SLOVENSKÁ REPUBLIKA
N Á L E Z
Ústavného súdu Slovenskej republiky
V mene Slovenskej republiky
II. ÚS 127/2016-37
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 14. apríla 2016 v senátezloženom z predsedu Lajosa Mészárosa, zo sudkyne Ľudmily Gajdošíkovej a zo sudcuLadislava Orosza (sudca spravodajca) v konaní o sťažnosti
, zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorounamieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie svojej záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.16 C 96/2004, za účasti Okresného súdu Košice-okolie, takto
r o z h o d o l :
1. Základné právo ⬛⬛⬛⬛ na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie jeho záležitostiv primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základnýchslobôd postupom Okresného súdu Košice-okolie v konaní vedenom pod sp. zn.16 C 96/2004 p o r u š e n é b o l i.
2. Okresnému súdu Košice-okolie p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn.16 C 96/2004 konal bez zbytočných prieťahov.
3. ⬛⬛⬛⬛ p r i z n á v a finančné zadosťučinenie v sume 5 000 €(slovom päťtisíc eur), ktoré mu j e Okresný súd Košice-okolie p o v i n n ý vyplatiť dodvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
4. Okresný súd Košice-okolie j e p o v i n n ý uhradiť ⬛⬛⬛⬛ trovykonania v sume 296,44 € (slovom dvestodeväťdesiatšesť eur a štyridsaťštyri centov) na účetjeho právneho zástupcu JUDr. Petra Harakályho, Mlynská 28, Košice, do dvoch mesiacovod právoplatnosti tohto nálezu.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. novembra2015 doručená sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ (ďalej len „sťažovateľ“),zastúpeného advokátom JUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice, ktorou namietaporušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľačl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie svojejzáležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práva základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Košice-okolie (ďalejlen „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004 (ďalej len „napadnutékonanie“).
Zo sťažnosti a z jej príloh ústavný súd zistil, že sťažovateľ je účastníkom konaniao náhradu škody na zdraví a mimoriadne zvýšenie bolestného a sťaženia spoločenskéhouplatnenia vedeného okresným súdom pod sp. zn. 16 C 96/2004 v procesnom postavenínavrhovateľa.
Sťažovateľ v sťažnosti okrem podrobného opisu skutkového stavu uvádza:„... je potrebné prihliadnuť na skutočnosť, že sťažovateľ podal žalobu dňa 11. 5. 2004, odkedy uplynulo do dňa podania tejto sťažnosti viac ako jedenásť rokov. Sťažovateľ pritom utrpel dňa 26. 12. 2002 závažnú škodu na zdraví a to v dôsledku prevádzky neznámeho motorového vozidla, čo bolo jasne preukázané trestným stíhaním vedeným Okresným úradom justičnej polície PZ ⬛⬛⬛⬛ pod ČS: OUJP-954/20-2002. Nakoľko sa nemohol domôcť spravodlivého odškodnenia, podal návrh o náhradu škody na súd v dôvere, že súd v súlade s účelom občianskeho súdneho konania vec v primeranej lehote prejedná a že ochrana poskytnutá v tomto smere zo strany súdu bude rýchla a účinná v súlade s § 3 Občianskeho súdneho poriadku.“
Podľa sťažovateľa jeho„Zotrvávanie... v právnej neistote znásobuje skutočnosť, že... je ťažko zdravotne postihnutou osobou a po celú dobu súdneho konania musí znášať zásadné zdravotné obmedzenia bez toho, aby bol za túto škodu zákonným spôsobom čo len čiastočne odškodnený. Hmotné právo pritom toto právo sťažovateľovi na odškodnenie nepochybne priznáva, pričom upravuje aj právne inštitúty, aby sa aj v takýchto prípadoch dostalo poškodenej osobe včasné odškodnenie náležite zohľadňujúce jej zdravotnú ujmu. V tomto smere máme na mysli najmä hmotnoprávne inštitúty zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle § 427 a nasl. Občianskeho zákonníka ako aj poskytnutie náhrady škody z povinného zmluvného poistenia zodpovednosti za škodu spôsobenú prevádzkou motorového vozidla v zmysle zákona č. 381/2001 Z. z.“.
