodu právnej neistoty trvajúcej už viac ako 3 roky, z ktorého dôvodu navrhujem, aby súd priznal sťažovateľovi primerané finančné   zadosťučinenie   vo   výške   žalovanej   pohľadávky   vo   výške   15.660,23   €   istiny a 1.901,02 € za trovy konania pozostávajúce zo súdneho poplatku vo výške 940,- € a trov právneho zastúpenia za 3 právne úkony v hodnote á 320,34 €, t. j. spolu vo výške 17.561,25 € a náhradu trov právneho zastúpenia pred ústavným súdom za dva úkony právnej služby (príprava a prevzatie veci a písomné vyhotovenie sťažnosti) v hodnote á 320,34 € a režijný paušál za uvedené úkony v hodnote 7,63 €, t. j. spolu vo výške 655,94 €. (...)

Z vyššie uvedených dôvodov Ústavnému súdu Slovenskej republiky navrhujem, aby vydal nasledovný nález:

1.   Základné   právo   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 porušené bolo.

2. Okresnému súdu Bratislava IV. v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

3.   Ing.   E.   M.   priznáva   finančné   zadosťučinenie   v   sume   17.561,25   €   (slovom sedemnásťtisíc   päťstošesťdesiatjeden   eur),   ktoré   je   Okresný   súd   Bratislava   IV.   povinný zaplatiť mu do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   IV.   je   povinný   uhradiť   Ing.   E.   M.   trovy   právneho zastúpenia v sume 655,94 €(...) na účet právneho zástupcu Mgr. B. Š. do jedného mesiaca od právoplatnosti tohto nálezu. (...)».

3. Na základe žiadosti ústavného súdu sa k veci písomne vyjadrili obaja účastníci konania: okresný súd, zastúpený jeho predsedníčkou, listom sp. zn. Spr. 3117/13 z 1. marca 2013 a právna zástupkyňa sťažovateľa stanoviskom k vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla 2013.

3.1 Predsedníčka okresného súdu vo svojom vyjadrení uviedla chronológiu úkonov vykonaných súdom v danej veci a dodala tieto relevantné skutočnosti:

„(...) Na základe prešetrenia veci s poľutovaním konštatujem, že predmetné konanie bolo poznačené prieťahom v období od 16. 12. 2010 do 15. 6. 2011, t. j. od prevedenia spisu do   obchodného   oddelenia   do   času,   kým   súd   doručoval   návrh   odporcovi   v   1.   rade   na vyjadrenie a zároveň vyjadrenie navrhovateľa k odporu doručoval odporcovi v 2. rade. Po tomto období tunajší súd vo veci priebežne konal. Daný   prieťah   bol   spôsobený   z   objektívnych   príčin,   v   súvislosti   s   personálnymi zmenami zákonných sudcov.

Záverom chcem poukázať tiež na skutočnosť, že aj účastníci konania (aj samotný sťažovateľ ako navrhovateľ) prispeli k celkovej dĺžke konania. Sťažovateľ na pojednávaní dňa 25. 6. 2012 požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby v zmysle podania, ktoré až na pojednávaní založil do spisu, čo bolo tiež dôvodom na jeho odročenie. Tiež pojednávanie, ktoré sa konalo dňa 3. 9. 2012 bolo odročené okrem iného i z dôvodu, že sťažovateľ v lehote do   15   dní   zašle   súdu   písomné   doplnenie   žaloby.   Pojednávanie   dňa   5.   12.   2012   bolo odročené zase z dôvodu ospravedlnenej neúčasti oboch odporcov.

S poukazom na vyššie uvedené skutočnosti, navrhujem Ústavnému súdu Slovenskej republiky,   aby   sťažnosť   sťažovateľa   vo   vzťahu   k   Okresnému   súdu   Bratislava   IV   ako nedôvodnú zamietol.

Oznamujem   Vám   tiež,   že   súhlasím,   aby   ústavný   súd   podľa   §   30   ods.   2   zákona č. 38/1993 Z. z. o ústavnom súde upustil od ústneho pojednávania o prijatej sťažnosti. (...)“

3.2   Právna   zástupkyňa   sťažovateľa   vo   svojom   podaní   k vyjadreniu   predsedníčky okresného súdu uviedla:

«(...) Na podanej ústavnej sťažnosti a návrhu v predmetnej veci v celosti trváme a trváme tiež na jeho písomnom odôvodnení zo dňa 26. 04. 2012.

