znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

  II. ÚS 129/05-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 18. augusta 2005 v senáte   zloženom   z predsedu   Jána   Mazáka   a zo   sudcov   Alexandra   Bröstla   a Ľudmily Gajdošíkovej v konaní o sťažnosti S. R., bytom V., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., so sídlom P., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu   Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 73/03 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo S. R. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upravené v čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a právo   na   prejednanie   jeho   záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bratislava I v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 73/03 p o r u š e n é   b o l o.

2.   Okresnému   súdu   Bratislava   I   p r i k a z u j e,   aby   v konaní   vedenom   pod sp. zn. 8 C 73/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   S. R.   p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie vo   výške 10 000   Sk   (slovom desaťtisíc   slovenských   korún),   ktoré   mu   je   Okresný   súd   Bratislava   I p o v i n n ý zaplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   S.   R.   p r i z n á v a   náhradu   trov   konania   vo   výške   6   309   Sk   (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava I   p o v i n n ý zaplatiť na účet advokáta JUDr.   M. B., P., do   dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. mája 2005 doručená   sťažnosť   S.   R.,   bytom   V.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   zastúpeného   advokátom JUDr. M.   B.,   so   sídlom   P.,   v ktorej   namieta   porušenie   svojho   základného   práva   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 73/03.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   zaslal   9.   júna   2003   Okresnému   súdu Bratislava II žalobu proti odporcovi Ministerstvu vnútra Slovenskej republiky (ďalej len „odporca“) vo veci náhrady škody za stratu na služobnom plate spôsobenej nesprávnym rozhodnutím   vo   výške   63   984   Sk   s príslušenstvom.   Okresný   súd   Bratislava   II   listom z 3. júla 2003 sťažovateľovi oznámil, že vec bola postúpená okresnému súdu ako miestne príslušnému súdu. Dňa 6. augusta 2004 bolo právnemu zástupcovi sťažovateľa doručené vyjadrenie odporcu k žalobe. Sťažovateľ uvádza, že vo veci sa do dňa predloženia sťažnosti ústavnému súdu neuskutočnilo žiadne pojednávanie ani nebol nariadený jeho termín.Sťažovateľ   podal   21.   apríla   2004   sťažnosť   na   prieťahy   v konaní   predsedovi okresného súdu. Na túto sťažnosť do dňa podania sťažnosti ústavnému súdu sťažovateľ nedostal odpoveď.

Podľa názoru sťažovateľa bolo nečinnosťou okresného súdu v označenom konaní porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, ako aj právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd vo veci jeho sťažnosti prijal tento nález:

„1. Základné právo sťažovateľa S. R., nar. 25. 09. 1954, bytom V. č. 223, 027 12 L., na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane   ľudských práv   postupom   Okresného súdu v Bratislave I vo veci vedenej pod sp. zn. 8 C 73/03 porušené bolo.

2. Okresnému súdu v Bratislave I sa prikazuje, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 73/03 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   Sťažovateľovi   sa   priznáva   finančné   zadosťučinenie   ako   náhrada   nemajetkovej ujmy vyjadrenej v peniazoch v sume 100.000,-Sk (slovom stotisíc slovenských korún), ktoré je mu Okresný súd v Bratislave I povinný vyplatiť do dvoch mesiacov od doručenia tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   v Bratislave   I   je   povinný   uhradiť   sťažovateľovi   trovy   konania vo výške 6 307,- Sk, ktoré pozostávajú z dvoch úkonov tarifnej hodnoty po 2 500, - Sk jeden úkon, plus paušálna suma náhrad 150, -Sk, plus 19 % DPH 503,50 Sk = 3 153,50 Sk x 2 t. j. 6 307, -Sk a to do 15 dní od doručenia nálezu na účet právneho zástupcu JUDr. M. B. advokáta Advokátskej kancelárie v P. vedený vo VÚB a. s. Bratislava, pobočka T. č....“.

Ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   predbežne   prerokoval   a uznesením   č.   k. II. ÚS 129/05-9 z 23. mája 2005 ju prijal na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedu okresného súdu a právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadrili, či trvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedu okresného súdu ústavný súd zároveň vyzval, aby sa vyjadril k sťažnosti.

Právny zástupca sťažovateľa oznámil, že netrvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie.

Na   výzvu   ústavného   súdu   sudkyňa   okresného   súdu   poverená   výkonom   funkcie predsedu   okresného   súdu oznámila, že   netrvá   na   tom,   aby   sa   vo   veci   konalo   ústne pojednávanie, a zároveň zaslala ústavnému súdu vyjadrenie k sťažnosti, v ktorom sa okrem iného uvádza:  

„Návrh   na   začatie   konania   o náhradu   škody   z dôvodu   nesprávneho   rozhodnutia štátneho   orgánu   vo   výške   63   984,-Sk   s príslušenstvom   bol   dňa   10.   06.   2003   doručený Okresnému súdu Bratislava II.

