znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 13/07-28

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Sergeja   Kohuta a Juraja Horvátha o sťažnosti JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., Česká republika, a akad. mal. a soch. M. T., B., zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., vo veci namietaného porušenia ich základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods. 2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na   prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 143/99) takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch. M. T. na prerokovanie veci bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48 ods.   2 Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na prejednanie   ich   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III vo   veci vedenej pod sp. zn. 12 C 34/01 (pôvodne vedenej pod sp. zn. 12 C 143/99)   p o r u š e n é b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III   p r i k a z u j e, aby vo veci sp. zn. 12 C 34/01 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   JUDr.   Ing.   D.   Ď. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v sume   50   000   Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4. Akad. mal. a soch. M. T. p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie v sume 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý zaplatiť jej do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

5. Okresný súd Bratislava III j e   p o v i n n ý   uhradiť JUDr. Ing. D. Ď. a akad. mal. a soch.   M.   T.   trovy   právneho   zastúpenia   v sume   12 157   Sk   (slovom dvanásťtisícstopäťdesiatsedem slovenských korún) na účet ich právneho zástupcu JUDr. J. H., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 12. januára 2007 doručená sťažnosť JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., Česká republika, a akad. mal. a soch. M. T., B. (ďalej len „sťažovatelia“), zastúpených advokátom JUDr. J. H., B., ktorou namietajú porušenie   svojho   základného   práva   vlastniť   majetok   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12 C 34/01   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C 143/99).

Sťažovatelia   podali   17.   decembra   1999   okresnému   súdu   žalobu   o vyslovenie neplatnosti   právneho   úkonu,   ktorá   bola   vedená   pod   sp.   zn.   12   C   143/99.   Okresný   súd 14. februára 2000 postúpil vec na konanie Krajskému súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“), ktorý s postúpením nesúhlasil a vec predložil Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý uznesením sp. zn. Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 určil, že na konanie je príslušný okresný   súd.   Po   vrátení   veci   okresnému   súdu   bolo konanie vedené   pod   sp.   zn.   12   C   34/01.   Podaním   z 15.   augusta   2001   sťažovatelia   navrhli,   aby okresný súd pripustil pristúpenie ďalších účastníkov do konania na strane odporcu a upravili žalobný   návrh.   Pretože   okresný   súd   vo   veci   nekonal,   sťažovatelia   žiadali   listom z 27. februára 2002 o určenie termínu pojednávania. Vo februári 2006 sťažovatelia zistili, že predmetné nehnuteľnosti boli znovu odpredané, a preto podaním zo 7. apríla 2006 navrhli, aby   okresný   súd   pripustil   pristúpenie   ďalších   účastníkov   na   strane   odporcu   a upravili žalobný návrh. Okresný súd výzvou doručenou 22. septembra 2006 žiadal sťažovateľov, aby   oznámili   cenu   predmetných   nehnuteľností   doloženú   znaleckým   posudkom.   Spolu s výzvou im okresný súd doručil uznesenie z 19. júla 2006, ktorým pripustil pristúpenie ďalších účastníkov na strane odporcu (v 3. – 7. rade).

Sťažovatelia   sú   toho   názoru,   že   v konaní   došlo   k zbytočným   prieťahom,   a preto navrhujú, aby ústavný súd rozhodol v ich veci týmto nálezom:

„Okresný súd Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/01 porušil právo sťažovateľa v 1. rade

JUDr. Ing. D. Ď. – S. H., H., a sťažovateľky v 2. rade: Akad. mal. a soch. M. T., B., zaručené v čl. 20 ods. 1 a 3, právo vlastniť majetok a čl. 48 ods. 2 Ústavy SR aby sa ich vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, ako aj právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote zaručené v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd.

Okresnému súdu Bratislava III. v konaní vedenom pod sp. zn. 12 C 34/01 prikazuje konať vo veci bez zbytočných prieťahov a konať ako nestranný a nezávislý súd zriadený zákonom.

