znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 126/2012-23

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. mája 2012 predbežne prerokoval sťažnosti obchodných spoločností A., s. r. o., L., A., s. r. o., V., B., s. r. o., S., C., s. r. o., L., D., S., D., s. r. o., S., H., s. r. o., L., J., s. r. o., S., L., s. r. o., S., R., s. r. o., L., S., s. r. o., S., S., s. r. o., M., T., s. r. o., V., a T., s. r. o., L.,   zastúpených advokátkou JUDr. M. G., K., vo veci namietaného porušenia ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutiami Daňového úradu Kráľovský   Chlmec   č.   738/320/216-21437/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č.   738/320/214-21436/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č. 738/320/218-21432/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č. 738/320/212-21439/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č.   738/320/217-21427/11/Rem z 26. augusta   2011,   č.   738/320/222-21429/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č.   738/320/213-21438/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č. 738/320/219-21431/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č. 738/320/260-21420/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č.   738/320/21422/11/Rem   z 26. augusta 2011,   č.   738/320/209-21434/11/Rem   z 26. augusta   2011,   č.   738/320/210-21433/11/Rem z 26. augusta   2011,   č. 738/320/211-21435/11/Rem   z 26. augusta   2011   a   č.   738/320/238-21423/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom,   ktorý   predchádzal   ich   vydaniu, a rozhodnutiami   Finančného   riaditeľstva   Slovenskej   republiky   č.   1040505/50/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/63/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/62/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/56/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/55/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/51/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/54/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/52/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/58/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/57/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/59/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/60/2012/5081 z 20. januára 2012, č. 1040505/53/2012/5081 z 20.   januára   2012   a č.   1040505/61/2012/5081   z 20.   januára   2012   a postupom,   ktorý predchádzal ich vydaniu, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosti vedené pod sp. zn. Rvp 3272/2012, sp.   zn. Rvp   3273/2012, sp.   zn. Rvp 3275/2012, sp. zn. Rvp 3276/2012, sp. zn. Rvp 3277/2012, sp. zn. Rvp 3278/2012, sp. zn.   Rvp   3280/2012,   sp.   zn.   Rvp   3281/2012   sp.   zn.   Rvp   3282/2012,   sp.   zn. Rvp 3283/2012, sp. zn. Rvp 3284/2012, sp. zn. Rvp 3285/2012, sp. zn. Rvp 3286/2012 a sp. zn.   Rvp   3287/2012   s p á j a   na   spoločné   konanie,   ktoré   bude   ďalej   vedené pod sp. zn. II. ÚS 126/2012 (Rvp 3272/2012).

2. Sťažnosti obchodných spoločností A., s. r. o., A., s. r. o., B., s. r. o., C., s. r. o., D., D., s. r. o., H., s. r. o., J., s. r. o., L., s. r. o., R., s. r. o., S., s. r. o., S., s. r. o., T., s. r. o., a T., s. r. o., o d m i e t a pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

1.   Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 10. apríla 2012   doručená   sťažnosť   obchodnej   spoločnosti   A.,   s.   r.   o.,   L.   (ďalej   len „sťažovateľka 1“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Daňového úradu Kráľovský Chlmec (ďalej len „daňový úrad“ alebo „správca dane“) a jeho rozhodnutím   č.   738/320/216-21437/11/Rem   z 26. augusta 2011   a   postupom   Finančného riaditeľstva Slovenskej republiky (ďalej len „finančné riaditeľstvo“) a jeho rozhodnutím č. 1040505/50/2012/5081 z 20. januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3272/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/216-21437/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   1   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19821/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16381/11/Kaš zostavený k 23. júnu 2011 vo výške 1 458,17 €.

Sťažovateľka 1 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Daňový úrad 10. októbra 2011 vyzval sťažovateľku 1, aby svoje odvolanie doplnila a uviedla rozpor s právnymi predpismi, ako aj dôvody a dôkazy preukazujúce neprípustnosť daňovej exekučnej výzvy a nezákonnosť exekučného titulu. Sťažovateľka 1 vo vyjadrení z 18.   októbra   2011   opätovne   uviedla,   v čom   vidí   rozpor   daňovej   exekučnej   výzvy s právnymi   predpismi.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 1, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/50/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

2. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti A., s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka 2“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/214-21436/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/63/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3273/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/214-21436/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   2   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19813/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16386/11/Kaš zostavený k 23. júnu 2011 vo výške 23 136,68 €.