Sťažovateľ sa domáha aj priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume10 000 €, čo odôvodňuje takto:
„Dosiahnutie uspokojenia oprávneného nároku v predmetnom konaní síce nemôže sťažovateľovi vrátiť zdravie, ktoré predmetným úrazom utrpeným pri dopravnej stratil, avšak finančná kompenzácia tejto straty významným spôsobom prispieva aspoň k čiastočnému návratu sťažovateľa do reálneho každodenného života. Skutočnosť, že sťažovateľ sa viac ako 11 rokov musí domáhať svojich oprávnených nárokov na súde, a to bez toho, aby bolo po tak dlhú dobu meritórne rozhodnuté vo veci aspoň prvostupňovým súdom spôsobuje, že sa znižuje reálny význam poskytnutého odškodnenia a navyše je sťažovateľ po tak dlhú dobu vystavený zjavnej právnej neistote plynúcej z jeho nedoriešených právnych vzťahov týkajúcich sa náhrady spôsobenej škody na zdraví.“
Na základe argumentácie uvedenej v sťažnosti sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súdnálezom takto rozhodol:
„1. Právo sťažovateľa ⬛⬛⬛⬛... na prejednanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a právo na prejednanie veci v primeranej lehote podľa článku 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom na Okresnom súde Košice-okolie pod sp. zn. 16 C/96/2004 bolo porušené.
2. Okresnému súdu Košice-okolie v konaní sp. zn. 16 C/96/2004 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
3. Sťažovateľovi sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 10 000,00 EUR, ktoré je jej povinný vyplatiť Okresný súd Košice-okolie do dvoch mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia.
4. Okresný súd Košice-okolie je povinný sťažovateľovi uhradiť trovy právneho zastúpenia sume 355,73 EUR k rukám jej právneho zástupcu v lehote 15 dní od právoplatnosti rozhodnutia.“
Ešte pred predbežným prerokovaním ústavný súd požiadal predsedníčku okresnéhosúdu o vyjadrenie k sťažnosti. Na žiadosť ústavného súdu reagovala predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V/623/15 z 28. januára 2016, v ktorom okrem inéhouvádza:
„Po oboznámení sa s obsahom spisu sp. zn. 16 C/96/2004 mám zo zisteného priebehu konania za to, že tunajší súd konal v tomto konaní priebežne a bez prieťahov s výnimkou obdobia nečinnosti súdu v období od 19. 5. 2006 (súdu doručené vyjadrenie odporcu) do 17. 9. 2007 (doručenie vyjadrenia odporcu navrhovateľovi) v trvaní jedného roka a štyroch mesiacov a obdobia od 25. 10. 2007 (súdu doručené vyjadrenie navrhovateľa) do 27. 1. 2009 (výzva účastníkom na predloženie návrhu otázok súdnemu znalcovi) v trvaní jedného roka a troch mesiacov.
K tvrdeniu sťažovateľa, že v priebehu konania došlo k neúmernému predĺženiu súdneho konania vypracovaním znaleckých posudkov súdnymi znalcami po lehote určenej súdu uvádzam, že súd zabezpečil efektívny postup znalcov v súdnom konaní. Ustanovenému súdnemu znalcovi ⬛⬛⬛⬛ bola na jeho žiadosť lehota na vypracovanie znaleckého posudku rozhodnutím súdu predĺžená, pričom nová lehota bola súdnym znalcom dodržaná. Ustanovený súdny znalec ⬛⬛⬛⬛., ktorý vypracovaný znalecký posudok súdu nedoručil v určenej lehote 30 dní, ale v lehote 60 dní, bol po uplynutí určenej lehoty súdom urgovaný o urýchlené vrátenie spisu s vypracovaným znaleckým posudkom. Znaleckému ústavu (Ústavu súdneho inžinierstva pri Žilinskej univerzite) súd na jeho žiadosť o predĺženie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku z dôvodu, že reálna lehota na vypracovanie znaleckého posudku je v dĺžke 12 mesiacov, predĺžil lehotu z pôvodných 3 mesiacov o ďalších 9 mesiacov. Znalecký posudok bol znaleckým ústavom podaný dva mesiace po predĺženej lehote z dôvodov obsiahnutých v jeho podaní doručenom súdu dňa 18. 7. 2013, pričom o uvedených skutočnostiach súd účastníkov konania bezodkladne upovedomil. Prekročenie lehoty na vypracovanie znaleckého posudku znaleckým ústavom súd zohľadnil aj pri určovaní znalečného za podaný znalecký posudok v rozhodnutí zo dňa 25. 9. 2013. Súd inak ako urgovaním znalcov, nevie zabezpečiť rýchlejšie ukončenie znaleckého dokazovania. Uloženie poriadkových opatrení tiež znalecké dokazovanie neurýchli. Predĺženie súdneho konania obdobím znaleckého dokazovania, bez ktorého nie je možné objektívne zistiť skutkový stav, súd teda nevie reálne ovplyvniť.
