znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 13/05-27

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 4. marca 2005 v senáte zloženom z predsedu Jána Mazáka, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a sudcu Alexandra Bröstla o sťažnosti Ing. Ľubomíra Gdovina, bytom K., zastúpeného advokátom JUDr. J. B., K.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a   práva   na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 410/99 takto

r o z h o d o l :

1.   Základné právo Ing.   Ľubomíra   Gdovina   na prerokovanie veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 410/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Ing. Ľubomírovi Gdovinovi p r i z n á v a   finančné zadosťučinenie 30 000 Sk (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré mu je Okresný súd Košice II p o v i n n ý vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

3. Okresný súd Košice II j e   p o v i n n ý   uhradiť Ing. Ľubomírovi Gdovinovi trovy právneho zastúpenia 9 342 Sk (slovom deväťtisíctristoštyridsaťdva slovenských korún) na účet jeho právneho zástupcu JUDr. J. B., K., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 15. októbra 2004   doručené   podanie   Ing.   Ľubomíra   Gdovina   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   K., zastúpeného   advokátom   JUDr.   J.   B.,   K.,   ktoré   bolo   označené   ako „Sťažnosť   proti porušovaniu základného práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním namieta zbytočné prieťahy v konaní Okresného súdu Košice II (ďalej len „okresný súd“) vedenom pod sp. zn. 33 Cb 410/99 o zaplatenie 70 000 Sk proti žalovanej MVP Košice, a. s.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti okrem iného uviedol: „Sťažovateľ podal dňa 03. 12. 1998 žalobu Okresnému súdu Košice II, ktorou sa domáhal zaplatenia sumy 70.000,- Sk s prísl. voči žalovanému MVP Košice a. s., Alejová 10 Košice, z titulu neuhradených fa. č. 3/98-1 zo dňa 06. 03. 1998 a č. 3/98-2 zo dňa 30. 03. 1998. Okresný súd Košice II č. k. 1 Rob 3964/98-11 dňa 08. 12. 1998 vydal platobný rozkaz,   ktorým   uložil   žalovanému   zaplatiť   žalovanú   sumu   s príslušenstvom   a trovami konania.

Proti platobnému rozkazu podal dňa 22. 01. 1999 žalovaný odpor, v ktorom namietal oprávnenosť   nároku   žalobcu.   Na   základe   podaného   odporu   okresný   súd   vytýčil   termín pojednávania na deň 17. 09. 1999, ktoré sa nekonalo z dôvodov žiadosti právneho zástupcu žalobcu o odročenie termínu.

Ďalší   termín   pojednávania   určil   okresný   súd   na   deň   03.   11.   1999,   ktoré   bolo odročené   na   žiadosť   účastníkov   konania   za   účelom   mimosúdnej   dohody.   Keďže   medzi účastníkmi konania nedošlo k dohode, okresný súd určil ďalší termín pojednávania na deň 15. 12. 1999, kedy boli vypočutí svedkovia. Na pojednávaní dňa 23. 02. 2000 okresný súd vykonal ďalšie dokazovanie a na pojednávaní dňa 27. 09. 2000 okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.

Sťažovateľ na pojednávaní dňa 27. 09. 2000 podal návrh na predbežné opatrenie, ktorý okresný súd uznesením zo dňa 25. 10. 2000 zamietol. Zároveň uznesením zo dňa 25. 10. 2000 prerušil konanie do skončenia veci vedenej na tunajšom súde č. k. 19 C 269/99 o neplatnosť mandátnej zmluvy.

Na základe odvolania sťažovateľa Krajský súd v Košiciach dňa 21. 05. 2001 zrušil uznesenie   okresného   súdu   o prerušení   konania   a potvrdil   uznesenie   o zamietnutí predbežného opatrenia.

Konajúca   sudkyňa   dňa   05.   11.   2000   spísala   záznam   o skutočnostiach,   ktoré odôvodňovali jej vylúčenie z rozhodovania v spore. Až dňa 15. 03. 2001 bol spis predložený Krajskému súdu v Košiciach na rozhodnutie o vylúčení zákonnej sudkyne z pojednávania a rozhodovania.

Krajský súd v Košiciach uznesením č. k. 4 Ncb 21/01 zo dňa 21. 05. 2001 rozhodol o vylúčení sudkyne JUDr. R. z pojednávania a rozhodovania v tomto konaní.

