znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 13/09-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. januára 2009 predbežne prerokoval sťažnosť M. B., t. č. vo výkone trestu, zastúpeného advokátom JUDr. P. T., B., vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 17 ods. 1,   2   a   5,   čl.   46   ods.   1,   čl.   47   ods.   3   a   čl.   50   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky rozhodnutiami Okresného súdu Trenčín sp. zn. 4 T 71/2006 z 19. januára 2007, Krajským súdom v Trenčíne sp. zn. 3 To 22/2007 zo 14. júna 2008 a uzneseniami Najvyššieho súdu Slovenskej republiky sp. zn. Ndt 7/2007 zo 14. mája 2007 a sp. zn. 5 Tdo 5/2008 z 24. júna 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. B. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. novembra 2008   doručená   sťažnosť M.   B.,   t.   č.   vo   výkone trestu   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou namietal porušenie svojich základných práv podľa čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods.   1,   čl.   47   ods.   3   a čl.   50   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“) rozhodnutiami Okresného   súdu   Trenčín   (ďalej   len   „okresný   súd“)   sp.   zn. 4 T   71/2006 z 19. januára   2007,   Krajského   súdu   v Trenčíne   (ďalej   len   „krajský   súd“)   sp.   zn.   3   To 22/2007 zo 14. júna 2008 a Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. Ndt 7/2007 zo 14. mája 2007 a sp. zn. 5 Tdo 5/2008 z 24. júna 2008.

Z obsahu sťažnosti sťažovateľa, ktorú doplnil na výzvu ústavného súdu 12. decembra 2008,   vyplýva,   že   okresným   súdom   bol   vzatý   do   väzby   nedôvodne   a   súd   nerozhodol o predĺžení   tejto   väzby   v lehote   ustanovenej   zákonom,   v dôsledku   čoho   bol   tento   súd nečinný, a okrem toho vo veci nesprávne rozhodol. Vo vzťahu ku krajskému súdu namietal, že   ten   predovšetkým   rozhodoval   v nesprávnom   zložení   senátu,   čím   ho   ukrátil   na   jeho právach   spravodlivého   procesu,   okrem   toho   nedostatočne   zistil   skutkový   stav   vo   veci, nesprávne ho vyhodnotil, a preto ho nespravodlivo uznal vinným z trestných činov podľa obžaloby. V nadväznosti na to namietal uznesenie najvyššieho súdu, ktorý nevyhovel jeho námietke proti zloženiu senátu sudcov krajského súdu, a vyslovil názor, že sa tento súd nedostatočne zaoberal jeho námietkami aj z vecného hľadiska. Pokiaľ najvyšší súd odmietol jeho dovolanie proti rozsudku krajského súdu, tvrdí, že tento súd nezohľadnil celé trestné konanie   pred   súdom   a najmä   jeho   návrhy   na   vykonanie   dokazovania   komplexným psychiatrickým vyšetrením a komisionálnym skúmaním duševného stavu, ako aj vypočutím ním navrhovaných svedkov. Z uvedeného vyplýva, že súdy vo veci nevykonali dostatočné dokazovanie,   konanie   bolo   vedené   jednostranne,   v dôsledku   čoho   došlo   k nedostatočne zistenému   skutkového   stavu,   k porušeniu   procesných   ustanovení   a   k vyvodeniu nesprávnych skutkových a právnych záverov. Tým došlo k porušeniu jeho základných práv, ktoré označil v sťažnosti podanej ústavnému súdu.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“) každý návrh prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto ustanovenia   návrhy   vo   veciach,   na   prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc, návrhy, ktoré   nemajú náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   rozsudkom   okresného   súdu sp. zn. 4 T 71/2006 z 19. januára 2007, rozsudkom krajského súdu sp. zn. 3 To 22/2007 zo 14. júna 2007 a uzneseniami najvyššieho súdu sp. zn. Ndt 7/2007 zo 14. mája 2007 a sp. zn. 5 Tdo 5/2008 z 24. júna 2008 došlo k porušeniu jeho základných práv podľa čl. 7 ods. 2 a 5, čl. 17 ods. 1, 2 a 5, čl. 46 ods. 1, čl. 47 ods. 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy.

Jednou zo zákonných podmienok na prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (pozri napr. IV. ÚS 14/03).

Z obsahu   súdnych   spisov   ústavný   súd   zistil,   že   rozsudok   okresného   súdu z 19. januára   2007   bol   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručený   2.   februára   2007 a rozsudok krajského súdu   zo 14. júna 2007 mu bol doručený 2. júla 2007. Uznesenie najvyššieho   súdu   zo   14.   mája   2007   bolo   právnemu   zástupcovi   sťažovateľa   doručené 29. mája 2007 a uznesenie tohto súdu z 24. júna 2008 mu bolo doručené 6. augusta 2008.

Sťažovateľ podal sťažnosť na poštu 31. októbra 2008 a ústavnému súdu bola táto sťažnosť doručená 4. novembra 2008.

Pretože ostatné napadnuté rozhodnutie najvyššieho súdu (z 24. júna 2008) sa stalo právoplatným 6. augusta 2008, predmetná sťažnosť bola podaná v čase (31. októbra 2008 na poštu), keď už dávno uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd sa preto nemohol zaoberať opodstatnenosťou námietok uvedených v sťažnosti. Z uvedených dôvodov bolo potrebné sťažnosť posúdiť ako návrh podaný oneskorene.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde o odmietnutí sťažnosti tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 21. januára 2009