SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 127/04-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 684/13, Bojnice, zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., CSc. so sídlom B., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 9 K 319/00, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť VESEC GROUP, s. r. o., o d m i e t a z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 15. apríla 2004 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Vesec Group, s. r. o., so sídlom Svätoplukova 684/13, Bojnice (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátom JUDr. M. Š., CSc., so sídlom B., vo veci porušenia jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. z n. 9 K 319/00.
Zo sťažnosti vyplýva, že uznesením krajského súdu č. k. 9 K 319/00 zo 17. septembra 2001 bol vyhlásený konkurz na obchodnú spoločnosť VESEC, s. r. o. (ďalej len „úpadca“). Sťažovateľka mala v čase vyhlásenia konkurzu prenajaté priestory od úpadcu, v ktorých sa nachádzalo jej sídlo a hnuteľný majetok. Sťažovateľka viackrát vyzvala správcu konkurznej podstaty a konkurzný súd, aby si mohla prevziať svoj majetok nepatriaci do konkurznej podstaty úpadcu. Správca konkurznej podstaty úpadcu oznámil sťažovateľke listom zo 14. marca 2002, že majetok nachádzajúci sa v objektoch úpadcu zahrnul do konkurznej podstaty. Keďže tento list nebol sťažovateľke doručený, sťažovateľka túto skutočnosť zistila až nahliadnutím do súdneho spisu.
Správca konkurznej podstaty úpadcu oznámil krajskému súdu listom z 21. augusta 2002, že do konkurznej podstaty zahrnul všetok majetok nachádzajúci sa v priestoroch úpadcu s tým, že tento majetok až do prípadného právoplatného rozhodnutia vo veci nebude predmetom predaja. Sťažovateľka listami doručenými krajskému súdu 22. júla 2002 a 29. júla 2002 žiadala krajský súd o vyňatie majetku a vylúčenie vecí, ktoré do konkurznej podstaty nepatria. Krajský súd prípisom zo 4. novembra 2002 vyzval sťažovateľku, aby podala žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľka doručila žalobu krajskému súdu 20. decembra 2002. Krajský súd pridelil tejto žalobe to isté číslo konania, pod akým sa vedie konkurzné konanie proti úpadcovi, t. j. sp. zn. 9 K 319/00, ale vo veci nevykonal do času podania sťažnosti ústavnému súdu žiaden úkon, a to aj napriek tomu, že sťažovateľka podala 25. apríla 2003 sťažnosť na prieťahy v konaní. Predsedníčka krajského súdu vyhodnotila sťažnosť sťažovateľky vo svojej odpovedi z 15. apríla 2003 sp. zn. Spr. 2163/03 ako neopodstatnenú.
Sťažovateľka upozorňuje na skutočnosť, že krajský súd ju vyzval na podanie žaloby o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty až po tom, ako opatrením z 30. októbra 2002 schválil predaj majetku sťažovateľky. Dňa 31. októbra 2002 sa uskutočnil predaj majetku úpadcu, v rámci ktorého sa predala aj nehnuteľnosť, v ktorej sa nachádzal majetok sťažovateľky, ako aj súkromný a osobný majetok konateľov sťažovateľky.
Na základe uvedeného sťažovateľka hodnotí postup krajského súdu ako porušenie jej základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy a žiada, aby ústavný súd vo veci jej sťažnosti vydal nasledovný nález:
„1. Ústavné právo sťažovateľa: obchodnej spoločnosti VESEC GROUP, s. r. o., IČO: 36 264 705, so sídlom Svätoplukova 684/13, 972 01 Bojnice na domáhanie sa ustanoveným postupom ochrany svojich práv na Krajskom súde v Bratislave, v právnej veci o určenie vylúčenia veci z konkurznej podstaty v konaní pod spis. zn. 9 K 319/00 a ústavné právo prejednať právnu vec pred Krajským súdom v Bratislave v konaní spis. zn. 9 K 319/00 v právnej veci o určenie vylúčenia veci z konkurznej podstaty bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy SR, je porušené.
2. Ústavný súd SR konštatuje, že v právnej veci o určenie vylúčenia veci z konkurznej podstaty vedenej pred krajským súdom v Bratislave pod spis. zn. 9 K 319/00, sa nekonalo a súd nečinnosťou spôsobil prieťahy v konaní a z tohto dôvodu patrí sťažovateľovi primeraná náhrada vo výške podľa rozhodnutia Ústavného súdu, osobitne na ťarchu Krajského súdu v Bratislave.
3. Odporca: Slovenská republiky, Krajský súd v Bratislave, Záhradnícka 10, 811 66 Bratislava, škodu spôsobenú prieťahmi v právnej veci o určenie vylúčenia veci z konkurznej podstaty v konaní pred Krajským súdom v Bratislave pod spis. zn. 9 K 319/00, sťažovateľovi: obchodná spoločnosť VESEC GROUP, s. r. o., IČO: 36 264 705, so sídlom Svätoplukova 684/13, 972 01 Bojnice, je povinný uhradiť v lehote 3 dní od vyhlásenia Ústavného nálezu na adresu sťažovateľa v celosti.