JUDr.   Ing.   D.   Ď.   a Akad.   mal.   a soch.   M.   T.   priznáva   primerané   finančné zadosťučinenie   každému   vo   výške   1   500   000.-   Sk   a náhradu   trov   právneho   zastúpenia vo výške 12 147.- Sk, ktoré je Okresný súd Bratislava III. povinný zaplatiť na účet advokáta JUDr. J. H., č. ú.:... vedený v SLSP, a. s., a to do dvoch mesiacov od právoplatnosti nálezu Ústavného súdu SR.“

Ústavný súd sťažnosť predbežne prerokoval podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 13/07-12 z 15. marca 2007 ju prijal na ďalšie konanie v časti, ktorou sťažovatelia namietajú porušenie svojho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, vo zvyšnej časti sťažnosť odmietol pre nedostatok právomoci na jej prerokovanie.

Na výzvu ústavného súdu účastníci konania oznámili, že súhlasia s prerokovaním veci bez ústneho pojednávania, a preto ústavný súd podľa § 30 ods. 2 zákona o ústavnom súde upustil v danej veci od ústneho pojednávania, pretože dospel k názoru, že od tohto pojednávania   nemožno   očakávať   ďalšie   objasnenie   veci.   Pri   rozhodovaní   ústavný   súd vychádzal z obsahu sťažnosti, vyjadrení účastníkov konania a zo súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 34/01.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 20.   augusta   2007 odkázal na vyjadrenie zákonnej sudkyne, s ktorým sa stotožnil. Zákonná sudkyňa vo svojom vyjadrení uviedla:

„... hoci spis mi bol v zmysle rozvrhu práce pridelený dňa 28. 09. 2005, fakticky som oddelenie prevzala koncom novembra 2005.

Spis sa nachádzal u VSÚ, nakoľko bolo potrebné riešiť nasledovné procesné úkony: V apríli 2006 podal PZN - JUDr. H. návrh na pribratie účastníkov do konania. VSÚ – JUDr. Z. vstup účastníkov do konania pripustil uznesením zo dňa 19. 07. 2006. Voči cit. uzneseniu bolo podané odvolanie a spis sa z odvolacieho súdu vrátil dňa 25. 07. 2007. VSÚ – Mgr. J. uznesenie odvolacieho súdu prípisom zo dňa 01. 08. 2007 doručoval účastníkom konania.

V súčasnosti bude rozhodnuté o zmene petitu, ktorý navrhuje PZN.

Po rozhodnutí o zmene petitu, vec vytýčim na pojednávanie.“

Ústavný súd zo spisu okresného súdu sp. zn. 12 C 34/01 (pôvodne vedeného pod sp. zn. 12 C 143/99) zistil nasledovný priebeh konania.

Konanie na okresnom súde začalo 17. decembra 1999 podaním návrhu sťažovateľov na vyslovenie neplatnosti právneho úkonu absolútne neplatného proti odporcovi v 1. rade JUDr. J. J., správcovi konkurznej podstaty Ž., s. r. o., a odporcovi v 2. rade A., spol. s r. o. Prípisom   z 23.   marca   2000   okresný   súd   postúpil   vec   krajskému   súdu   ako   súdu   vecne príslušnému na konanie. Krajský súd s postúpením nesúhlasil a 30. marca 2000 predložil vec najvyššiemu súdu, ktorý uznesením sp. zn. Ndob 460/2000 z 26. októbra 2000 rozhodol, že na konanie je príslušný okresný súd. Vec bola vrátená okresnému súdu 23. februára 2001.

Okresný súd 30. mája 2001 zaslal návrh na začatie konania odporcom a vyzval ich, aby sa k nemu vyjadrili. Prípisom z 18. júna 2001 okresný súd zaslal vyjadrenie odporcov sťažovateľom a 9. októbra 2001 zaslal odporcom podanie sťažovateľov z 15. augusta 2001, ktorým   navrhli   pripustenie   vstupu   ďalších   účastníkov   do   konania   na   strane   odporcu a upravili žalobný návrh. Dňa 27. novembra 2001 odporca v 1. rade požiadal, aby okresný súd   konanie   prerušil   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného   pod   sp.   zn. 81 Cb 80/97.

