znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 126/05-15

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 23. mája 2005 o sťažnosti Š. L., bytom Ž., zastúpeného advokátom JUDr. P. R., Ž., vo veci namietaného porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prerokovanie veci v primeranom čase podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom Okresného súdu Žilina v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 15/04, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Š. L. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bola 28. januára 2005 doručená sťažnosť Š. L., bytom Ž., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom   JUDr.   P.   R.,   Ž.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prerokovanie veci v primeranom čase podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Žilina (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 17 C 15/04.

Vo   svojej   sťažnosti   namieta   sťažovateľ   porušenie   označených   základných   práv z dôvodu,   že   okresný   súd   nerozhodol   o jeho   návrhu   z 9.   januára   2004   na   vydanie platobného rozkazu na zaplatenie žalobnej sumy a zabezpečení dôkazu do času doručenia sťažnosti ústavnému súdu. Vo svojej sťažnosti sťažovateľ uviedol, že okresný súd svojím rozhodnutím   zo   16.   marca   2004 jeho návrh v časti   zabezpečenia   dôkazu   zamietol;   toto rozhodnutie   na   základe   odvolania   sťažovateľa   Krajský   súd   v Žiline   rozhodnutím z 20. septembra 2004 potvrdil. Dňa 29. novembra 2004 požiadal sťažovateľ okresný súd o vydanie platobného rozkazu a 5. januára 2005 predsedu   okresného súdu o odstránenie zbytočných   prieťahov   v konaní   podľa   §   17   a nasl.   zákona   Slovenskej   národnej   rady č. 80/1992   Zb.   o sídlach   a obvodoch   súdov   Slovenskej   republiky,   štátnej   správe   súdov, vybavovaní   sťažností   a o voľbách   prísediacich   (zákon   o štátnej   správe   súdov)   v znení neskorších predpisov. Je toho názoru, že nečinnosťou okresného súdu došlo k porušeniu jeho základných práv, a preto požaduje, aby ústavný súd takto rozhodol:

„Právo   sťažovateľa   –   Š.   L.,   Ž.   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov zaručené   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a v čl.   6   ods.   1   Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní pred Okresným súdom v Žiline, č. k.:   17   C   15/04   vo   veci   návrhu   sťažovateľa   o zaplatenie   sumy   1.495.000,-   Sk   s prísl. a zabezpečenie dôkazu porušené bolo.

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   v súlade   s čl.   127   ods.   2   Ústavy   Slovenskej republiky prikazuje Okresnému súdu v Žiline, č. k.: 17 C 15/04 vo veci návrhu sťažovateľa o zaplatenie sumy 1.495.000,- Sk s prísl. a zabezpečenie dôkazu konať.

Ústavný súd zároveň v súlade s čl. 127 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi primerané finančné zadosťučinenie v celkovej výške 100.000,- Sk.

Odporca je ďalej povinný uhradiť na účet právneho zástupcu navrhovateľa JUDr. P. R., vedenom v TATRA BANKE a. s. Žilina č. ú.:... titulom trov právneho zastúpenia čiastku 5.302,- Sk za 2 úkony právnej pomoci podľa ust. § 11 ods. 2, § 14, § 16 ods. 3 vyhlášky MS SR   o odmenách   a náhradách   advokátov   za   poskytovanie   právnych   služieb   v znení neskorších   predpisov   (prevzatie   a príprava   zastúpenia,   ústavná   sťažnosť   –   pri   úkone právnej pomoci 2.501,- Sk a režijnom paušále 150,- Sk).“.

Pretože zo sťažnosti nebolo možné zistiť postup okresného súdu a procesné úkony, ktoré vo veci urobil, ústavný súd si vyžiadal od okresného súdu spis vedený pod sp. zn. 17 C 15/04 a prehľad úkonov, ktoré okresný súd vo veci urobil.

