znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 126/03-29

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. júna 2003 predbežne prerokoval sťažnosť JUDr. F. M., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Nitra sp. zn. E 1871/96 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. F. M. o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 7. marca 2003 doručené   podanie   JUDr.   F.   M.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B.,   označené   ako „Opakovaný návrh a žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ÚS SR – vo veci   viac   ako   6   roč.   prieťahu   výkonu   rozhodnutia   Okresného   súdu   v Nitre   pod   č. E 1871/96“. Z jeho obsahu vyplynulo, že sťažovateľ ním napáda postup Okresného súdu Nitra   (ďalej   len   „okresný   súd“)   pri   uskutočňovaní   výkonu   rozhodnutia   na   základe právoplatného uznesenia sp. zn. E 1871/96 z 19. februára 1999, ktorým bol povinný F. K. zaviazaný k uspokojeniu pohľadávky vo výške 2 000,-- Sk a úrokov z omeškania (výška ktorých bude závislá od dátumu zaplatenia), ako aj trov predchádzajúceho konania vo výške 440,-- Sk, a to predajom hnuteľných vecí povinného, ako aj hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového spoluvlastníctva manželov F. K. a jeho manželky na adrese Ž. Súčasťou uskutočneného podania sťažovateľa bola aj žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie   pred   ústavným   súdom,   ktorú   sťažovateľ   odôvodnil   výškou   svojich   príjmov a majetkovými pomermi.

Podanie   v predloženej   podobe   neobsahovalo   náležitosti   ustanovené   zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“),   preto   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľa listom   z 28.   apríla   2003,   aby   svoje   podanie   doplnil   o predpísané   náležitosti.   V poučení výzvy   ústavný   súd   uviedol,   že   ak   jeho   sťažnosť   nebude   v určenej   lehote   doplnená o požadované náležitosti, ústavný súd ju odmietne.

Sťažovateľ   na   výzvu   ústavného   súdu   svoje   podanie   doplnil   listom   doručeným ústavnému   súdu   7.   mája   2003,   pripojil   k nemu   viaceré   prílohy   a spresnil   výšku požadovaného primeraného finančného zadosťučinenia na sumu 25 000,-- Sk.

Ústavný súd zároveň   listom   z 28. apríla 2003 požiadal   okresný súd o oznámenie súčasného stavu v konaní sp. zn. E 1871/96. Podpredsedníčka okresného súdu JUDr. V. K. listami Spr 569/03 z 9. mája 2003 a 22. mája 2003 informovala ústavný súd o úkonoch vykonaných okresným súdom pri zabezpečovaní výkonu rozhodnutia v označenej veci, ako aj o súčasnom stave veci.

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a s účinnosťou od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ktorými   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd upravených buď v ústave, alebo v medzinárodnej zmluve o ľudských právach, pokiaľ o ich ochrane nerozhoduje iný súd. Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach, ako aj ich zákonom predpísané náležitosti sú upravené v zákone Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“), pričom nesplnenie niektorej z nich má za následok odmietnutie sťažnosti už pri jej predbežnom prerokovaní podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd preto predbežne prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   podľa   § 25   ods.   1   zákona   o ústavnom   súde a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Osobitne sa zameral na preskúmanie opodstatnenosti sťažnosti sťažovateľa, keďže pri   sťažnostiach   namietajúcich   porušenie   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy ústavný súd berie do   úvahy, že odmietnuť sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú možno „vzhľadom na skutočnosť, že celková doba konania pred súdom..., ako aj postup zákonného sudcu nesignalizovali reálnu možnosť zbytočných prieťahov, a tým aj porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy“ (II. ÚS 109/03), resp. „argumenty v sťažnosti sťažovateľa nepreukázali   v čase   podania   sťažnosti   takú   intenzitu   porušenia   základného   práva   podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, aby bola sťažnosť prijatá na ďalšie konanie“ (II. ÚS 93/03).

Vychádzajúc   z uvedeného   ústavný   súd   z predloženej   sťažnosti   a informácie poskytnutej okresným súdom zistil, že v konaní sp. zn. E 1871/96 pred okresným súdom ide o výkon jeho právoplatného a vykonateľného rozsudku zo 6. mája 1996 č. k. 7 C 38/96-21 predajom hnuteľných vecí povinného, ako aj hnuteľných vecí patriacich do bezpodielového vlastníctva povinného a jeho manželky. K nariadeniu výkonu označeného rozhodnutia došlo uznesením okresného súdu sp. zn. E 1871/96 z 19. februára 1999.