Dňa 19. marca 2004 odporca v 1. rade navrhol, aby okresný súd zastavil konanie pre prekážku   rei   iudicatae   alebo   žalobu   zamietol.   Okresný   súd   3.   januára   2006   požiadal o pripojenie spisov vedených okresným súdom pod sp. zn. 12 C 142/99, sp. zn. 12 C 143/99 a sp. zn. 12 C 144/99. Dňa 7. apríla 2006 sťažovatelia podali návrh na pripustenie vstupu ďalších účastníkov na strane odporcu a upravili žalobný návrh. Okresný súd uznesením z 19. júla 2006 pripustil vstup odporcov v 3. až 7. rade do konania. Listom z 19. septembra 2006 okresný súd vyzval sťažovateľov, aby preukázali cenu predmetných nehnuteľností za účelom vyrúbenia súdneho poplatku za zmenu návrhu.

Dňa 18. januára 2007 bol spis predložený krajskému súdu na rozhodnutie o odvolaní odporcov   v 4.   až 7.   rade proti   uzneseniu   z 19.   júla 2006. Krajský   súd   uznesením   č.   k. 8 Co 33/2007-208 z 28. februára 2007 odvolanie odporcov v 4. až 7. rade zamietol. Spis bol okresnému súdu   vrátený 25.   júla 2007   a 1.   augusta   2007   okresný   súd zaslal uznesenie krajského súdu účastníkom konania.

II.

Sťažovatelia   sa   sťažnosťou   domáhajú vyslovenia   porušenia ich   základného práva podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov, a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, podľa ktorého každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   vec   bola   spravodlivo,   verejne   a v primeranej   lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom zriadeným zákonom, v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 12 C 34/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 143/99).

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru vychádza zo svojej ustálenej   judikatúry,   podľa   ktorej   účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov je odstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia štátneho orgánu.   Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 219/04, IV. ÚS 220/04).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru,   ústavný   súd   v súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   (II.   ÚS   813/00, IV. ÚS 74/02, III. ÚS 142/03) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postup samotného súdu (3). Za súčasť prvého kritéria považuje ústavný súd aj povahu prerokúvanej veci. Podľa rovnakých kritérií ústavný súd postupoval aj v danom prípade.

1.   Pokiaľ   ide   o právnu   a faktickú   zložitosť   veci,   predmetom   konania   je   žaloba o vyslovenie   neplatnosti   právneho   úkonu.   Tento   typ   konania   je   štandardnou   súčasťou rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   a preto   nemožno   vec   hodnotiť   ako   právne zložitú. Vo veci sa dosiaľ neuskutočnilo pojednávanie, a preto podľa názoru ústavného súdu nebola namietaná dĺžka konania ovplyvnená ani skutkovou zložitosťou veci. Na faktickú zložitosť nepoukázal vo svojom vyjadrení ani predseda okresného súdu.

2. Ďalším kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   12   C   34/01   (pôvodne   vedenom   pod   sp.   zn 12 C 143/99),   bolo   správanie   sťažovateľov   ako   účastníkov   tohto   súdneho   konania. Sťažovatelia podali dva návrhy na pripustenie vstupu ďalších účastníkov do konania na strane odporcu a v súvislosti s tým zmenili žalobný návrh. Z vyjadrenia zákonnej sudkyne vyplýva, že rozhodovanie o týchto procesných návrhoch odďaľuje nariadenie pojednávania. Rozhodovanie o procesných návrhoch, ktoré urobili sťažovatelia a na ktorých uplatnenie ako   účastníci   konania   nesporne   mali   právo,   si   vyžaduje   určitú   dobu,   podľa   názoru ústavného súdu však podstatnou mierou neovplyvnilo doterajší priebeh konania.

3. Tretím kritériom, použitím ktorého ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v namietanom konaní, bol postup okresného súdu.