4. Odporca je povinný trovy konania, ktoré vyčíslime na pojednávaní, uhradiť v lehote 3 dní od vyhlásenia Ústavného nálezu na adresu sťažovateľa v celosti.“.
Keďže k sťažnosti nebolo pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky advokátom podľa § 20 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“), vyzval ústavný súd sťažovateľku listom z 29. apríla 2004, aby doplnila svoju sťažnosť o toto splnomocnenie. Sťažovateľka v súlade s výzvou ústavného súdu svoju sťažnosť doplnila a splnomocnila na svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom advokáta JUDr. M. Š., so sídlom B..
II.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorých prerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený. Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.
Sťažovateľka v dôvodoch sťažnosti k namietanému porušeniu základného práva na súdnu ochranu uviedla, že konkurzný súd napriek jej úkonom, ktorými sa domáhala vydania vecí nepatriacich do konkurznej podstaty (22. júla a 29. júla 2002), jej veci nevydal a až 4. novembra 2002 vyzval sťažovateľku, aby podala žalobu o vylúčenie vecí z konkurznej podstaty v lehote do 30 dní od doručenia výzvy. Sťažovateľka doručila žalobu krajskému súdu 20. decembra 2002, čo však bolo už po speňažení konkurznej podstaty, ku ktorému došlo 31. októbra 2002.
K obsahu základného práva na súdnu ochranu podľa názoru ústavného súdu patrí aj to, aby tretia osoba v konkurznom konaní mala možnosť uplatniť svoj nárok podaním žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty. Toto právo je však obmedzené. Podľa § 19 ods. 2 zákona č. 328/1991 Zb. o konkurze a vyrovnaní v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o konkurze“) súd uloží tomu, kto uplatňuje, že sa vec nemala do súpisu zaradiť, aby v lehote určenej súdom podal žalobu proti správcovi na súde, ktorý vyhlásil konkurz. V prípade, že žaloba nie je podaná včas, predpokladá sa, že vec je do súpisu zahrnutá oprávnene. Druhým obmedzením je obmedzenie vyplývajúce z toho, že ešte pred podaním žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty došlo k speňaženiu podstaty, pretože podľa § 27 ods. 13 zákona o konkurze majetok nadobudnutý z podstaty sa prevádza bez tiarch, čo v prípade sťažovateľky platilo bezvýnimočne.
Výzva konkurzného súdu bola urobená 4. novembra 2002 a žaloba sťažovateľky o vylúčenie vecí bola podaná 20. decembra 2002. Rozhodujúce pre reálne uplatnenie základného práva na súdnu ochranu však bolo to, že k speňaženiu konkurznej podstaty vrátane vecí, o ktorých sťažovateľka tvrdila, že patrili jej, došlo 31. októbra 2002, ale do tej doby sťažovateľka okrem dvoch podaní z júla 2002 neurobila žiaden procesne účinný úkon na ochranu jej práv ako tretej osoby v konkurznom konaní, hoci mala vedomosť o súpise (§ 19 ods. 1 zákona o konkurze) a mala prístup aj k nahliadnutiu do konkurzného spisu, takže nič nebránilo tomu, aby žalobu o vylúčenie vecí sťažovateľka podala aj bez výslovnej výzvy súdu.
Z toho vyplýva, že po speňažení majetku v konkurznom konaní sa podľa § 27 ods. 13 zákona o konkurzne už nemôže reálne uplatniť táto súčasť základného práva na súdnu ochranu, ktorá sa inak realizuje podaním žaloby o vylúčenie veci z konkurznej podstaty a konkurzný súd preto už nemohol žiadnym spôsobom zasiahnuť do tohto základného práva. Preto je sťažnosť v tejto časti zjavne neopodstatnená.
Ak je sťažnosť zjavne neopodstatnená v tom rozsahu, v akom to ústavný súd odôvodnil pri tvrdení, že došlo k porušeniu základného práva na súdnu ochranu, potom je zjavne neopodstatnená aj sťažnosť v časti namietajúcej porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy). Záver o zjavnej neopodstatnenosti vyplýva z toho, že konanie začalo 20. decembra 2002, ale až po speňažení konkurznej podstaty, a preto v súlade so spomenutými obmedzeniami základného práva na súdnu ochranu v konkurznom konaní treba uviesť, že konanie, ktoré takto začalo, nemôže obsahovať prvok právnej neistoty u sťažovateľky. Jej právna neistota bola totiž odstránená 31. októbra 2002 tým, že došlo k speňaženiu konkurznej podstaty vrátane vecí, o ktorých tvrdila, že patria jej, a to je podľa zákona konečné riešenie (§ 27 ods. 13 zákona o konkurze).
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 27. mája 2004