Sťažovateľka 2 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   2   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 2, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/63/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

3. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti B., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka 3“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/218-21432/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/62/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3275/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/218-21432/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   3   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19828/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade exekučného titulu, ktorým je vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16390/11/Kaš zostavený k 23. júnu 2011 vo výške 1 000 000 €.

Sťažovateľka 3 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   3   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 3, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/62/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

4. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti C., s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka 4“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/212-21439/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/56/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3276/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/212-21439/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   4   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19795/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16394/11/Kaš zostavený k 23. júnu 2011 vo výške 1 315,56 €.Sťažovateľka 4 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   4   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 4, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/56/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

5. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., S. (ďalej len „sťažovateľka 5“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20   ods.   1   a čl. 46   ods.   1   a   2   ústavy   a   práva   podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/217-21427/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného riaditeľstva   č.   1040505/55/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3277/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/217-21427/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   5   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19822/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového   úradu   č.   738/230/16379/11/Kaš   zostavený   k   23.   júnu   2011   vo   výške 319 851,68 €.

Sťažovateľka 5 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   5   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 5, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/55/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

6. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti D., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka 6“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/222-21429/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného riaditeľstva   č.   1040505/51/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3278/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/222-21429/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   6   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia   č.   738/320/222-19834/2011/Rem   z 5.   augusta   2011   začal   daňové   exekučné konanie   na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových nedoplatkov   daňového   úradu   č.   738/230/16397/2011/Kaš   zostavený   k   23.   júnu   2011 vo výške 102 183,60 €.

Sťažovateľka 6 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   6   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 6, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/51/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

7. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti H., s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka 7“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/213-21438/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/54/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3280/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/213-21438/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   7   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19803/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16399/11/Kaš zostavený k 23. júnu 2011 vo výške 1 381,59 €.Sťažovateľka 7 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   7   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 7, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/54/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

8. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti J., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka 8“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/219-21431/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/52/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3281/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/219-21431/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   8   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19830/11/Rem z 5. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16406/11/Kaš zostavený k 23. júnu 2011 vo výške 5 075 825,62 €.

Sťažovateľka 8 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   8   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 8, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/52/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

9. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti L., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka 9“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/260-21420/11/Rem   z 26. augusta   2011   a postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/58/2012/5081   z 20.   januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3282/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/260-21420/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   9   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/20311/11/Rem z 12. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/19051/11/Bac zostavený k 28. júlu 2011 vo výške 153,61 €.Sťažovateľka 9 podala proti daňovej exekučnej výzve odvolanie, v ktorom namietala neprípustnosť   prebiehajúcej   daňovej   exekúcie,   pretože   sa   vykonáva   na   základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   9   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku 9, že ako daňová dlžníčka nemá právny nárok na odloženie daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie.

Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/58/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

10.   Ústavnému   súdu   bola   10. apríla   2012   doručená   sťažnosť   obchodnej spoločnosti R., s. r. o., L. (ďalej len „sťažovateľka 10“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím daňového úradu č. 738/320/21422/11/Rem z 26. augusta 2011   a   postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/57/2012/5081   z 20. januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3283/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu č. 738/320/21422/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   10   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že vydaním rozhodnutia č. 738/320/20229/11/Rem z 11. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie   na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových nedoplatkov   daňového   úradu   č.   738/230/19729/11/Ric   zostavený   k   5.   augustu   2011 vo výške   7   110,32   €   a vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov   správcu   dane č. 738/230/16066/11/Ric zostavený k 21. júnu 2011 vo výške 1 379,40 €.

