znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 129/02

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 21. augusta 2002 predbežne prerokoval sťažnosť MUDr. H. S., bytom B., toho času vo výkone trestu odňatia slobody v Ústave na výkon trestu odňatia slobody, H. P., zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na právnu pomoc upraveného v čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky rozhodnutím Okresného súdu Bratislava III vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 30/98, za účasti Okresného súdu Bratislava III, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť MUDr. H. S.   o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 29. mája 2002 doručená sťažnosť MUDr. H. S., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), toho času vo výkone trestu   odňatia   slobody   v Ústave   na   výkon   trestu   odňatia   slobody,   H.   P.,   zastúpeného advokátom JUDr. M. B., B., ktorou namieta porušenie svojho základného práva na právnu pomoc   upraveného   v   čl.   47   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“), ku ktorému   malo   dôjsť   právoplatným   rozhodnutím   Okresného   súdu   Bratislava   III z 25. apríla 2001 vo veci vedenej pod sp. zn. 2 T 30/98 o osvedčení sa v skúšobnej dobe.

Zo sťažnosti, ako aj z pripojených príloh vyplýva, že označeným rozhodnutím bol sťažovateľovi premenený trest odňatia slobody uložený trestným rozkazom Okresného súdu Bratislava III vydaným pod vyššie uvedenou spisovou značkou 20. apríla 1998 v trvaní jedného roka s podmienečným odkladom na skúšobnú dobu 2 roky na trest odňatia slobody v trvaní jedného roka nepodmienečne.

Sťažovateľ namietal, že na verejnom zasadnutí konanom 25. apríla 2001 odmietla zákonná sudkyňa jeho opakované žiadosti o odročenie tohto verejného zasadnutia z dôvodu, aby   si   mohol   zvoliť   obhajcu,   konštatujúc,   že   obhajoba   nie   je   potrebná,   a uznesením rozhodla   o premene   podmienečného   trestu   na   trest   nepodmienečný   tak,   ako   je   vyššie uvedené. Krajský súd v Bratislave 21. augusta 2001 uznesením sp. zn. 5 To 93/01 zamietol sťažnosť proti rozhodnutiu súdu prvého stupňa ako nedôvodnú stotožňujúc sa s právnym názorom prvostupňového súdu, že v tomto konaní nemusel mať obhajcu. Rovnaký názor zaujala aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a podnet na podanie sťažnosti pre porušenie zákona v tejto veci ako nedôvodný odložila.

Sťažovateľ zastáva názor, že v uvedenom súdnom konaní o osvedčení sa v skúšobnej dobe mal právo na obhajcu a toto právo mu bolo odňaté. Poukazuje pritom na čl. 47 ods. 2 ústavy, čl. 37 ods. 2 Listiny základných práv a slobôd a Dohovor o ochrane ľudských práv a základných slobôd v znení Protokolu č. 11, a to hlavu I čl. 6 bod 3 písm. b) a c), kde sa výslovne uvádza, že občan má právo na primeraný čas a možnosti prípravy obhajoby a na voľbu obhajcu. Z týchto dôvodov sťažovateľ žiada, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na   predbežnom   prerokovaní   rozhodol,   že   právoplatným   rozhodnutím   Okresného   súdu Bratislava III sp. zn. 2 T 30/98 z 25. apríla 2001 bolo porušené jeho základné právo na právnu pomoc upravené v čl. 47 ods. 2 ústavy, zároveň aby citované rozhodnutie zrušil a uložil označenému súdu, aby konal a obnovil stav pred porušením práva.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy oprávnený rozhodovať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) každý návrh vrátane   sťažnosti   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie.

Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Zákonnou podmienkou prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote dvoch mesiacov odo dňa právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu.

III.

Rozhodnutie   Okresného   súdu   Bratislava   III,   ktoré   malo   porušiť   základné   práva sťažovateľa, bolo vynesené 25. apríla 2001 a o sťažnosti, ktorú proti nemu sťažovateľ podal, rozhodol Krajský súd v Bratislave 21. augusta 2001. Týmto dňom sa stalo rozhodnutie právoplatným a vykonateľným [§ 140 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku].

Vzhľadom na to, že sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ústavy je časovo obmedzený právny prostriedok ochrany ústavnosti, s prihliadnutím na deň nadobudnutia právoplatnosti rozhodnutia,   ktorým   mali   byť   porušené   základné   práva   sťažovateľa,   a deň   doručenia sťažnosti ústavnému súdu, t. j. 29. máj 2002, je možné uzavrieť, že lehota ustanovená na tento   druh   konania   pred   ústavným   súdom   sťažovateľovi   bez   akýchkoľvek   pochybností uplynula skôr, než podal túto sťažnosť, a to aj v prípade, ak by sa táto lehota počítala od účinnosti   zákona č.   124/2002   Z.   z.,   ktorým   sa   mení a dopĺňa   zákon   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov, t. j. od 20. marca 2002.

Ústavný súd preto po predbežnom prerokovaní sťažnosť navrhovateľa podľa § 25 zákona o ústavnom súde odmietol ako podanú oneskorene.