znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 125/2015-6

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛, vo veci namietanéhoporušenia jeho bližšie neoznačených práv, uznesením Krajského súdu v Nitre sp. zn. 1 Tos67/2014 z 30. júna 2014, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť ⬛⬛⬛⬛ o d m i e t a ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému   súdu   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústavný   súd“)   bolo3. februára 2015 doručené podanie ⬛⬛⬛⬛, ⬛⬛⬛⬛,

(ďalej len „sťažovateľ“), označené ako „Sťažnosť voči Krajskému súdu Nitra zo dňa 30. júna 2014 sp. zn. 1 Tos/67/2014“. Ústavný súd podľaobsahu   kvalifikoval   podanie   sťažovateľa   ako   sťažnosť   podľa   čl.   127   ods.   1   ÚstavySlovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“)   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   bližšieneoznačených   práv   uznesením   Krajského   súdu   v   Nitre   (ďalej   len   „krajský   súd“)sp. zn. 1 Tos 67/2014 z 30. júna 2014 (ďalej aj „napadnuté uznesenie“).

Z obsahu   sťažnosti   (sťažnosť   neobsahovala   prílohy)   vyplýva,   že   sťažovateľ   podalOkresnému súdu Komárno (ďalej len „okresný súd“) návrh na povolenie obnovy konaniavedeného okresným súdom pod sp. zn. 3 T 127/2010. Okresný súd uznesením sp. zn.1 Nt 18/2013 z 10. apríla 2014 návrh sťažovateľa na povolenie obnovy konania zamietol.Proti   označenému   uzneseniu   podal   sťažovateľ   sťažnosť,   o ktorej   rozhodol   napadnutýmuznesením krajský súd tak, že ju zamietol.

Sťažovateľ zastáva názor, že napadnutým uznesením došlo k neprípustnému zásahudo jeho základných práv a slobôd, keďže obnova konania v jeho právoplatne skončenejtrestnej veci mala byť povolená, pričom za skutočnosť súdu skôr neznámu bolo potrebnépovažovať nález ústavného súdu sp. zn. PL. ÚS 106/2011 z 28. novembra 2012, ktorým bolvyslovený nesúlad tzv. „asperačnej zásady“ (§ 41 ods. 2 Trestného zákona slová v texteza bodkočiarkou) s čl. 1 ods. 1 ústavy.

Sťažovateľ požiadal ústavný súd o ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov.

II.

Ústavný súd ako nezávislý súdny orgán ochrany ústavnosti rozhoduje podľa čl. 127ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb, ak namietajú porušeniesvojich   základných   práv   alebo   slobôd,   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôdvyplývajúcich   z   medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a   bolavyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhodujeiný súd.

Ústavný súd každý návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podaniev lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačnáa začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomeniao inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľmohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonomustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenejlehoty neumožňuje zákon o ústavnom súde zmeškanie tejto lehoty odpustiť (pozri napr.IV. ÚS 14/03, I. ÚS 64/03, I. ÚS 188/03).

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplynulo,   že   uznesenie   krajského   súdu   sp.   zn.1 Tos 67/2014 z 30. júna 2014 bolo sťažovateľovi a rovnako jeho obhajcovi doručené 8. septembra 2014. Okresnému prokurátorovi bolo napadnuté uznesenie doručené

5. septembra 2014, pričom sťažovateľ doručil svoju sťažnosť ústavnému súdu až 3. februára2015, t. j. zjavne po uplynutí lehoty ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde (tátolehota uplynula najneskôr 8. novembra 2014).

Na základe uvedeného ústavný súd pri predbežnom prerokovaní odmietol sťažnosťsťažovateľa podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015