znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 128/07-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť D. S., P., zastúpeného advokátom JUDr. R. H., Advokátska kancelária, Ž., vo veci namietaného porušenia základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 394/91 a postupom Krajského súdu v Žiline v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 319/2006 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť D. S.   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. apríla 2007 doručená sťažnosť D. S., P. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojej záležitosti v primeranej   lehote   zaručeného   v čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp. zn. 5 C   394/91   a postupom   Krajského   súdu v Žiline (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 319/2006.

Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ 2. júla 1991 podal okresnému súdu návrh na vyporiadanie   bezpodielového   spoluvlastníctva   manželov,   ktorý   do   dnešného   dňa   nie   je právoplatne skončený. Sťažovateľ poukazuje na to, že vo veci okresný súd vydal viacero rozhodnutí, ktoré krajský súd zrušil a vec vrátil na ďalšie konanie. Napriek tomu okresný súd   nerešpektoval   rozhodnutia   krajského   súdu   pri   dokazovaní,   ako   aj   pri   samotnom rozhodovaní vo veci. Vo veci nebolo konané s dostatočným urýchlením a prieťahy v konaní mali byť zavinené sudcami, ktorí vo veci konali.

Sťažovateľ 22. apríla 2005 podal predsedníčke okresného súdu sťažnosť na prieťahy v konaní, ktorá mu 19. mája 2005 oznámila, že jeho sťažnosť považuje za nedôvodnú.

Sťažovateľ nepovažoval závery prešetrenia predsedníčky okresného súdu v jeho veci za uspokojivé,   z toho dôvodu   podal   krajskému súdu   žiadosť   o ich prešetrenie krajským súdom.   Predseda   krajského súdu   12. júla 2005   v odpovedi   na jeho žiadosť   uviedol,   že nezistil prieťahy v sťažovateľom označenom konaní.

Dňa 25. januára 2007 podal sťažovateľ sťažnosť na prieťahy v konaní Ministerstvu spravodlivosti Slovenskej republiky, ktoré mu 15. februára 2007 oznámilo, že jeho sťažnosť odstúpilo na vybavenie predsedovi okresného súdu. Tento mu listom z 23. februára 2007 oznámil,   že   vzhľadom   na   to,   že   sa   spis   nachádza   na   krajskom   súde   na   rozhodovaní o odvolaní, sťažnosť prešetrí až po návrate spisu z krajského súdu.

Podľa   sťažovateľa   vzhľadom   na to,   že   do „dnešného   dňa“ nebolo   právoplatne rozhodnuté, resp. nebol určený termín pojednávania krajským súdom, bolo porušené jeho základné právo podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru.

Sťažovateľ navrhuje ústavnému súdu, aby tento rozhodol o porušení jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva na prerokovanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 394/91 v spojení s postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 319/2006, okresnému súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 394/91 v spojení s konaním krajského súdu vedeným pod sp. zn. 8 Co 319/2006 prikázal konať bez zbytočných prieťahov, priznal mu primerané finančné zadosťučinenie v sume 1 200 000 Sk, ktoré je okresný súd, resp. krajský súd povinný vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov od rozhodnutia ústavného súdu.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných prieťahov.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná.

Ústavný súd si pri výklade „práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“ garantovaného v čl. 48 ods. 2 ústavy osvojil judikatúru Európskeho súdu pre ľudské práva k čl. 6 ods. 1 dohovoru, pokiaľ ide o „právo na prejednanie veci v primeranej lehote“, preto v obsahu týchto práv nemožno vidieť zásadnú odlišnosť (II. ÚS 55/98, I. ÚS 132/03, I. ÚS 65/04).

1. Predmetom sťažnosti sťažovateľa je namietané porušenie základného práva na prerokovanie veci zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods.   1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 394/91.

O   zjavnej   neopodstatnenosti   sťažnosti   podľa   judikatúry   ústavného   súdu   možno hovoriť vtedy, ak namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu základného   práva   alebo   slobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a to   buď   pre   nedostatok vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu   a základným právom   alebo slobodou,   porušenie ktorých   sa   namietalo, prípadne   z iných   dôvodov.   Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť je preto možné považovať tú, pri predbežnom prerokovaní ktorej   ústavný súd nezistil   žiadnu možnosť porušenia označeného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (II. ÚS 70/00, I. ÚS 56/03).

Sťažovateľ v sťažnosti, ktorá bola ústavnému súdu doručená 5. apríla 2007, namietal porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 5 C 394/91. Z obsahu sťažnosti jednoznačne vyplýva, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu už tvrdené porušovanie označených práv sťažovateľa okresným súdom netrvalo. Ústavný súd na krajskom súde zistil, že okresný súd na základe odvolania sa účastníkov konania proti rozsudku okresného súdu   z 3.   marca   2006   a opravnému   uzneseniu   k rozsudku   zaslal   spis   krajskému   súdu 3. marca   2006,   a od   toho   dňa   okresný   súd   nemohol   porušovať   sťažovateľom   označené práva.

Sťažnosť   sťažovateľa   je   v časti   smerujúcej   proti   okresnému   súdu   zjavne neopodstatnená,   preto   ju   ústavný   súd   v tejto   časti   odmietol   už   pri   jej   predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

2. Z petitu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie základného práva na prerokovanie veci zaručeného v čl. 48 ods.   2 ústavy a práva zaručeného v čl. 6 ods.   1 dohovoru   aj   postupom   krajského   súdu   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   8   Co   319/2006, ktorému bola vec zaslaná 3. marca 2006, nie však samostatne, ale v spojení s konaním vedeným okresným súdom pod sp. zn. 5 C 394/91. Postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 8 Co 319/2006 mali byť porušené jeho práva tým, že „nebol určený termín pojednávania na Krajskom súde v Žiline...“.

Podľa   názoru   ústavného   súdu   nemožno   skutočnosti   uvedené   v sťažnosti, s prihliadnutím na obdobie, odkedy sa vec nachádza na krajskom súde, a na spôsob, ktorým sťažovateľ namieta porušenie svojich práv postupom krajského súdu, považovať za také, na základe ktorých by bolo možné aj vzhľadom na celkovú dĺžku konania prijať sťažnosť na ďalšie konanie a rozhodovať o porušení práv sťažovateľa označeným postupom krajského súdu. Ústavný súd preto sťažnosť v časti smerujúcej proti konaniu pred krajským súdom odmietol ako zjavne neopodstatnenú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na to, že sťažnosť sťažovateľa bola odmietnutá a rozhodnutie prikázať okresnému   súdu   a krajskému   súdu   konať   bez   zbytočných   prieťahov,   ako   aj priznanie primeraného finančného zadosťučinenia a náhrady trov konania je podmienené vyslovením porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007