Z dôvodu miestnej nepríslušnosti bol spis postúpený na Okresný súd Bratislava I, doručený   na   tunajší   súd   23.   12.   2003   a zároveň   boli   o postúpení   spisu   informovaní účastníci konania doručením oznámenia o postúpení spisu.

Dňa 08. 01. 2004 bol spis z kancelárie predložený vyššiemu súdnemu úradníkovi, prostredníctvom   ktorého   vydal   dňa   22.   01.   2004   Okresný   súd   Bratislava   I v Bratislave uznesenie, ktorým vyzval odporcu na vyjadrenie sa k návrhu, pričom odporcovi sa podarilo uznesenie doručiť až 02. 04. 2004.

Odporca doručil svoje vyjadrenia sa k návrhu na začatie konania dňa 03. 05. 2004, a toto bolo následne doručované navrhovateľovi.

Dňa 18. 05. 2005 vyzvala zastupujúca zákonná sudkyňa odporcu, aby v lehote 20 dní do spisu doložil rozhodnutie, na ktoré sa vo svojom vyjadrení k návrhu odvolával. Toto doplnenie bolo od odporcu súdu doručené dňa 13. 06. 2005. Ctený ÚS SR s poukazom na uvedené si Vás dovoľujem požiadať, aby bola vzatá na vedomie   skutočnosť,   že   súd   v predmetnej   veci   konal   v súlade   s platnými   právnymi predpismi   s ohľadom   na   množstvo   vecí   vybavovaných   v oddelení   8   C   a s ohľadom   na skutočnosť, že zákonná sudkyňa, ktorej bol spis pridelený v oddelení 8 C prevzala agendu po predchádzajúcich sudcoch a popri novej agende sa snažila aj čo najskôr vybavovať prevzaté   veci.   Zákonná   sudkyňa   v roku   2004   nebola   pre   dlhodobú   práceneschopnosť schopná dlhšie vybavovať spisy, nakoniec sa funkcie sudcu vzdala a oddelenie 8 C bolo prerozdelené medzi dve zastupujúce zákonné sudkyne. V súčasnosti je už v oddelení nová zákonná sudkyňa a termín pojednávania bude vytýčený na september tohto roku.

V prípade, že Ústavný súd SR dospeje k záveru, že bolo porušené základné právo na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov, navrhujeme, aby Ústavný súd SR nepriznal sťažovateľom finančné zadosťučinenie z dôvodu nedostatočného personálneho obsadenia Okresného   súdu   Bratislava   I sudcami,   vzniknutého   po   odchode   sudkýň   do   starobného dôchodku, na odborné stáže, na materskú dovolenku ako i neúmerne vysoký nápad vecí na občianskoprávnom úseku...“.

Zo súdneho spisu sp. zn. 8 C 73/03 zistil ústavný súd:

1.Návrh na začatie konania o náhradu škody z titulu nesprávneho rozhodnutia štátneho orgánu   vo   výške   63   984   Sk   s príslušenstvom   proti   odporcovi   bol   sťažovateľom doručený Okresnému súdu Bratislava II 10. júna 2003.

2.Okresný súd Bratislava II doručil okresnému súdu ako súdu miestne príslušnému návrh na začatie konania 23. decembra 2003.

3.Okresný súd uznesením z 22. januára 2004 vyzval odporcu, aby sa v lehote 30 dní od doručenia vyjadril k návrhu, a sťažovateľa i odporcu, aby sa v tejto lehote vyjadrili, či súhlasia, aby sa vo veci rozhodlo bez nariadenia pojednávania.

4.Vyjadrenie odporcu bolo okresnému súdu doručené 3. mája 2004. Okresný súd ho zaslal sťažovateľovi listom z 31. júla 2004.

5.Dňa 18. mája 2005 okresný súd vyzval odporcu, aby mu v lehote 20 dní od doručenia výzvy   zaslal   rozhodnutie   ministra,   na   ktoré   sa   vo   svojom   vyjadrení   odvoláva. Odporca doručil žiadané rozhodnutie ministra okresnému súdu 13. júna 2005.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru okresným súdom v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 73/03.  

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a porušenie práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru ústavný súd vychádza zo   svojej stabilnej judikatúry,   v súlade   s ktorou   „odstránenie   stavu   právnej   neistoty   je   podstatou,   účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ (III. ÚS 61/98), pričom k vytvoreniu stavu právnej istoty dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom nastoľujúcim stav právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (II. ÚS 32/05).

Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní, a   tým   aj k porušeniu   základného   práva   upraveného   v čl.   48   ods.   2   ústavy,   resp.   práva upraveného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 74/97, II. ÚS 813/00) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1) právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2) správanie účastníka konania a 3) postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prejednávanej veci.

Podľa uvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.