K tvrdeniu sťažovateľa, že v období od októbra 2013 nedošlo zo strany súdu k vykonaniu žiadneho úkonu vo veci samej uvádzam, že v období od 19. 11. 2013 sa súd zaoberal podaním znaleckého ústavu, ktorým znalecký ústav podal proti uzneseniu o priznaní znalečného odvolanie a súčasne žiadal o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania z organizačných dôvodov na strane odvolateľa. Súd šetril opodstatnenosť dôvodov zmeškania lehoty na podanie odvolania uvádzané odvolateľom, rozhodoval o odpustení zmeškania lehoty na podanie odvolania, spisový materiál bol dvakrát predložený na odvolací súd za účelom rozhodnutia o podanom odvolaní, pričom v tomto období bol súd nečinný len v období po zmene zákonnej sudkyne od 6. 10. 2014 do 25. 5. 2015, čo bolo zapríčinené potrebou oboznámenia sa novej zákonnej sudkyne s už rozsiahlym spisovým materiálom a prebratím ďalších spisov, ktoré jej boli pridelené na konanie po odchádzajúcej sudkyni.“
V záverečnej časti svojho vyjadrenia predsedníčka okresného súdu uviedla, žesúhlasí s upustením od ústneho pojednávania v konaní o sťažnosti, a dodala:„... mám za to, že mimo vyššie uvedených období nečinností súdu boli procesné úkony súdu vykonávané v časových intervaloch niekoľkých dní až troch mesiacov. Dĺžka konania nebola ovplyvnená len činnosťou resp. nečinnosťou okresného súdu, ale aj potrebou dôsledného a rozsiahleho zisťovania skutkového stavu veci, pričom z uvedených dôvodov bolo v konaní nariadených 6 znaleckých dokazovaní znalcami z viacerých vedných odborov, z toho jedno kontrolné znalecké dokazovanie a jedno znalecké dokazovanie vykonávané znaleckým ústavom. V priebehu konania došlo dva krát k zmene zákonného sudcu, ktorí sa oboznamovali s čoraz rozsiahlejším spisovým materiálom a závermi vykonaných znaleckých dokazovaní.“
Uznesením č. k. II. ÚS 127/2016-26 z 11. februára 2016 ústavný súd prijal sťažnosťsťažovateľa na ďalšie konanie v rozsahu namietaného porušenia jeho základného práva naprerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva naprejednanie záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom okresnéhosúdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004.
Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval predsedníčku okresnéhosúdu, aby prípadne doplnila predchádzajúce vyjadrenie okresného súdu k sťažnostia zároveň oznámila, či trvá na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie. Predsedníčkaokresného súdu v prípise sp. zn. 1 Spr V/623/15 zo 4. marca 2016 oznámila, že súhlasís tým, aby ústavný súd upustil od ústneho pojednávania, a svoje predchádzajúce vyjadreniek sťažnosti nedoplnila.
Následne ústavný súd vyzval právneho zástupcu sťažovateľa, aby sa vyjadril, či trvána konaní ústneho pojednávania, a zároveň mu zaslal vyjadrenia predsedníčky okresnéhosúdu sp. zn. 1 Spr V/623/15 z 28. januára 2016 a zo 4. marca 2016 na vedomie a prípadnézaujatie stanoviska.
Právny zástupca sťažovateľa v podaní doručenom ústavnému súdu 22. marca 2016oznámil, že súhlasí s upustením od ústneho pojednávania.
Vzhľadom na oznámenia právneho zástupcu sťažovateľa a predsedníčky okresnéhosúdu, že netrvajú na tom, aby sa vo veci konalo ústne pojednávanie, ústavný súd v súlades § 30 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizáciiÚstavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v zneníneskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) upustil od ústneho pojednávania,pretože dospel k záveru, že od neho nemožno očakávať ďalšie objasnenie veci.
II.