Máme   za   to,   že   Okresný   súd   Bratislava   IV.   porušil   právo   môjho   mandanta   na spravodlivý súdny proces a prerokovanie veci bez prieťahov, ku ktorému čiastočne došlo aj v dôsledku neoverenia informácií jednostranne poskytnutých odporcom v 1./ rade, ktorý takto   situáciu   zneužil   vo   svoj   prospech,   keď   žiadal   o   predĺženie   lehoty   na   podanie vyjadrenia k žalobe.

Poukazujem na skutočnosť, že prvý termín pojednávania v predmetnej veci vytýčený na deň 25. 06. 2012 (vytýčený 3 roky a 6 mesiacov odo dňa podania návrhu vo veci samej) bol odročený na deň 03. 09. 2012 na strane odporcu v 2./ rade.

Pojednávanie   dňa   03.   09.   2012   bolo   odročené   z   dôvodu   vyčerpania   času stanoveného na predmetné pojednávanie a vyžiadania písomného stanoviska účastníkov konania zo strany súdu. Poukazujem na to, že navrhovateľ svoje stanovisko v súdom určenej lehote doložil, na rozdiel od odporcov, ktorých stanovisko sme doteraz neobdržali (a podľa nášho vedomia žiadne súdu ani nedoložili a to bez akéhokoľvek vysvetlenia).

Pojednávanie dňa 05. 12. 2012 bolo opäť odročené z dôvodu nepotvrdeného zlého zdravotného stavu odporcu v 1./ rade, ktorý žiadal pojednávanie odročiť.

Pojednávanie   dňa   30.   01.   2013   sa   nekonalo   kvôli   práceneschopnosti   zákonnej sudkyne.

Ani   jediný   krát   navrhovateľ   nespôsobil   svojím   konaním   prieťahy   v   predmetnom konaní. V jeho záujme bolo predsa od začiatku ukončiť konanie čo najskôr.

Okresný súd Bratislava IV. poukazoval na to, že 25. 06. 2012 navrhovateľ požiadal o pripustenie zmeny žaloby. Táto zmena návrhu sa však týkala iba príslušenstva pohľadávky (úrokov z omeškania) a keďže pojednávanie bolo odročené z dôvodu žiadosti na strane odporcu v 2./ rade, nijako neovplyvnil priebeh konania a žiadne prieťahy nespôsobil. Ďalej súd poukázal na to, že pojednávanie dňa 03. 09. 2012 „bolo odročené okrem iného z dôvodu, že sťažovateľ v lehote do 15 dní zašle súdu písomné doplnenie žaloby“. Poukazujem na to, že toto vyjadrenie si vyžiadal súd a navrhovateľ ho len uvítal, nakoľko preňho   znamenalo   urýchlenie   konania,   keďže   čas   vyhradený   na   pojednávanie   dňa 03. 09. 2012   nestačil   na   vypočutie   účastníkov   konania   a   bol   vyčerpaný.   T.   j.   ani   toto nespôsobilo prieťahy, skôr naopak, urýchlilo výsluch navrhovateľa a tým aj celé konanie. Zároveň Ústavnému súdu týmto oznamujem, že súhlasíme, aby sa upustilo od ústneho pojednávania v predmetnej veci.»

4.   Ústavný   súd   so   súhlasom   účastníkov   konania   podľa   §   30   ods.   2   zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože po oboznámení sa s ich stanoviskami k opodstatnenosti sťažnosti dospel k názoru, že od tohto pojednávania nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci   namietaného   porušenia   základného   práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy.

II.

Z obsahu sťažnosti a k nej priložených písomností, z vyjadrení účastníkov konania a z obsahu na vec sa vzťahujúceho súdneho spisu ústavný súd zistil tento priebeh a stav konania vedeného na okresnom súde pod sp. zn. 11 Cb 297/2010:

Dňa 9. novembra 2009 podal sťažovateľ na okresnom súde proti Ing. arch. K. C. (ďalej len „odporca 1“) a Ing. arch. E. M. (ďalej len „odporca 2“, spolu len „odporcovia“) žalobný návrh na zaplatenie 15 660,23 € istiny s prísl. s tým, že navrhol rozhodnúť vo veci platobným rozkazom. Vec bola zaevidovaná pod sp. zn. 36 Rob 778/09.

