znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 126/06-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 27. apríla 2006 predbežne prerokoval sťažnosť J. B., D., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky v konaní na Okresnom súde Bratislava I vedenom pod sp. zn. 15 C 267/2004, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. marca 2006 doručená   sťažnosť   J.   B.,   bytom   D.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   ktorou   namieta   zbytočné prieťahy   v konaní   a porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava I (ďalej len „okresný   súd“)   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   15 C 267/2004.   Ako   predmet   konania sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol náhradu škody od Sociálnej poisťovne za poškodenie zdravia.

Spolu   s doručenou   sťažnosťou   sťažovateľ   doručil   ústavnému   súdu   žiadosť o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   v konaní   pred   ústavným   súdom   a o ustanovenie právneho   zástupcu.   Svoju   sociálnu   situáciu   dokumentoval   potvrdením   o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch a potvrdením Sociálnej poisťovne, podľa ktorého je poberateľom starobného dôchodku v sume 8 702 Sk mesačne.

Na   základe   spisu,   ktorý   si   ústavný   súd   zapožičal   z okresného   súdu,   ústavný   súd konštatuje,   že   namietané   konanie   v predmetnej   veci   trvá   necelé   dva   roky.   Sťažovateľ doručil okresnému súdu   3. augusta 2004 návrh na začatie konania a na základe výziev okresného   súdu   opakovane   podaniami   zo   4.   novembra   2004   a z   23.   augusta   2005 odstraňoval   nedostatky   návrhu   na   začatie   konania.   Okrem   toho   okresný   súd   dva   razy rozhodoval o ustanovení právneho zástupcu sťažovateľovi na základe jeho žiadosti, pretože sťažovateľ   s ustanoveným   právnym   zástupcom   nesúhlasil;   sťažovateľ   požiadal   aj o oslobodenie od zaplatenia súdnych poplatkov.

Ústavný   súd   už   vo   svojich   predchádzajúcich   rozhodnutiach   vyslovil,   že   zjavná neopodstatnenosť sťažnosti namietajúcej porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto   základného   práva   sa   namieta   v takom   konaní   pred   všeobecným   súdom,   ktoré z hľadiska   jeho   druhu   a povahy   netrvá   tak   dlho,   aby   sa   dalo   uvažovať   o zbytočných prieťahoch (napr. IV. ÚS 343/04, III. ÚS 59/05). V súlade s uvedenou judikatúrou ústavný súd vyhodnotil napadnuté konanie vo vzťahu k namietaným zbytočným prieťahom.

V prípade, keď ústavný súd zistí, že postup všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, odmietne sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú (I. ÚS 17/01, I. ÚS 41/01).

Podľa názoru ústavného súdu označené konanie, ktoré netrvá ani dva roky, pričom nedostatky podania boli len postupne odstraňované až do augusta 2005, a vzhľadom na procesné   úkony   okresného   súdu   v súvislosti   s uplatnením   procesných   oprávnení sťažovateľa,   sa   nevyznačuje   prieťahmi,   navyše   takými,   ktoré   by   ústavný   súd   mohol kvalifikovať po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ako zbytočné.

V nadväznosti na uvedené ústavný súd sťažnosť sťažovateľa odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 27. apríla 2006