Zo sťažnosti, z obsahu spisu okresného súdu sp. zn. 16 C 96/2004 a z písomnýchvyjadrení účastníkov konania ústavný súd zistil tieto skutočnosti o doterajšom priebehunapadnutého konania:
- 12. máj 2004 – sťažovateľ sa žalobou domáha náhrady škody na zdraví,mimoriadneho zvýšenia bolestného a sťaženia spoločenského uplatnenia
- 15. júl 2004 – okresný súd zasiela žalobu na vyjadrenie protistrane
- 24. november 2004 – vyjadrenie odporcu zasiela okresný súd navrhovateľovi
- 10. február 2005 – okresný súd žiada Okresné riaditeľstvo Policajného zboruKošice o vyšetrovací spis
- 10. október 2005 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom ďalšiehodokazovania
- 12. január 2006 - vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom výsluchusvedkov
- 10. marec 2006 - vec prerokovaná na pojednávaní, vypočutí svedkovia
- 11. október 2007 – okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby navrhli dôkazy,ktoré požadujú vykonať
- 13. január 2009 – vec pridelená novej zákonnej sudkyni
- 27. január 2009 - okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby navrhli otázky, ktoréchcú položiť znalcovi
- 25. február 2009 – uznesením ustanovený znalec (zdravotníctvo a farmácia),nariadené znalecké dokazovanie
- 16. marec 2009 – spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku
- 15. máj 2009 – doručená žiadosť znalca o predĺženie lehoty na vypracovanieposudku o 30 dní
- 8. júl 2009 – doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného
- 15. júl 2009 – uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovanýúčastníkom konania
- 8. september 2009 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom ďalšiehodokazovania
- 2. október 2009 - uznesením ustanovený znalec (toxikológia), nariadené znaleckédokazovanie
- 30. október 2009 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanieznalečného
- 13. november 2009 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovanýúčastníkom konania
- 19. február 2010 - uznesením ustanovený znalec (cestná doprava), nariadenéznalecké dokazovanie
- 15. marec 2010 – uznesením zmenená osoba znalca na námietku odporcu
- 7. apríl 2010 – spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku
- 28. máj 2010 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného
- 15. jún 2010 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovanýúčastníkom konania
- 29. jún 2010 – vec prerokovaná na pojednávaní
- 12. júl 2010 – uznesením nariadené kontrolné znalecké dokazovanie znalcovv odvetví cestná doprava
- 23. august 2010 - uznesením zmenená osoba znalca na vlastnú žiadosť znalca
- 4. október 2010 - spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku
- 5. november 2010 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanieznalečného
- 10. november 2010 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovanýúčastníkom konania
- 29. november 2010 - uznesením ustanovený znalec (psychiatria), nariadenéznalecké dokazovanie
- 8. február 2011 - spis zaslaný znalcovi na vypracovanie posudku
- 29. apríl 2011 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanie znalečného
- 12. máj 2011 - uznesením priznaná odmena znalcovi a posudok doručovanýúčastníkom konania
- 30. jún 2011 – vec prerokovaná na pojednávaní, odročená za účelom výsluchuznalcov
- 28. júl 2011 – pojednávanie odročené bez prerokovania veci, ospravedlnil sa právnyzástupca sťažovateľa (navrhovateľa)
- 13. október 2011 - vec prerokovaná na pojednávaní, vypočutý jeden zo znalcov
- 3. november 2011 – pojednávanie odročené bez prerokovania veci pre mimoriadnuudalosť na súde
- 2. december 2011 - vec prerokovaná na pojednávaní
- 30. január 2012 – okresný súd vyzýva účastníkov konania, aby oznámili otázky,ktoré chcú položiť znaleckému ústavu, pretože je potrebné nariadiť ďalšie znaleckédokazovanie za účelom odstránenia nejasnosti medzi posudkami dvoch znalcov
- 19. marec 2012 - uznesením ustanovený znalecký ústav (cestná doprava), nariadenéznalecké dokazovanie
- 18. apríl 2012 - uznesením priznaná odmena znalcovi za účasť na pojednávaní
- 4. máj 2012 – znalecký ústav žiada o predĺženie lehoty na vypracovanie posudkuo 12 mesiacov
- 9. júl 2013 - znalecký ústav žiada o ďalšie predĺženie lehoty
- 19. september 2013 - doručený vypracovaný znalecký posudok a vyúčtovanieznalečného
- 25. september 2013 - uznesením priznaná odmena znaleckému ústavu a posudokdoručovaný účastníkom konania
- 19. november 2013 – odvolanie znaleckého ústavu proti uzneseniu o priznaníznalečného a žiadosť o odpustenie zmeškania lehoty na podanie odvolania
- 24. február 2014 – odvolanie ústavu doručované účastníkom konania
- 28. marec 2014 – vec predložená odvolaciemu súdu na rozhodnutie o odvolaní
- 28. apríl 2014 – odvolací súd uznesením sp. zn. 11 Co 224/2014 vec vrátil súduprvého stupňa ako predčasne predloženú
- 26. máj 2014 – uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania
- 26. júl 2014 – okresný súd vyzýva znalecký ústav na poskytnutie informácii zaúčelom rozhodnutia o žiadosti o odpustenie zmeškania lehoty
- 6. október 2014 – vec pridelená novej zákonnej sudkyni
- 27. máj 2015 – okresný súd urguje znalecký ústav o poskytnutie informácií
- 28. júl 2015 – uznesením okresný súd návrh znaleckého ústavu na odpusteniezmeškania lehoty na podania odvolania zamieta
- 29. september 2015 – vec opätovne predložená odvolaciemu súdu
- 9. december 2015 – odvolací súd uznesením sp. zn. 1 Co 598/2015 odmietolodvolanie znaleckého ústavu a 29. decembra 2015 vec vrátil okresnému súdu
- 28. január 2016 – uznesenie odvolacieho súdu doručované účastníkom konania.