Ústavný   súd   zistil   totožné   skutočnosti,   ku   ktorým   došlo   od   doručenia   návrhu okresnému   súdu   až   po   vrátenie   spisu   z Krajského   súdu   v Žiline.   Čo   sa   týka   ďalšieho postupu okresného súdu, tento uznesením č. k. 17 C 15/04-29 z 19. januára 2005 rozhodol, že konanie v časti o zaplatenie úroku z omeškania zastavuje, pretože sťažovateľ zobral svoj návrh   v tejto   časti   späť   a žiadal,   aby   okresný   súd   konanie   v tejto   časti   zastavil.   Dňa 21. januára 2005 vydal okresný súd platobný rozkaz č. k. 17 C 15/04-31, ktorým zaviazal odporcu do 15 dní od jeho doručenia zaplatiť sťažovateľovi ním požadovanú sumu spolu s 12 % úrokom z omeškania a trovy konania. Okresný súd uznesením č. k. 17 C 15/04-40 z 10. februára 2005 uložil zaplatiť súdny poplatok za odpor proti označenému platobnému rozkazu okresného súdu.

Z prehľadu   úkonov   okresného   súdu   vyplynulo,   že   vec   napadla   okresnému   súdu 12. januára   2004   do   oddelenia   platobných   rozkazov   (Ro),   ale   29.   januára   2004   bola preradená   do   oddelenia   C.   Dňa   4.   februára   2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na zaplatenie   súdneho   poplatku   a na   opravu   petitu   žaloby.   Zo   spisu   vyplynuli   obdobné skutočnosti s tým, že vec v oddelení Ro napadla 12. januára 2004 pod sp. zn. 17 Ro/2/2004.

II.

Podľa   čl.   127   ústavy   ústavný   súd   rozhoduje   o sťažnostiach   fyzických   osôb a právnických   osôb,   alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   zákonom   predpísané   náležitosti,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Rovnako môže ústavný súd odmietnuť sťažnosť aj vtedy, ak je zjavne neopodstatnená.

V súvislosti s odmietnutím sťažnosti z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti ústavný súd uvádza, že o zjavnej neopodstatnenosti návrhu možno hovoriť podľa konštantnej judikatúry ústavného   súdu   vtedy,   keď   namietaným   postupom   orgánu   štátu   nemohlo   vôbec   dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným   postupom   orgánu   štátu a základným   právom   alebo   slobodou,   ktorých   porušenie   sa   namietalo,   prípadne   z iných dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   možno   preto   považovať   ten,   pri   ktorého predbežnom   prerokovaní   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušenia   označeného základného práva alebo slobody, ktorej reálnosť by mohol posúdiť po jej prijatí na ďalšie konanie (I. ÚS 66/98).

Ústavný   súd   v rámci   predbežného   prerokovania   sťažnosti   sťažovateľa   preto posudzoval,   či   je   reálna   možnosť   vyslovenia   namietaného   porušenia   základného   práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie, a zistil, že tomu tak nie je. Vychádzal pritom   z úkonov,   ktoré   okresný   súd   robil   vo   veci   od   doručenia   návrhu   sťažovateľa. Z urobených   procesných   úkonov   nevyplynula   sťažovateľom   namietaná   nečinnosť   súdu. K sťažovateľovej námietke, že okresný súd vo veci nerozhodol do času podania sťažnosti, hoci   išlo   o návrh   na   vydanie   platobného   rozkazu,   ústavný   súd   uvádza,   že   vec   bola 29. januára   2004   prevedená   z oddelenia   „C“;   okrem   toho   bol   sťažovateľ   vyzývaný   na úpravu petitu, ktorá vyústila k späťvzatiu časti jeho návrhu 12. februára 2004, v nadväznosti na ktoré okresný súd 19. januára 2005 konanie v tejto časti zastavil. O sťažovateľovom návrhu na vydanie platobného rozkazu okresný súd rozhodol 21. januára 2005; znamená to, že v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu bolo o sťažovateľovom návrhu rozhodnuté.

Podľa názoru ústavného súdu celková doba konania nesignalizuje reálnu možnosť existencie   zbytočných   prieťahov   pri   prejednaní   veci   sťažovateľa   do   času   doručenia sťažnosti ústavnému súdu.

Preto ústavný súd aj s poukazom na § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľa odmietol už pri jej predbežnom prerokovaní pre jej zjavnú neopodstatnenosť v súlade   so   svojou   doterajšou   rozhodovacou   činnosťou   (II.   ÚS   120/03).   Vzhľadom   na odmietnutie   sťažnosti   už   pri   jej   predbežnom   prerokovaní   bolo   bez   právneho   významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 23. mája 2005