V okolnostiach prípadu ale ústavný súd zistil, že povinným je občan, ktorý sa napriek evidencii trvalého pobytu v Ž. na uvedenej adrese dlhodobo nezdržiava, svoj pobyt často mení,   nemá   stály   pracovný   pomer   a napriek   opakovanému   prísľubu   splniť   záväzok   sa plneniu   vyplývajúcemu   z právoplatného   rozsudku   okresného   súdu   vyhýba.   V dôsledku uvedeného   sa   pozornosť   okresného   súdu   nutne   zameriavala   predovšetkým   na   zistenie aktuálnej adresy povinného a zabezpečenie súpisu vecí, ktoré patria do jeho vlastníctva a po odpredaji ktorých možno výnos použiť na uspokojenie pohľadávky oprávneného, keďže účinný postup okresného súdu pri výkone rozhodnutia bol podmienený zistením uvedených skutočností. Z vyžiadaného prehľadu úkonov okresného súdu ústavný súd zistil, že okresný súd sa početnými a opakovanými dožiadaniami na obecné úrady v Žiranoch (15. 4. 1997 a 21. 10. 2002), Jelenci (15. 4. 1997), Pozbe (9. 12. 1999, 4. 10. 2000, 5. 2. 2001 a 21. 10. 2002) a Podhájskej (4. 10. 2000 a 5. 2. 2001), obvodných oddeleniach Policajného zboru v Šuranoch (9. 12. 1999, 4. 10. 2000, 5. 2. 2001 a 21. 10. 2002), Zlatých Moravciach (15. 4. 1997) a Nitre (21. 10. 2002) a 21. 10. 2002 na Registri obyvateľov Slovenskej republiky v Banskej Bystrici snažil zistiť miesto aktuálneho pobytu povinnej osoby.

Z vyžiadanej   chronológie   úkonov   vykonaných   vo   veci   sp.   zn.   E   1871/96   po 15. októbri 2002 (Spr 596/03 z 22. mája 2003) vyplynulo, že aj v období od 15. októbra 2002 do marca 2003 okresný súd sústavne žiadal správy o pobyte a majetkových pomeroch povinného   od   Obecného   úradu   v Pozbe,   Obvodného   oddelenia   Policajného   zboru v Šuranoch, Obvodného oddelenia Policajného zboru v Nitre, Obecného úradu v Žiranoch, Národného úradu práce – Okresného úradu práce v Nitre, Okresného úradu v Nitre (odboru sociálnych vecí),   Všeobecnej   zdravotnej poisťovne v Nitre, Sociálnej poisťovne v Nitre, Registra   obyvateľov   Slovenskej   republiky   v Banskej   Bystrici   a od   Daňového úradu I v Nitre.

Z uvedeného ústavný súd uzavrel, že okresný súd sa po celú dobu konania sp. zn. E 1871/96 plynule snažil o zabezpečenie podmienok na výkon svojho rozhodnutia sp. zn. 7 C 38/96, a to zisťovaním aktuálneho miesta pobytu povinného, ako aj jeho majetkových pomerov.   Skutočnosť,   že   v dôsledku   uvedeného   nemohlo   dôjsť   k výkonu   rozhodnutia, nemôže ísť na ťarchu okresného súdu.

Ústavný súd uvádza, že k predĺženiu doby výkonu rozhodnutia prispel aj samotný sťažovateľ, ktorý po čiastočnom splnení pohľadávky povinným (28. apríla 1997 a 25. mája 1998) v priebehu rokov 1997 – 1998 opakovane súhlasil s novými termínmi pre dobrovoľné zaplatenie zvyšku pohľadávky povinným, čím prirodzene dochádzalo k predĺženiu súdneho konania.

Keďže ústavný súd zistil už pri predbežnom prerokovaní sťažnosti sťažovateľa, že doterajší aktívny postup súdu v konaní sp. zn. E 1871/96 nesignalizuje reálnu možnosť porušenia   jeho   základného   práva   podľa   čl.   48   ods.   2   ústavy,   rozhodol   o jej   zjavnej neopodstatnenosti   a o jej   odmietnutí   z uvedeného   dôvodu   už   po   jej   predbežnom prerokovaní.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. júna 2003