Predseda Okresného súdu Košice II opatrením zo dňa 11. 06. 2001 presunul vec do senátu   JUDr.   G.   P.,   ktorá   doručila   predmetné   uznesenie   krajského   súdu   účastníkom konania.

Od   11.   06.   2001   okresný   súd   vo   veci   nekonal,   hoci   konaniu   nebránili   žiadne objektívne prekážky. Do dnešného dňa nebol vytýčený termín pojednávania a vo veci nebolo okresným súdom rozhodnuté...

Na základe vyššie uvedeného sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd vydal nález:

1. Základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Košice II v konaní vedenom pod sp. zn. 33 Cb 410/99 porušené bolo.

2.   Okresnému   súdu   Košice   II   prikazuje,   aby   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 33 Cb 410/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie vo výške 50.000,- Sk, ktoré mu je povinný Okresný súd Košice II vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.

4. Okresný súd Košice II je povinný sťažovateľovi nahradiť trovy konania vo výške 9.342,- Sk (za 2 úkony právnej služby po 4.534,- Sk a 2 x 136,- Sk režijný paušál) na účet advokáta JUDr. J. B. so sídlom K.“

Ústavný súd vyzval sťažovateľa listom zo 4. novembra 2004, aby svoje podanie doplnil. Právny zástupca sťažovateľa na výzvu reagoval listom doručeným ústavnému súdu 16. decembra 2004.

Ústavný súd predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa na neverejnom zasadnutí senátu podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a uznesením č. k. II. ÚS 13/05-9 z 13. januára 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 8. februára 2005 právneho zástupcu   sťažovateľa   a predsedu   okresného   súdu,   aby   sa   vyjadrili   k otázke   vhodnosti ústneho   pojednávania,   a predsedu   okresného   súdu   zároveň   vyzval,   aby   sa   vyjadril   aj k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa v odpovedi na výzvu oznámil ústavnému súdu listom z 2. novembra 2004 (doručeným ústavnému súdu 3. novembra 2004), že súhlasí s tým, aby sťažnosť bola prerokovaná bez ústneho pojednávania.

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   k sťažnosti   z 23.   februára   2005 (Spr. 125/05, doručenom ústavnému súdu 25. februára 2005) okrem iného uviedol:„...   Dňa   3.   12.   1998   podal   sťažovateľ   Ing.   Ľubomír   Gdovin   ako   žalobca   na Okresnom súde Košice II žalobu proti žalovanému MVP Košice a. s., so sídlom v Košiciach, Alejová   10   o zaplatenie   70.000,-   Sk   s príslušenstvom   z titulu   neuhradenej   odmeny   na základe uzavretej mandátnej zmluvy. Žaloba bola zapísaná pod sp. zn. 1 Rob 3964/98. Dňa 8. 12. 1998 súd vydal platobný rozkaz, proti ktorému podal dňa 22. 1. 1999 odpor žalovaný. Uznesením zo dňa 27. 1. 1999 súd vyzval žalovaného na zaplatenie súdneho poplatku za odpor proti platobnému rozkazu. Zároveň doručil odpor na vyjadrenie žalobcovi. Dňa 29. 3. 1999 bola vec prevedená do registra Cb a zapísaná pod sp. zn. 33 Cb 410/99 do súdneho oddelenia JUDr. M. R.

Dňa   3.   6.   1999   bolo   vo   veci   nariadené   pojednávanie   na   deň   17.   9.   1999. Pojednávanie bolo odročené na deň 3. 11. 1999 z dôvodu neprítomnosti účastníkov konania a ich zástupcov. Na pojednávaní dňa 3. 11. 1999 právni zástupcovia účastníkov konania požiadali   o odročenie   pojednávania   za   účelom   mimosúdnej   dohody.   Pojednávanie   bolo z tohto dôvodu odročené na deň 15. 12. 1999.

Vzhľadom na to, že k mimosúdnej dohode nedošlo, vykonal súd na pojednávaní dňa 15. 12. 1999 časť dokazovania a pojednávanie odročil na 23. 2. 2000, kedy boli vypočutí navrhnutí svedkovia. Ďalšie pojednávanie bolo nariadené na deň 5. 5. 2000, bolo však preročené   na   deň   27.   9.   2000.   Na   pojednávaní   dňa   27.   9.   2000   predložila   právna zástupkyňa žalobcu návrh na vydanie predbežného opatrenia, zároveň súd po oboznámení sa   so   spisom   Okresného   súdu   Košice   II   sp.   zn.   19   C   269/99   pojednávanie   odročil   na neurčito za účelom prerušenia konania.