Sťažovateľka   10   podala   proti   daňovej   exekučnej   výzve   odvolanie,   v ktorom namietala neprípustnosť prebiehajúcej daňovej exekúcie, pretože sa vykonáva na základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   10   svoje   odvolanie   podaním z 20. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku   10,   že   ako   daňová   dlžníčka   nemá   právny   nárok   na   odloženie   daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/57/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

11.   Ústavnému   súdu   bola   10. apríla   2012   doručená   sťažnosť   obchodnej spoločnosti S., s. r. o., S. (ďalej len „sťažovateľka 11“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom   a rozhodnutím   daňového   úradu   č.   738/320/209-21434/11/Rem z 26. augusta   2011   a   postupom   a rozhodnutím   finančného   riaditeľstva   č. 1040505/59/2012/5081 z 20. januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3284/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/209-21434/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   11   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19647/11/Rem zo 4. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16790/11/Ric zostavený k 30. júnu 2011 vo výške 269 489,04 €.

Sťažovateľka   11   podala   proti   daňovej   exekučnej   výzve   odvolanie,   v ktorom namietala neprípustnosť prebiehajúcej daňovej exekúcie, pretože sa vykonáva na základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   11   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku   11,   že   ako   daňová   dlžníčka   nemá   právny   nárok   na   odloženie   daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/59/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

12. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti S., s. r. o., M. (ďalej len „sťažovateľka 12“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím daňového úradu č. 738/320/210-21433/11/Rem z 26. augusta 2011 a postupom a rozhodnutím finančného riaditeľstva č. 1040505/60/2012/5081 z 20. januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3285/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/210-21433/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   12   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19648/11/Rem zo 4. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16779/11/Ric zostavený k 30. júnu 2011 vo výške 32 901,99 €.Sťažovateľka   12   podala   proti   daňovej   exekučnej   výzve   odvolanie,   v ktorom namietala neprípustnosť prebiehajúcej daňovej exekúcie, pretože sa vykonáva na základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   12   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku   12,   že   ako   daňová   dlžníčka   nemá   právny   nárok   na   odloženie   daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/60/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

13. Ústavnému súdu bola 10. apríla 2012 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti T., s. r. o., V. (ďalej len „sťažovateľka 13“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím daňového úradu č. 738/320/211-21435/11/Rem z 26. augusta 2011 a postupom a rozhodnutím finančného riaditeľstva č. 1040505/53/2012/5081 z 20. januára 2012. Sťažnosť bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3286/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/211-21435/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   13   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/19650/11/Rem zo 4. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/16776/11/Ric zostavený k 30. júnu 2011 vo výške 15 442,86 €.Sťažovateľka   13   podala   proti   daňovej   exekučnej   výzve   odvolanie,   v ktorom namietala neprípustnosť prebiehajúcej daňovej exekúcie, pretože sa vykonáva na základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   13   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku   13,   že   ako   daňová   dlžníčka   nemá   právny   nárok   na   odloženie   daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na zastavenie exekúcie. Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/53/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

14.   Ústavnému   súdu   bola   10. apríla   2012   doručená   sťažnosť obchodnej spoločnosti T.,   s.   r.   o.,   L.   (ďalej   len   „sťažovateľka 14“,   spolu   ďalej   len „sťažovateľky“), vo veci namietaného porušenia základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru postupom a rozhodnutím daňového úradu   č.   738/320/238-21423/11/Rem   z 26. augusta   2011   a   postupom   a rozhodnutím finančného   riaditeľstva   č. 1040505/61/2012/5081   z 20.   januára   2012.   Sťažnosť   bola pôvodne vedená pod sp. zn. Rvp 3287/2012.

Daňový   úrad   vydal   26.   augusta   2011   daňovú   exekučnú   výzvu   č.   738/320/238-21423/11/Rem,   ktorou   sťažovateľke   14   ako   daňovej   dlžníčke   oznámil,   že   vydaním rozhodnutia č. 738/320/20224/11/Rem z 11. augusta 2011 začal daňové exekučné konanie na   podklade   exekučného   titulu,   ktorým   je   vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov daňového úradu č. 738/230/19753/11/Ric zostavený k 5. augustu 2011 vo výške 18 433,80 € a vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov   správcu   dane   č. 738/230/18885/11/Ric zostavený k 26. júlu 2011 vo výške 22 266,10 €.

