SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 125/2015-6
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia jeho bližšie neoznačených práv, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tos67/2014 z 30. júna 2014, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo3. februára 2015 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,
(ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť voči Krajskému súdu Nitra zo dňa 30. júna 2014 sp. zn. 1 Tos/67/2014“. Ústavný súd podľaobsahu kvalifikoval podanie sťažovateľa ako sťažnosť podľa čl. 127 ods. 1 ÚstavySlovenskej republiky (ďalej len „ústava“) vo veci namietaného porušenia jeho bližšieneoznačených práv uznesením Krajského súdu v Nitre (ďalej len „krajský súd“)sp. zn. 1 Tos 67/2014 z 30. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).
Z obsahu sťažnosti (sťažnosť neobsahovala prílohy) vyplýva, že sťažovateľ podalOkresnému súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy konaniavedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 T 127/2010. Okresný súd uznesením sp. zn.1 Nt 18/2013 z 10. apríla 2014 návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol.Proti označenému uzneseniu podal sťažovateľ sťažnosť, o ktorej rozhodol napadnutýmuznesením krajský súd tak, že ju zamietol.
Sťažovateľ zastáva názor, že napadnutým uznesením došlo k neprípustnému zásahudo jeho základných práv a slobôd, keďže obnova konania v jeho právoplatne skončenejtrestnej veci mala byť povolená, pričom za skutočnosť súdu skôr neznámu bolo potrebnépovažovať nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, ktorým bolvyslovený nesúlad tzv. „asperačnej zásady“ (§ 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texteza bodkočiarkou) s čl. 1 ods. 1 ústavy.
Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.
II.
Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich základných práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôdvyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.
Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť. Nedodržanie tejto lehoty je zákonomustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenejlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).
Zo zistení ústavného súdu vyplynulo, že uznesenie krajského súdu sp. zn.1 Tos 67/2014 z 30. júna 2014 bolo sťažovateľovi a rovnako jeho obhajcovi doručené 8. septembra 2014. Okresnému prokurátorovi bolo napadnuté uznesenie doručené
5. septembra 2014, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 3. februára2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (tátolehota uplynula najneskôr 8. novembra 2014).
Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2015