III.
Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Predmetom konania pred ústavným súdom je rozhodovanie o tom, či postupomokresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004 došlo k porušeniu základnéhopráva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov zaručeného v čl. 48ods. 2 ústavy a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1dohovoru.
Ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnostiach namietajúcich porušenie základnéhopráva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy vychádza zo svojej ustálenej judikatúry, v súlade s ktorou„Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov je odstráneniestavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutia všeobecnéhosúdu. Samotným prerokovaním veci na súde sa právna neistota osoby domáhajúcej sarozhodnutia neodstraňuje. K stavu právnej istoty dochádza zásadne až právoplatnýmrozhodnutím súdu alebo iným zákonom predvídaným spôsobom, ktorý znamená nastolenieprávnej istoty inak, ako právoplatným rozhodnutím súdu“ (IV. ÚS 221/04).
Základnou povinnosťou súdu a sudcu je preto zabezpečiť taký procesný postupv súdnom konaní, ktorý čo najskôr odstráni stav právnej neistoty, kvôli ktorému sa účastníkobrátil na súd so žiadosťou o jeho rozhodnutie.
Táto povinnosť súdu a sudcu vyplýva z § 6 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len„OSP“), ktorý súdom prikazuje, aby v súčinnosti so všetkými účastníkmi konaniapostupovali tak, aby ochrana ich práv bola rýchla a účinná, ďalej z § 100 ods. 1 OSP, podľaktorého len čo sa konanie začalo, postupuje v ňom súd i bez ďalších návrhov tak, aby vecbola čo najrýchlejšie prejednaná a rozhodnutá.
Sudca je podľa § 117 ods. 1 OSP povinný urobiť vhodné opatrenia, aby sazabezpečilo splnenie účelu pojednávania a úspešné vykonanie dôkazov. Ďalšia významnápovinnosť pre sudcu vyplýva z § 119 ods. 1 a 4 OSP, podľa ktorého sa pojednávanie môžeodročiť len z dôležitých dôvodov. Ak súd zistí, že existuje dôležitý dôvod na odročeniepojednávania, bez zbytočného odkladu informuje tých, ktorí boli predvolaní aleboupovedomení. Súd spravidla uvedie deň, kedy sa bude konať nové pojednávanie. Dôvod naodročenie sa uvedie v zápisnici alebo poznamená v spise.
Pri posudzovaní otázky, či v súdnom konaní došlo k zbytočným prieťahom v konaní,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru, ústavný súd v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (III. ÚS 111/02,IV. ÚS 74/02, IV. ÚS 99/07) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú právna a faktickázložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje (1), správanie účastníka súdneho konania (2) a postupsamotného súdu (3). V súlade s judikatúrou Európskeho súdu pre ľudské práva ústavný súdv rámci prvého kritéria prihliada aj na predmet sporu (povahu veci) v posudzovanom konanía jeho význam pre sťažovateľa (I. ÚS 19/00, II. ÚS 32/02, IV. ÚS 187/07). Podľauvedených kritérií posudzoval ústavný súd aj sťažnosť sťažovateľa.