Uznesením   z 25.   10.   1999   č.   k.   33   Cb   410/99-63   súd   prerušil   konanie   do právoplatného skončenia veci vedenej pod sp. zn. 19 C 269/99. Uznesením z 25. 10. 2000 bol zamietnutý návrh žalobcu na vydanie predbežného opatrenia. Dňa 15. 11. 2000 spísala sudkyňa   úradný   záznam   o stretnutí   s právnou   zástupkyňou   žalobcu,   po   ktorom   sudkyňa požiadala o vylúčenie z rozhodovania o veci z dôvodu, že sa cíti byť zaujatá. Dňa 22. 11. 2000 podal žalobca odvolanie proti obidvom uzneseniam zo dňa 25. 10. 2000.

Krajský súd v Košiciach uzneseniami zo dňa 21. 5. 2001 potvrdil uznesenie súdu prvého   stupňa o zamietnutí   návrhu na vydanie predbežného opatrenia,   zrušil   uznesenie o prerušení konania a rozhodol o vylúčení JUDr. M. R. z prejednávania a rozhodovania veci. Z dôvodu vylúčenia sudkyne rozhodol predseda súdu opatrením zo dňa 11. 6. 2001 v súlade   s Rozvrhom   práce   Okresného   súdu   Košice   II   na   rok   2001   o presune   veci   do súdneho oddelenia JUDr. D. P. Dňa 12. 6. 2001 vydala nová konajúca sudkyňa pokyn na doručenie uznesení Krajského súdu v Košiciach právnym zástupcom účastníkov konania. V súvislosti s prechodom sudkyne JUDr. D. P. na iný úsek rozhodovacej činnosti bol spis dňa 28. 1. 2003 pridelený na ďalšie konanie sudcovi JUDr. L. H.

Uznesením   z 23.   2.   2005   č.   k.   33   Cb   410/99-85   súd   konanie   zastavil,   pretože žalovaný bol dňa 13. 6. 2003 vymazaný z obchodného registra, čím stratil spôsobilosť byť účastníkom konania...

V čase,   keď   sťažovateľ   podal   sťažnosť   Ústavnému   súdu   subjekt,   ktorý   bol v prejednávanej veci 33 Cb 410/99 žalovaným, už právne neexistoval, výmazom žalovaného z obchodného registra dňa 13. 6. 2003 sťažovateľovi objektívne zanikla možnosť domáhať sa   žalovaného   nároku   proti   ním   označenému   subjektu.   Rozhodnutie   okresného   súdu o zastavení konania z dôvodu zániku právnej subjektivity iba deklaruje túto skutočnosť. S ohľadom na uvedené skutočnosti sme toho názoru, že dňom 13. 6. 2003 zanikol stav právnej neistoty vo vzťahu medzi sťažovateľom ako žalobcom a žalovaným MVP Košice a. s. v konaní vedenom na Okresnom súde Košice II pod sp. zn. 33 Cb 410/99.

Preto navrhujeme, aby Ústavný súd SR sťažnosti v celom rozsahu nevyhovel.“

Sťažovateľ i okresný súd oznámili ústavnému súdu, že netrvajú na tom, aby ústavný súd konal vo veci samej na ústnom pojednávaní.

II.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), podľa ktorého   „Každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez   zbytočných prieťahov...“,   a práva   upraveného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“), podľa ktorého „Každý má právo na to, aby jeho vec bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom   zriadeným   zákonom...“,   v konaní   okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   33 Cb 410/99.

Účelom základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   je   v   zmysle   ustálenej   judikatúry   ústavného   súdu   odstránenie   stavu   právnej neistoty,   v ktorej   sa   nachádza   osoba   domáhajúca   sa   rozhodnutia   všeobecného   súdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sa rozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu.