Ústavný súd zo sťažnosti a súdneho spisu zistil, že vec sťažovateľov bola okresnému súdu doručená 17. decembra 1999, napriek tomu sa aktuálne nachádza v štádiu prípravy prvého   pojednávania.   Priebeh   konania   je   poznačený   nečinnosťou   okresného   súdu   bez akejkoľvek   zákonnej   prekážky   v období   od   9.   októbra   2001   do   3.   januára   2006,   keď okresný   súd   nevykonával   žiadne   úkony   vo   veci.   V tomto   období   okresný   súd   svojou nečinnosťou spôsobil zbytočné prieťahy v konaní.

Ústavný   súd   preto   vyslovil,   že   v konaní   vedenom   okresným   súdom   pod   sp.   zn. 12 C 34/01 (pôvodne vedenom pod sp. zn. 12 C 143/99) bolo porušené základné právo sťažovateľov na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo na prejednanie ich záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože ústavný súd rozhodol, že došlo k porušeniu základného práva sťažovateľov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a ich práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, prikázal v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde okresnému súdu, aby vo veci sp. zn. 12 C 34/01 ďalej konal bez zbytočných prieťahov.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovatelia žiadali, aby im bolo priznané finančné zadosťučinenie každému v sume 1 500 000 Sk, ktoré odôvodnili tým, že trpia pocitmi neistoty a obáv, kedy bude v ich veci rozhodnuté,   čo   má   vplyv   aj   na   ich   zdravotný   stav   a postup   okresného   súdu   v ich   veci vytvára u nich pochybnosti v spravodlivý a právny štát.

Ústavný súd nepovažoval za dostatočné uplatnenie svojej právomoci len uloženie povinnosti okresnému súdu, aby v označenej veci konal bez zbytočných prieťahov, a preto rozhodol aj o priznaní finančného zadosťučinenia.

Pri   určení   výšky   primeraného   finančného   zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   dohovoru   priznáva   so   zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu. Súčasne sa pritom riadil úvahou, že cieľom primeraného finančného   zadosťučinenia   je   len   zmiernenie   ujmy   pociťovanej   v dôsledku   zbytočných prieťahov.

Ústavný   súd   pri   rozhodovaní   o výške   finančného   zadosťučinenia   zohľadnil predovšetkým celkovú dĺžku konania, zistené obdobia nečinnosti okresného súdu, aktuálny stav konania, ako aj význam veci pre sťažovateľov a dospel k záveru, že v danom prípade bude   primerané   všetkým   okolnostiam   prípadu   priznať   každému   sťažovateľovi   finančné zadosťučinenie 50 000 Sk (slovom päťdesiattisíc slovenských korún).

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   aj   o úhrade   trov   konania   sťažovateľov,   ktoré   im vznikli v dôsledku právneho zastúpenia v konaní pred ústavným súdom. Právny zástupca sťažovateľov ich v sťažnosti vyčíslil sumou 12 147 Sk „(2 x úkon á 5 940.- Sk, - 20 % = 4 752 + paušál 178 = 5 108.- Sk + prevzatie zastúpenia 5 108.- Sk + 19 % DPH = 12 147 Sk)“.

Ústavný súd pri vyčíslení náhrady trov konania vychádzal z ustanovení § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 13 ods. 3, § 14 ods. 1 písm. a), c), § 16 ods. 3 a § 18 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení   neskorších   predpisov   a priznal sťažovateľom   úhradu   trov   konania   v sume   12   157   Sk   (slovom dvanásťtisícstopäťdesiatsedem   slovenských   korún)   spolu   za   dva   úkony   právnej   služby urobené v roku 2007 po 2 970 Sk s uplatnením 20 % zníženia, pretože išlo o úkony urobené spoločne pre dve osoby, a k tomu dvakrát režijný paušál po 178 Sk vrátane zvýšenia o 19 % DPH.   Ústavný   súd   priznal   sťažovateľom   náhradu   trov   konania   v plnej   výške,   pretože rozdiel oproti sťažovateľmi uplatnenej sume v petite sťažnosti (12 147 Sk) bol spôsobený zjavnou sčítacou alebo pisárskou chybou.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku) podľa výroku rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. septembra 2007