Dňa   11.   januára   2010   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho poplatku v určenej lehote.

Dňa 21. apríla 2010 okresný súd konanie uznesením č. k. 36 Rob 778/09-19 zastavil, pretože sťažovateľ v určenej lehote súdny poplatok za návrh neuhradil.

Dňa 10. mája 2010 sťažovateľ uhradil súdny poplatok za návrh.Dňa 12. mája 2010 sa sťažovateľ odvolal proti uzneseniu č. k. 36 Rob 778/09-19.Dňa 31. mája 2010 okresný súd zrušil svoje uznesenie č. k. 36 Rob 778/09-19. Dňa   6.   septembra   2010   okresný   súd   vydal   vo   veci   platobný   rozkaz   č.   k. 36 Rob 778/09-28.

Dňa 3. novembra 2010 odporca 2 podal proti uvedenému platobnému rozkazu odpor.Dňa   10.   novembra   2010   okresný   súd   zaslal   odpor   na   vyjadrenie   sťažovateľovi a zároveň vyzval odporcu 2, aby zaplatil súdny poplatok za odpor.

Dňa   6.   decembra   2010   sťažovateľ   doručil   okresnému   súdu   svoje   vyjadrenie k odporu.

Dňa 16. decembra 2010 bola vec prevedená do oddelenia obchodných vecí a bola zaevidovaná   pod   sp.   zn.   11Cb 297/2010   a pridelená   na   prerokovanie   a rozhodnutie Mgr. Š. Z.

Dňa 2. júna 2011 bola vec pridelená na prerokovanie a rozhodnutie JUDr. D. Š. Dňa 15. júna 2011 okresný súd doručoval žalobný návrh odporcovi 1 na vyjadrenie a zároveň vyjadrenie sťažovateľa k odporu doručoval odporcovi 2.

Dňa 30. júna 2011 odporca 1 požiadal okresný súd o predĺženie lehoty na vyjadrenie do 31. augusta 2011 s tým, že má záujem aj na uzavretí mimosúdnej dohody vo veci.Dňa   30.   augusta   2011   právna   zástupkyňa   odporcu   1   informovala   okresný   súd „o prebiehajúcom mimosúdnom urovnaní“.

Dňa 30. novembra 2011 sa odporca 1 vyjadril k žalobnému návrhu, ktorý navrhol zamietnuť, pričom uviedol, že mimosúdne rokovania „sa snažíme smerovať k späťvzatiu žalobcovho návrhu“.

Dňa 20. marca 2012 sťažovateľ podal sťažnosť na zbytočné prieťahy v predmetnom konaní.

Dňa 27. marca 2012 bolo vo veci nariadené pojednávanie na 25. jún 2012.Dňa   21.   júna   2012   zástupkyňa   odporcu   2   oznámila   okresnému   súdu   prevzatie právneho zastúpenia a požiadala o odročenie nariadeného pojednávania.

Dňa 14. júna 2012 sťažovateľ doručil okresnému súdu „zmenu petitu žaloby“.Dňa 25. júna 2012 bolo pojednávanie odročené na 3. september 2012.Dňa 29. júna 2012 okresný súd uznesením č. k. 11 Cb 297/2010-86 pripustil zmenu petitu žaloby.

Dňa 3. septembra 2012 sa uskutočnilo vo veci pojednávanie, ktoré bolo odročené na 5. december 2012 okrem iného aj na účely doplnenia žaloby.

Dňa 29. septembra 2012 sťažovateľ doplnil svoj žalobný návrh.Dňa   4.   decembra   2012   právna   zástupkyňa   odporcu   1   požiadala   o odročenie nariadeného pojednávania zo zdravotných dôvodov jej klienta.

Dňa 5. decembra 2012 bolo pojednávanie odročené na 30. január 2013.Dňa   17.   januára   2013   bolo   pojednávanie   nariadené   na   30.   január   2013   zrušené „z dôvodu PN zákonnej sudkyne“.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody   podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Ak porušenie   práv   alebo   slobôd   podľa   odseku   1   vzniklo   nečinnosťou,   ústavný   súd   môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Predmetom konania pred ústavným súdom bolo posúdenie, či postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 Cb 297/2010 dochádzalo k porušovaniu základného práva   sťažovateľa   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   zaručeného   v čl.   48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov(...)