Otázku   existencie   zbytočných   prieťahov   v konaní   a porušenia   základného   práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru ústavný súd podľa svojej konštantnej judikatúry (napr. II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) skúma vždy so zreteľom na konkrétne   okolnosti   prípadu   podľa   (1)   právnej   a   faktickej   zložitosti   veci,   o ktorej   súd rozhoduje, (2) správania účastníka konania a (3) spôsobu, akým v konaní postupoval súd.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu zistil, že v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 33 Cb 410/99 ide o žalobu o zaplatenie 70   000 Sk istiny   s príslušenstvom   za služby poskytované odporkyni MVP Košice, a. s., na základe mandátnej zmluvy. Žaloby tohto typu tvoria štandardnú súčasť rozhodovacej   činnosti   všeobecných   súdov,   preto   vec   nemožno   posúdiť   ako   právne a skutkovo   zložitú.   Pri   sústredenom   postupe   okresného   súdu   ju   možno   uzavrieť   bez zbytočných prieťahov v konaní.

2. Ďalším kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval existenciu zbytočných prieťahov v konaní sp. zn. 33 Cb 410/99, bolo správanie sťažovateľa ako účastníka tohto súdneho konania. Ústavný súd zistil, že sťažovateľ svojím správaním zásadne neprispel k celkovej dĺžke konania.

3. Tretím kritériom, ktorého použitím ústavný súd zisťoval, či došlo k zbytočným prieťahom v označenom súdnom konaní, bol postup samotného okresného súdu. Ústavný súd z vyžiadaného spisu okresného súdu vo veci sp. zn. 33 Cb 410/99 zistil nasledovné skutočnosti.

Sťažovateľ podal 3. decembra 1998 okresnému súdu žalobu o zaplatenie 70 000 Sk istiny s príslušenstvom, ktorá bola zaregistrovaná pod sp. zn. Rob 3964/98. Sudca vydal 8. decembra 1998 platobný rozkaz č. k. 1 Rob 3964/98-11, proti ktorému odporca podal 22. januára 1999 odpor.

Okresný súd po prípravných úkonoch nariadil päť pojednávaní od 17. septembra 1999 do 27. septembra 2000 a ďalej konal o návrhu sťažovateľa na vydanie predbežného opatrenia.

Po   vylúčení   zákonnej   sudkyne   pre   zaujatosť   21.   mája   2001   a po   pridelení   veci ďalším zákonným sudcom 11. júna 2001 (JUDr. P.) a 28. januára 2003 (JUDr. H.) okresný súd   bez   toho,   aby   vykonal   vo   veci   ďalšie   úkony,   zastavil   konanie   v označenej   veci uznesením z 23. februára 2005 z dôvodu zániku žalovaného subjektu.

Ústavný súd so   zreteľom   na všetky   uvedené skutočnosti   konštatoval, že   konanie okresného súdu vo veci sp. zn. 33 Cb 410/99 bolo po období šiestich rokov od podania žaloby zastavené, pričom okresný súd bol vo veci viac ako tri a pol roka nečinný. Preto rozhodol, že v uvedenom konaní bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

III.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy:   „Ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.“ Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde „Ak sa sťažovateľ domáha   primeraného   finančného   zadosťučinenia,   musí   uviesť   rozsah,   ktorý   požaduje, a z akých   dôvodov   sa   ho   domáha“.   Pri   určení   výšky   primeraného   finančného zadosťučinenia   ústavný   súd   vychádzal   zo   zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza Európsky súd pre ľudské práva, ktorý spravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom na konkrétne okolnosti prípadu.

Sťažovateľ požadoval priznanie primeraného finančného zadosťučinenia 50 000 Sk, pričom svoju žiadosť odôvodnil tým, že doterajším postupom okresného súdu poznačeným prieťahmi mu vznikla právna neistota a finančná ujma, pretože žalovaný sa začal zbavovať svojho majetku.

Vzhľadom   na   celkovú   dobu   nečinnosti   okresného   súdu   v konaní vo   veci   sp.   zn. 33 Cb 410/99, berúc do úvahy skutočnosť, že sťažovateľ sa o predĺženie tejto doby zásadne nepričinil, a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu a naplnenie princípu spravodlivosti, ústavný   súd   považoval   priznanie   sumy   30 000 Sk   sťažovateľovi   za   primerané   finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol aj o úhrade trov konania,   ktoré   sťažovateľovi   vznikli   v   súvislosti   s jeho   zastupovaním   v konaní   pred ústavným súdom advokátom JUDr. J. B., a priznal sťažovateľovi úhradu trov konania v hodnote 9 342 Sk za dva úkony právnej služby plus dvakrát po 136 Sk režijný paušál ku každému úkonu právnej služby podľa § 20 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. marca 2005