Sťažovateľka   14   podala   proti   daňovej   exekučnej   výzve   odvolanie,   v ktorom namietala neprípustnosť prebiehajúcej daňovej exekúcie, pretože sa vykonáva na základe nezákonného exekučného titulu, čo   spôsobuje nezákonnosť   aj samotnej   exekúcie.   Preto navrhla, aby správca dane predmetnú exekúciu zastavil v celom rozsahu a aby rozhodol o jej odklade z dôvodu preverovania skutočností odôvodňujúcich jej zastavenie.

Na   základe   výzvy   správcu   dane   sťažovateľka   14   svoje   odvolanie   podaním z 18. októbra   2011   doplnila.   Daňový   úrad   oznámením   z 9.   novembra   2011   informoval sťažovateľku   14,   že   ako   daňová   dlžníčka   nemá   právny   nárok   na   odloženie   daňovej exekúcie, pričom nie je naplnený žiadny zo zákonných dôvodov na jej zastavenie. Finančné   riaditeľstvo   rozhodnutím   č.   1040505/61/2012/5081   z 20.   januára   2012 potvrdilo daňovú exekučnú výzvu ako súladnú so zákonom.  

Sťažovateľky   v podaných   sťažnostiach   namietajú   nezákonnosť   napadnutých rozhodnutí (daňových exekučných výziev) daňového úradu, ako aj napadnutých rozhodnutí finančného riaditeľstva, ktorými boli daňové exekučné výzvy daňového úradu potvrdené. Jednou   z povinností   daňových   orgánov   je   vykladať   slovenské   právne   predpisy   v súlade s komunitárnym právom, v namietaných konaniach však podľa názoru sťažovateliek došlo k porušeniu „Šiestej smernice (od 01.01.2007 nahradenej smernicou Rady 2006/112/ES) a procesných postupov podľa zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov“.

Napadnuté   rozhodnutia   finančného   riaditeľstva   považujú   sťažovateľky za neodôvodnené   a nepreskúmateľné   z dôvodu   absencie   odôvodnenia,   k čomu v sťažnostiach bližšie uviedli:

„... v časti rozhodnutia nazvanej odôvodnenie je len opísaný veľmi stručný obsah odvolania sťažovateľa proti daňovej exekučnej výzve, stručne popísaný skutkový stav od začatia   daňového   exekučného   konania,   uvedených   pár   zákonných   ustanovení   a   strohé konštatovanie   porušovateľa,   že   námietky   sťažovateľa   (predovšetkým   námietky   ohľadom vykonávania   daňových   kontrol   zamestnancami   miestne   nepríslušného   daňového   úradu, námietky ohľadom porušenia zásady proporcionality zo strany daňových orgánov ako aj porušenie   zásady   proporcionality)   nemôžu   byť   predmetom   preskúmavania   v   odvolacom konaní proti daňovej exekučnej výzve.

... porušovateľ bez výhrad prijal úvahy správcu dane bez toho, že by sa ako odvolací orgán riadne vysporiadal so všetkými námietkami sťažovateľa.“

V odôvodnení sťažností právna zástupkyňa sťažovateliek ďalej uviedla:„... súčasťou zákonom stanoveného postupu je i právo účastníka daňového konania, aby v jeho veci konal miestne príslušný správca dane...

V   predmetnom   prípade   však   rozhodnutia,   na   základe   ktorých   bol   vyhotovený vykonateľný   výkaz   daňových   nedoplatkov   exekučný   titul...   boli   vydávané   v   rámci daňových kontrol, resp. ako výsledok daňových kontrol vykonávaných zamestnancami, ktorí neboli   organizačne   začlenení   u   miestne   príslušného   správcu   dane   v   čase   vykonávania daňovej kontroly, a teda ako výsledok nezákonne vykonávaných daňových kontrol.... Zamestnanci   mieste   príslušného   správcu   dane   neboli   z   daňovej   kontroly   ktorá prechádzala   vydaniu   exekučného   titulu   a   daňovej   exekučnej   výzvy   vydanej   daňovým úradom,   vylúčení,   preto   nebol   dôvod,   aby   boli   predmetné   kontroly   vykonávané zamestnancami miestne nepríslušného daňového úradu. Týmto postupom daňového úradu došlo k   porušeniu   ustanovenia   § 3   a §   24 zákona   č.   511/1992 Zb.   v   znení neskorších predpisov, preto je tento postup protizákonný a z toho dôvodu žiadal žalobca o bezodkladné zastavenie predmetnej daňovej exekúcie nakoľko je vykonávaná na základe nezákonného exekučného titulu....