1. Čo sa týka prvého kritéria, ústavný súd po preskúmaní spisu sp. zn. 8 C 73/03 a dokumentácie predloženej sťažovateľom dospel k záveru, že z faktického ani právneho hľadiska veci tohto druhu nemožno považovať za zložité. Doterajší procesný postup súdu v danej veci však neumožňuje urobiť podrobnejšie hodnotenie.

2.   Ústavný   súd   po   zhodnotení   doterajšieho   správania   sťažovateľa   ako   účastníka konania konštatoval, že sťažovateľ určitým spôsobom prispel k celkovej dĺžke konania, keď podal návrh nepríslušnému súdu, ako aj tým, že k návrhu nepriložil základný listinný dôkaz; urobil tak až na výzvu konajúceho súdu.

3.   V rámci   posledného   kritéria   ústavný   súd   hodnotil   postup   súdu   v doterajšom priebehu konania vedeného pod sp. zn. 8 C 73/03. Vychádzajúc z obsahu súdneho spisu ústavný súd dospel k záveru, že v období od 23. decembra 2003 do dňa doručenia sťažnosti ústavnému súdu okresný súd získal len vyjadrenie odporcu a až po roku vyzval odporcu na doručenie   rozhodnutia   ministra,   na   ktoré   sa   vo   svojom   rozhodnutí   odvoláva.   Toto obdobie nečinnosti ústavný súd vyhodnotil ako obdobie, v ktorom okresný súd spôsobil zbytočné prieťahy v konaní, a tým porušil základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva alebo slobody došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo alebo slobodu porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy môže ústavný súd zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

Pretože namietané konanie nebolo do času rozhodovania ústavného súdu o sťažnosti ešte právoplatne ukončené, ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 8 C 73/03 v ďalšom období konal bez zbytočných prieťahov.

V nadväznosti na rozhodnutie o tom, že bolo porušené základné právo sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a jeho právo podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, sa ústavný súd zaoberal aj   žiadosťou   sťažovateľa o   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia.   Aj   keď ústavný súd prikázal okresnému súdu, aby v konaní sp. zn. 8 C 73/03 konal bez zbytočných prieťahov nepovažoval vzhľadom na okolnosti prípadu uplatnenie tejto svojej právomoci za dostatočné na to, aby sa dosiahla vo veci účinná náprava, a preto považoval za potrebné rozhodnúť aj o žiadosti sťažovateľa priznať mu finančné zadosťučinenie.

Sťažovateľ   žiadal,   aby   mu   bolo   priznané   finančné   zadosťučinenie   100 000 Sk s odôvodnením,   že   „prieťahmi   v konaní   na   príslušnom   súde   mi   vznikla   veľká   morálna a majetková ujma predovšetkým tým, že zo strany súdnej moci sa mi nedostalo právnej ochrany   v prípade   rozhodovania   o žalobnom   návrhu   vo   veci,   ktorá   mi   bola   spôsobená podľa môjho názoru nesprávnym rozhodnutím“.

Pri určení výšky primeraného finančného zadosťučinenia vychádzal ústavný súd zo zásad   spravodlivosti,   z ktorých   vychádza   aj   Európsky   súd   pre   ľudské   práva,   ktorý spravodlivé   finančné   zadosťučinenie   podľa   čl.   41   Dohovoru   priznáva   so   zreteľom   na konkrétne okolnosti prípadu.

Zohľadňujúc predovšetkým obdobie, v ktorom došlo podľa názoru ústavného súdu postupom (nečinnosťou) okresného súdu k zbytočným prieťahom v konaní, a prihliadnuc na ďalšie okolnosti prípadu (povahu veci) ústavný súd dospel k záveru, že v danom prípade bude   priznanie   finančného   zadosťučinenia   vo   výške   10   000   Sk   (slovom   desaťtisíc slovenských korún) sťažovateľovi primerané.

Ústavný   súd   napokon   rozhodol   podľa   §   36   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   aj o náhrade   trov   konania   sťažovateľa,   ktoré   mu   vznikli   v súvislosti   s jeho   právnym zastupovaním advokátom JUDr. M. B. v konaní pred ústavným súdom. Ústavný súd ich vyčíslil sumou 6 309   Sk (slovom šesťtisíctristodeväť slovenských korún) spolu za dva úkony právnej pomoci podľa § 1 ods. 3, § 11 ods. 2, § 14 ods. 1 písm. a) a c) a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   (vypočítanú   zo   základu nominálnej   mesačnej   mzdy   zamestnanca   hospodárstva   Slovenskej   republiky   v prvom polroku   2004   vo   výške   15   008   Sk,   t.   j.   2-krát   2   501   Sk   a 2-krát   150   Sk   za   miestne telekomunikačné výdavky a miestne prepravné, pretože išlo o úkony urobené v roku 2005, a zvýšenej o 19 % DPH, pretože právny zástupca sťažovateľa je platcom DPH).

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 18. augusta 2005