Judikatúra ústavného súdu sa ustálila v tom, že otázka, či v konkrétnom prípade bolo alebo nebolo porušené právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantované v čl.   48   ods.   2   ústavy,   sa   skúma   vždy   s ohľadom   na   konkrétne   okolnosti   každého jednotlivého prípadu najmä podľa týchto troch základných kritérií: zložitosť veci, správanie účastníka konania a postup súdu (napr. I. ÚS 41/02). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu   pre   ľudské   práva   ústavný   súd   prihliada   aj   na   predmet   sporu   (povahu   veci) v posudzovanom konaní a jeho význam pre sťažovateľa (napr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 54/02, II. ÚS 32/02). Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1. Pokiaľ ide o kritérium zložitosť veci, ústavný súd konštatuje, že doterajšia dĺžka posudzovaného konania, nebola závislá od právnej alebo skutkovej zložitosti veci. Napokon ani   predsedníčka   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   nepoukázala   na   skutkovú   alebo právnu zložitosť predmetnej veci.

2.   Pri   hodnotení   podľa   ďalšieho   kritéria,   teda   správania   sťažovateľa, v preskúmavanej veci, ústavný súd nezistil žiadnu závažnú okolnosť, ktorá by mala byť osobitne zohľadnená na jeho ťarchu pri posudzovaní otázky, či a z akých dôvodov došlo v napadnutom   období   k zbytočným   prieťahom   v   konaní.   Sťažovateľ   síce   využil   viaceré možnosti podľa Občianskeho súdneho poriadku (napr. „požiadal súd o pripustenie zmeny žaloby“),   avšak   využitie   možností   daných   navrhovateľom   procesnými   predpismi   na uplatňovanie   a presadzovanie   ich   práva   v občianskom   súdnom   konaní   spôsobuje   síce predĺženie priebehu konania, nemožno ho však kvalifikovať ako postup, ktorého dôsledkom sú zbytočné prieťahy (napr. I. ÚS 31/01). Samozrejme, sťažovateľ si za takýchto okolností musel uvedomiť, že dôjde k predĺženiu predmetného konania, pričom na tieto skutočnosti ústavný súd nemohol neprihliadnuť pri určení primeraného finančného zadosťučinenia.

3. Napokon sa ústavný súd zaoberal postupom okresného súdu v predmetnej veci a konštatuje, že okresný súd bol v danej veci bez akýchkoľvek dôvodov opakovane nečinný od 31. mája 2010 do 6. septembra 2010 (tri mesiace), od 6. decembra 2010 do 15. júna 2011 (šesť   mesiacov)   a od   30.   novembra   2011   do   20.   marca   2012   (štyri   mesiace).   Úkony okresného   súdu   teda   v napadnutom   konaní   minimálne   po   dobu   viac   ako   jedného   roka nesmerovali   k odstráneniu   právnej   neistoty,   v ktorej   sa   sťažovateľ   nachádza,   čo   je základným účelom práva zaručeného v citovanom článku ústavy (pozri napr. I. ÚS 41/02). Uvedenú nečinnosť okresného súdu bez zákonných alebo iných relevantných dôvodov treba považovať   za zbytočné   prieťahy   v konaní.   K uvedenej   nečinnosti,   a teda   k zbytočným prieťahom pritom nedošlo v dôsledku zložitosti veci ani správania účastníkov, ale výlučne v dôsledku   postupu   súdu.   Argumentáciu   predsedníčky   okresného   súdu,   podľa   ktorej „prieťah   bol   spôsobený   z   objektívnych   príčin,   v   súvislosti   s   personálnymi   zmenami zákonných sudcov“, nebolo možné akceptovať. Ústavný súd už v podobných súvislostiach viackrát vyslovil   (pozri   napr. I. ÚS   23/03   a v ňom   citovanú predchádzajúcu   judikatúru ústavného súdu), že nedostatočné personálne obsadenie súdu a nadmerné množstvo vecí, v ktorých sa musí zabezpečiť súdne konanie, by mohlo len dočasne ospravedlniť vzniknuté prieťahy, a to len v tom prípade, ak sa na ten účel prijali včas adekvátne opatrenia. Ústava v čl.   48   ods. 2   zaväzuje   predovšetkým   súdy   ako   garantov   spravodlivosti,   aby   prijali príslušné opatrenia umožňujúce prerokovanie veci – a teda vykonanie spravodlivosti – bez zbytočných prieťahov. I keď nie všetky nástroje na vyriešenie tzv. objektívnych okolností sa nachádzajú v dispozičnej   sfére   vedenia   súdu   či   konajúceho   sudcu,   nemožno systémové nedostatky   v   oblasti   výkonu   spravodlivosti   pripisovať   na   ťarchu   účastníkov   súdneho konania a mieru ochrany ich základného práva zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy oslabiť poukázaním na dlhodobo obmedzené personálne kapacity príslušných súdov (pozri napr. I. ÚS 119/03). Okrem uvedeného ústavný súd opakovane zdôraznil, že pri posudzovaní toho, či bolo porušené právo sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, posudzoval postup súdu, a nie to, či toto právo bolo porušené činnosťou (nečinnosťou) alebo   postupom   konkrétneho   sudcu   vybavujúceho   danú   vec.   Preto   pri   posudzovaní odôvodnenosti sťažnosti nemožno prihliadnuť na skutočnosti označované ako objektívne vo vyjadrení súdu (I. ÚS 6/06).