Ak je teda daňová kontrola začatá v rozpore s ust. § 3 ods. 1 zákona č. 511/1992 Zb. v znení neskorších predpisov, teda v rozpore s ustanovením o miestnej príslušnosti,   sú všetky   právne   akty   vydané   v   rozpore   s   týmto   ustanovením   a   všetky   úkony   vykonané zamestnancami   miestne   nepríslušného   daňového   úradu   nezákonné,   teda   i   všetky   úkony vykonané   a   právne   akty   vydané   v   rámci   daňového   exekučného   konania   nakoľko   sú vykonávané   na   základe   exekučného   titulu...   pozostávajúceho   aj   z   rozhodnutí   vydaných v rámci takto nezákonne vykonávaných daňových kontrol...

Za nezákonný postup možno rovnako považovať aj konanie porušovateľa (t. j. v čase vykonávania   daňových   kontrol   Daňového   riaditeľstva   SR,   v   súčasnosti   Finančného riaditeľstva   SR),   ktorým   bola   porušená   zásada   dvojinštančnosti,   t.   j.   dvojstupňovosti daňového konania v rámci vykonávania daňových kontrol, z ktorých vzišli rozhodnutia, na základe ktorých bol vydaný vykonateľný výkaz daňových nedoplatkov   exekučný titul.... V septembri 2009 sa súbežne v spoločnostiach prepojených prostredníctvom M. V... vykonávalo viac ako 300 kontrol a ďalšie kontroly sa otvárali. Je teda nepochybné, že riaditeľ Daňového úradu Kráľovský Chlmec pri 5 kontrolóroch a pri zodpovednosti za riadenie Daňového úradu Kráľovský Chlmec nerozhodoval o začatí týchto kontrol a len formálne podpisoval oznámenia alebo upovedomenia o ich začatí. Je teda nepochybné, že začatie,   formu,   spôsob   a   priebeh   vykonávania   kontrol   v   spoločnostiach   prepojených prostredníctvom M. V. už od začiatku fakticky riadilo a zabezpečovalo vtedajšie Daňové riaditeľstvo SR... V konečnom dôsledku teda sťažovateľ v rámci vykonávaných daňových kontrol stratil   akúkoľvek možnosť   domáhať   sa ochrany svojich práv   v rámci   zákona   o správe daní a poplatkov prostredníctvom inštitútu odvolania voči rozhodnutiam vydaním v rámci   takto   vykonávaných   daňových   kontrol...   nakoľko   aj   odvolania   proti   týmto rozhodnutiam   boli   výlučne   vybavované   tak,   že   rozhodnutia   prvostupňového   daňového orgánu boli potvrdzované...

Porušovateľ   sa   vo   svojom   rozhodnutí   o   odvolaní   proti   exekučnej   výzve   žiadnym spôsobom nevysporiadal ani s námietkou, že správca dane voči nemu postupoval šikanózne a v rozpore so zásadou proporcionality.... Sťažovateľ má za to, že správca dane postupoval voči   nemu   šikanózne   aj   v   štádiu   daňového   exekučného   konania,   keď   ho   vyzýval na doplnenie odvolania výzvou pod hrozbou zastavenia odvolacieho konania.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľky žiadajú, aby ústavný súd po prijatí ich sťažností na ďalšie konanie rozhodol nálezom o porušení ich základných práv podľa čl. 20 ods. 1 a čl. 46 ods. 1 a 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru napadnutými rozhodnutiami (daňovými   exekučnými   výzvami)   daňového   úradu   a   postupom   predchádzajúcim   ich vydaniu,   ako   aj   napadnutými   rozhodnutiami   finančného   riaditeľstva   a postupom predchádzajúcim   ich   vydaniu,   aby   napadnuté   rozhodnutia   daňového   úradu   a finančného riaditeľstva zrušil a Daňovému úradu Košice (ako právnemu nástupcovi daňového úradu) a finančnému   riaditeľstvu   zakázal   pokračovať   v porušovaní   práv   sťažovateliek. Sťažovateľky   tiež   požadujú   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v sume po 5 000 € a úhradu trov právneho zastúpenia.