1. Pokiaľ ide o prvé kritérium, ktorým je právna a faktická zložitosť veci, ústavnýsúd konštatuje, že konania o náhradu škody na zdraví, mimoriadne zvýšenie bolestnéhoa sťaženia spoločenského uplatnenia tvoria bežnú časť civilnoprávnej agendy všeobecnýchsúdov, pričom k tejto problematike existuje rozsiahla a v zásade ustálená judikatúra.Ústavný súd preto nepovažuje prerokúvanú vec za právne zložitú. Zo skutkového hľadiskaústavný súd zastáva názor, že ide o vec, ktorú možno považovať za fakticky zložitú (najmäz dôvodu potreby vykonať znalecké dokazovanie znalcami z viacerých vedných odborov,ako aj potreby zabezpečiť väčšie množstvo listinných dôkazov). Ústavný súd zároveň alekonštatuje, že faktická zložitosť veci nemôže ospravedlniť skutočnosť, že vec ani pouplynutí takmer dvanástich rokov od podania návrhu nie je dosiaľ právoplatne skončená.
2. Správanie sťažovateľa ako účastníka konania je druhým kritériom, ktoré sauplatňuje pri rozhodovaní o tom, či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom,a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1dohovoru. Ústavný súd zo zapožičaného súdneho spisu nezistil žiadnu významnú okolnosť,ktorú by bolo potrebné pripísať na ťarchu sťažovateľa, ktorý je účastníkom konania,v súvislosti s prieťahmi v tomto konaní.
3. Napokon sa ústavný súd zaoberal hodnotením postupu okresného súduv namietanom konaní, pričom vychádzal zo svojej ustálenej judikatúry, v zmysle ktorejzbytočné prieťahy v konaní môžu byť zapríčinené nielen samotnou nečinnosťouvšeobecného súdu, ale aj jeho neefektívnou činnosťou, teda takým konaním, ktoré nevedieefektívne k odstráneniu právnej neistoty (II. ÚS 32/03, IV. ÚS 267/04, IV. ÚS 182/08).Zo súdneho spisu sp. zn. 16 C 96/2004 vyplýva, že v doterajšom priebehunapadnutého konania sa vyskytli obdobia krátkodobej i dlhodobej neodôvodnenejnečinnosti (napr. od 10. marca 2006 do 11. októbra 2007, od 11. októbra 2007 do27. januára 2009, od 26. júla 2014 do 27. mája 2015), ktoré uznáva vo svojom vyjadreník sťažnosti aj predsedníčka okresného súdu. Doterajší priebeh napadnutého konania je alepoznamenaný aj neefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Akonesústredený hodnotí ústavný súd postup okresného súdu napr. v súvislosti s predkladanímspisu na rozhodnutie o odvolaní znalca proti uzneseniu o priznaní znalečného odvolaciemusúdu bez toho, aby predtým rozhodol o žiadosti znalca o odpustenie lehoty na podanieodvolania. V dôsledku tohto neefektívneho procesného postupu odvolací súd vrátil vecokresnému súdu ako predčasne predloženú a následne rozhodoval o opätovne predloženomodvolaní až po viac ako dvoch rokoch od jeho podania. Takýto postup nesmeruje efektívnek odstráneniu stavu právnej neistoty účastníka konania, a preto nie je zlučiteľnýso základným právom sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov.
Zohľadňujúc doterajšiu neprimeranú dĺžku namietaného konania (takmer dvanásťrokov), predmet sporu a jeho význam pre sťažovateľa, ale i skutočnosť, že ide o faktickyzložitejšie konanie, ústavný súd dospel k záveru, že v jeho doterajšom priebehu došlok zbytočným prieťahom, ktoré boli spôsobené tak neodôvodnenou nečinnosťou, ako ajneefektívnou, resp. nesústredenou činnosťou okresného súdu. Na tomto základe ústavný súdrozhodol, že postupom okresného súdu v namietanom konaní bolo porušené základné právosťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a právo podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru (bod 1 výrokutohto nálezu).
Obranu okresného súdu spočívajúcu v uvádzaní dôvodov, ktoré mali ako objektívnepríčiny spôsobiť tieto prieťahy, ústavný súd s odkazom na svoju ustálenú judikatúru (pozrinapr. I. ÚS 19/00, I. ÚS 28/01, I. ÚS 50/01, I. ÚS 108/02, I. ÚS 38/03) neakceptoval.Personálne problémy a vysoká zaťaženosť sudcov nemôžu byť na ťarchu účastníka konaniaa nemajú povahu okolnosti, ktorá by vylučovala zodpovednosť súdu, ktorý je vecnea miestne príslušný na rozhodnutie vo veci samej.
Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutímvysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené právaalebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah. Akporušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môžeprikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.
Vzhľadom na skutočnosť, že napadnuté konanie nebolo v čase rozhodovaniaústavného súdu ešte právoplatne skončené, ústavný súd podľa čl. 127 ods. 2 ústavy prikázalokresnému súdu, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 16 C 96/2004 konal bez zbytočnýchprieťahov (bod 2 výroku tohto nálezu).
IV.
Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhoviesťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku 1 boli porušené, primerané finančnézadosťučinenie.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeranéhofinančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa hodomáha. Z ustanovenia § 56 ods. 5 zákona o ústavnom súde vyplýva, že ak ústavný súdrozhodne o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia, orgán, ktorý základné právoalebo slobodu porušil, je povinný ho vyplatiť sťažovateľovi do dvoch mesiacov odprávoplatnosti rozhodnutia ústavného súdu.
Cieľom primeraného finančného zadosťučinenia je dovŕšenie ochrany porušenéhozákladného práva v prípadoch, v ktorých sa zistilo, že k porušeniu došlo spôsobom, ktorývyžaduje poskytnutie vyššieho stupňa ochrany, nielen vyslovenie porušenia, prípadne príkazna ďalšie konanie bez porušovania základného práva (m. m. napr. IV. ÚS 210/04).
Sťažovateľ sa domáha priznania primeraného finančného zadosťučinenia v sume10 000 € z dôvodov citovaných v časti I tohto nálezu.
Pri rozhodovaní o primeranom finančnom zadosťučinení ústavný súd vychádzazo zásad spravodlivosti, z ktorých vychádza aj Európsky súd pre ľudské práva, ktorýspravodlivé finančné zadosťučinenie podľa čl. 41 dohovoru priznáva so zreteľom nakonkrétne okolnosti prípadu.
Vzhľadom na charakter neefektívnej činnosti okresného súdu, berúc do úvahyobdobia jeho neodôvodnenej nečinnosti, doterajšiu neprimeranú dĺžku napadnutého konaniaa osobitne jeho predmet a význam pre sťažovateľa, dospel ústavný súd k záveru, žev danom prípade bude priznanie finančného zadosťučinenia v sume 5 000 € primeranékonkrétnym okolnostiam prípadu (bod 3 výroku tohto nálezu).
Podľa § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže v odôvodnenýchprípadoch podľa výsledku konania uznesením uložiť niektorému účastníkovi konania, abyúplne alebo sčasti uhradil inému účastníkovi konania jeho trovy.
Ústavný súd v zmysle § 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde rozhodol o úhrade trovkonania sťažovateľa, ktoré mu vznikli v súvislosti s jeho právnym zastupovaním advokátomJUDr. Petrom Harakálym, Mlynská 28, Košice. Ústavný súd vychádzal pri rozhodovanío priznaní trov konania z priemernej mesačnej mzdy zamestnanca hospodárstva Slovenskejrepubliky za I. polrok 2014, ktorá bola 839 € (za 2 úkony urobené v roku 2015).
Úhradu priznal za dva úkony právnej služby vykonané (prevzatie a prípravuzastúpenia, podanie sťažnosti) v súlade s § 1 ods. 3, § 11 ods. 3 a § 13a ods. 1 písm. a) a c)a § 16 ods. 3 vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z.o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „vyhláška“).
Sťažovateľovi priznal za každý úkon vykonaný v roku 2015 sumu 139,83 €, čopredstavuje sumu 279,66 €, a režijný paušál (§ 16 ods. 3 vyhlášky) za 2 úkony vykonanév roku 2015 po 8,39 €, čo spolu predstavuje sumu 296,44 € (bod 4 výroku tohto nálezu).Keďže právny zástupca sťažovateľa nepredložil potvrdenie, že je platcom danez pridanej hodnoty, ústavný súd odmenu a náhrady o predmetnú čiastku dane nezvýšil.
Priznanú úhradu trov konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právnehozástupcu sťažovateľa (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 OSP).
Vzhľadom na čl. 133 ústavy, podľa ktorého proti rozhodnutiu ústavného súdu nie jeprípustný opravný prostriedok, toto rozhodnutie nadobúda právoplatnosť dňom jehodoručenia účastníkom konania.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 14. apríla 2016