Vzhľadom   na uvedené   dôvody   ústavný   súd   vyslovil   porušenie   základného   práva sťažovateľa na prerokovanie predmetnej veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 ústavy tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 1.

4.   V nadväznosti   na   tento   výrok   a v záujme   efektívnosti   poskytnutej   ochrany sťažovateľovi ústavný súd vo výroku tohto rozhodnutia v bode 2 prikázal krajskému súdu podľa čl. 127 ods. 2 ústavy a § 56 ods. 3 písm. a) zákona o ústavnom súde konať vo veci bez zbytočných prieťahov.

5. Podľa § 56 ods. 4 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd priznať tomu, koho základné právo alebo sloboda sa porušili, aj primerané finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ požadoval priznať finančné zadosťučinenie v sume 17 561,25 €, najmä „z dôvodu právnej neistoty trvajúcej už viac ako 3 roky“.

Vzhľadom na okolnosti danej veci ústavný súd dospel k názoru, že len konštatovanie porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy nie je dostatočným zadosťučinením pre sťažovateľa. Ústavný súd preto   uznal   za   odôvodnené   priznať   sťažovateľovi   aj   finančné   zadosťučinenie   podľa citovaného   ustanovenia   zákona   o ústavnom   súde,   ktoré   podľa   zásad   spravodlivosti a s prihliadnutím   na všetky   okolnosti   zisteného   porušenia   práv   sťažovateľa   považuje za primerané priznať mu v sume 1 000 €.

Podľa   §   56   ods.   5   zákona   o ústavnom   súde   ak   ústavný   súd   rozhodne   o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právo alebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia v bode 3.

6. Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnených prípadoch   uložiť niektorému účastníkovi konania, aby úplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.

Sťažovateľovi vznikli trovy konania z dôvodu právneho zastúpenia advokátkou za dva úkony právnej služby (prevzatie a príprava zastúpenia a spísanie ústavnej sťažnosti z 26. apríla 2012 a stanovisko k vyjadreniu okresného súdu z 3. apríla 2013). Za dva úkony vykonané v roku 2012 patrí odmena v sume dvakrát po 127,16 € a režijný paušál dvakrát po 7,63 € a za jeden úkon vykonaný v roku 2013 patrí odmena v sume 130,16 € a režijný paušál 7,81 € (v zmysle § 1 ods. 3 a § 11 ods. 2 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov),   preto   trovy   právneho   zastúpenia sťažovateľa predstavujú sumu 407,55 €.

Vzhľadom   na   uvedené   ústavný   súd   o uplatnených   trovách   konania   sťažovateľa rozhodol tak, ako to je uvedené v bode 4 výroku tohto rozhodnutia.

7. Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nemožno   podať   opravný   prostriedok,   treba   pod   právoplatnosťou   rozhodnutia   uvedenou vo výroku tohto rozhodnutia rozumieť jeho doručenie účastníkom konania.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. apríla 2013