V súlade s § 52 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) o ústavnom súde sťažovateľky   navrhli,   aby   ústavný   súd   rozhodol   o   dočasnom   odklade   vykonateľnosti napadnutých rozhodnutí (daňových exekučných výziev) daňového úradu, ako aj rozhodnutí daňového   úradu,   ktorými   boli   označené   daňové   exekučné   konania   začaté,   až do právoplatného rozhodnutia ústavného súdu vo veci samej, pretože v prípade vymáhania daňového nedoplatku na základe nezákonného exekučného titulu im hrozí závažná ujma a tento odklad nie je v rozpore s verejným záujmom.

II.

Podľa § 31a zákona o ústavnom súde ak tento zákon neustanovuje inak a povaha veci to nevylučuje, použijú sa na konanie pred ústavným súdom primerane ustanovenia zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“).

V   zmysle   §   112   ods.   1   OSP   v   záujme   hospodárnosti   konania   môže   súd   spojiť na spoločné konanie veci, ktoré sa u neho začali a skutkovo spolu súvisia alebo sa týkajú tých istých účastníkov.

Zákon o ústavnom súde nemá osobitné ustanovenie o spojení vecí, avšak v súlade s citovaným § 31a zákona o ústavnom súde možno v konaní o sťažnosti podľa čl. 127 ústavy použiť na prípadné spojenie vecí primerane § 112 ods. 1 OSP.

S   prihliadnutím   na   obsah   sťažností   vedených   ústavným   súdom   pod sp. zn. Rvp 3272/2012,   sp.   zn.   Rvp   3273/2012,   sp.   zn.   Rvp   3275/2012, sp. zn. Rvp 3276/2012, sp. zn. 3277/2012, sp. zn. Rvp 3278/2012, sp. zn. Rvp 3280/2012, sp.   zn.   3281/2012,   sp.   zn.   Rvp   3282/2012,   sp.   zn.   Rvp   3283/2012,   sp.   zn.   3284/2012, sp. zn. Rvp   3285/2012,   sp.   zn.   Rvp   3286/2012   a   sp.   zn.   Rvp   3287/2012   a z neho vyplývajúcu právnu a skutkovú súvislosť, ako aj na totožnosť správnych orgánov (daňového úradu a finančného riaditeľstva), proti ktorým tieto sťažnosti smerujú, rozhodol ústavný súd uplatniac citované právne normy o spojení týchto sťažností na spoločné konanie, tak ako to je uvedené v bode 1 výroku tohto uznesenia.

III.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd alebo ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde každú sťažnosť predbežne prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti   sťažovateľa.   Pri   predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti, ktoré nemajú náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo   sťažnosti   podané   niekým zjavne   neoprávneným,   ako   aj   sťažnosti   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Na rozhodnutie o podanej sťažnosti nie je daná právomoc ústavného súdu.

Princíp subsidiarity zakotvený v čl. 127 ods. 1 ústavy znamená, že ústavný súd môže konať   o namietanom   porušení   sťažovateľových   práv   a vecne   sa   zaoberať   iba   tými sťažnosťami,   ak   sa   sťažovateľ   nemôže   v súčasnosti   a nebude   môcť   ani   v budúcnosti domáhať   ochrany   svojich   práv   pred   iným   súdom   prostredníctvom   iných   právnych prostriedkov,   ktoré   mu   zákon   na   to   poskytuje.   Namietané   porušenie   niektorého zo základných práv alebo slobôd teda nezakladá automaticky aj právomoc ústavného súdu na konanie o nich.

Sťažovateľky vo svojich sťažnostiach uvádzajú, že v označených konaniach podali zároveň so sťažnosťami podľa čl. 127 ods. 1 ústavy aj žaloby „na preskúmanie zákonnosti rozhodnutí   a postupov   orgánov   verejnej   správy“. V súčinnosti   s Krajským   súdom v Košiciach (ďalej len „krajský súd“) ústavný súd zistil, že správnymi žalobami doručenými krajskému   súdu   10.   apríla   2012   sa   sťažovateľky   domáhajú   preskúmania   zákonnosti označených   rozhodnutí   finančného   riaditeľstva   a daňového   úradu,   pričom   podľa   §   250j ods. 2 OSP žiadajú zrušiť rozhodnutia finančného riaditeľstva a veci mu vrátiť na ďalšie konanie.   V   uvedených   žalobách   sťažovateľky   uplatnili   argumentáciu   porovnateľnú s argumentáciou   uplatnenou   v   sťažnostiach   doručených   ústavnému   súdu   a   navrhli,   aby krajský   súd   uznesením   odložil   vykonateľnosť   žalobou   napadnutých   rozhodnutí   orgánov finančnej správy.

Podľa zistení ústavného súdu v čase predbežného prerokovania sťažností ústavným súdom krajský súd o žalobách sťažovateliek vedených na tomto súde, a to konkrétne vo veci sťažovateľky   1   vedenej   pod   sp.   zn.   7   S 33/2012,   vo   veci   sťažovateľky   2   vedenej   pod sp. zn. 6   S 53/2012,   vo   veci   sťažovateľky   3   vedenej   pod   sp.   zn.   7   S 36/2012,   vo   veci sťažovateľky   4   vedenej   pod   sp.   zn.   6   S 55/2012,   vo   veci   sťažovateľky   5   vedenej   pod sp. zn. 6   S 54/2012,   vo   veci   sťažovateľky   6   vedenej   pod   sp.   zn.   6   S 52/2012,   vo   veci sťažovateľky   7   vedenej   pod   sp.   zn.   7   S 32/2012,   vo   veci   sťažovateľky   8   vedenej   pod sp. zn. 6   S 51/2012,   vo   veci   sťažovateľky   9   vedenej   pod   sp.   zn.   6   S 50/2012,   vo   veci sťažovateľky 10 vedenej pod sp. zn. 7 S 31/2012, vo veci sťažovateľky 11 vedenej pod sp. zn. 7 S 30/2012, vo veci sťažovateľky 12 vedenej pod sp. zn. 7 S 34/2012, vo veci sťažovateľky 13 vedenej pod sp. zn. 6 S 49/2012 a vo veci sťažovateľky 14 vedenej pod sp. zn. 6 S 48/2012 meritórne nerozhodol.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti možno uzavrieť, že v súčasnom štádiu právomoc poskytnúť ochranu označeným právam sťažovateliek má krajský súd v rámci správneho súdnictva. Tým je zároveň vylúčená právomoc ústavného súdu.

Ústavné   súdnictvo   a právomoc   ústavného   súdu   sú   vybudované   predovšetkým na zásade   prieskumu   vecí   právoplatne   skončených,   v ktorých   protiústavnosť   nemožno napraviť   iným   spôsobom,   teda   predovšetkým   procesnými   prostriedkami   vyplývajúcimi z príslušných procesných noriem (Občiansky súdny poriadok). Ide o jeden zo základných princípov, ktoré ovládajú konanie pred ústavným súdom, a to o princíp subsidiarity. Zásada subsidiarity   reflektuje   okrem   iného   aj   princíp   minimalizácie   zásahov   ústavného   súdu do právomoci   všeobecných   súdov,   ktorých   rozhodnutia   sú   v konaní   o sťažnosti preskúmavané (IV. ÚS 303/04).

Ústavný   súd   preto   zaujal   názor   (podobne   napr.   I.   ÚS   169/09,   I.   ÚS   358/09, I. ÚS 166/2010), že v prípade podania správnej žaloby a súbežne podanej ústavnej sťažnosti je ústavná sťažnosť považovaná za prípustnú až po rozhodnutí o tejto žalobe. Pritom lehota na   podanie   takejto   sťažnosti   bude   považovaná   za   zachovanú   aj   vo   vzťahu k predchádzajúcemu právoplatnému rozhodnutiu (porovnaj k tomu aj rozsudok Európskeho súdu pre ľudské práva z 8. novembra 2007 vo veci Soffer proti Českej republike, sťažnosť č. 31419/04,   alebo rozsudok   Európskeho   súdu   pre   ľudské   práva   z 12.   novembra   2002 vo veci Zvolský a Zvolská verzus Česká republika, sťažnosť č. 46129/99, a jeho body 51, 53, 54).

Berúc do úvahy uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to vyplýva z výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. mája 2012