znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 125/08-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť   Ing.   D.   Č.,   M.,   zastúpeného   JUDr.   M.   K.,   M.,   vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Krajskej prokuratúry v Bratislave pri vybavovaní jeho podnetu z 20. augusta 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. D. Č. o d m i e t a ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 31. decembra 2007 doručená sťažnosť Ing. D. Č., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojich   základných práv zaručených v čl. 46   ods. 1 a v čl. 48 ods. 2 Ústavy   Slovenskej republiky   (ďalej   len   „ústava“)   postupom   Krajskej   prokuratúry   v Bratislave   (ďalej   len „krajská prokuratúra“) pri vybavovaní jeho podnetu z 20. augusta 2007.

Z obsahu sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa podaním z 20. augusta 2007   označeným   ako „Podanie   podnetu   z trestnej   činnosti   zneužitia   funkcie   verejného činiteľa“ obrátil   na   Úrad   špeciálnej   prokuratúry,   Generálnej   prokuratúry   Slovenskej republiky (ďalej len „špeciálna prokuratúra“) s požiadavkou o prešetrenie postupu orgánov činných   v trestnom konaní vo veci   trestného stíhania proti   osobe sťažovateľa   vedeného Okresným riaditeľstvom Policajného zboru B., oddelenie skráteného vyšetrovania, B. (ďalej len   „OR   PZ“)   pod   ČVS:ORP-1470/2-OSV-B1-2006.   Špeciálna   prokuratúra   listom z 27. augusta 2007 č. k. VII/2 Gn 262/07-3 (doručeným sťažovateľovi 3. septembra 2007) sťažovateľovi oznámila, že jeho podanie z 20. augusta 2007 posúdila podľa jeho obsahu ako podnet   podľa   §   31   ods.   1   zákona   č.   153/2001   Z.   z.   o prokuratúre   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   „zákon   o prokuratúre“)   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu prokurátora vykonávajúceho dozor nad vyšetrovaním vedeným na OR PZ pod ČVS:ORP-1470/2-OSV-B1-2006, preto ho odstúpila na ďalšie konanie krajskej prokuratúre ako vecne a miestne príslušnej.

Podľa tvrdenia sťažovateľa krajská prokuratúra jeho podnet do podania sťažnosti ústavnému súdu nevybavila ani ho neupovedomila o predĺžení dvojmesačnej lehoty na jeho vybavenie, čím podľa jeho názoru došlo k porušeniu jeho základného práva na „spravodlivé prejednanie   veci   v   primeranej   lehote   podľa   čl.   46   (1),   čl.   48   (2)   Ústavy   Slovenskej republiky“.

Sťažovateľ v sťažnosti ďalej uvádza: „Keďže v žiadnom prípade zo strany Krajskej prokuratúry v Bratislave, ktorej bola odstúpená vec ako podnet na ďalšie konanie nedošlo v zákonnej lehote k oznámeniu o spôsobe vybavenia podnetu a ani o predĺžení lehoty na jeho vybavenie, preto mu (sťažovateľovi, pozn.) nezostalo nič iné len podať túto sťažnosť pre porušenie práv. Vznášam konkrétne relevantné námietky spočívajúce v uvedení týchto skutočností svedčiacich o porušení práv a slobôd, nečinnosťou konkrétneho orgánu verejnej moci. (…)

Právo   každého   žiadať   prokurátora   o   preskúmanie   podnetu,   postupu   alebo rozhodnutia orgánov z hľadiska dodržiavania zákonnosti nie je výslovne ústavou upravené základne právo. Paragraf 31 - 36 zák. o prokuratúre č. 153/2001 Z. z. priznáva právo každému   a   upravuje   ako   postup   osoby   pri   jeho   uplatňovaní,   tak   i   k   nemu   sa   viažuce povinnosti prokuratúry. K porušeniu ústavou zaručeného práva na inú ochranu podľa čl. 46 ods. 1 došlo. Nebol dodržaný postup upravený v §§ 31 - 36 cit. zák. Lehota na vybavenie podnetu   nebola   postupne   predlžovaná   v   zmysle   §   33   ods.   (2)   a   sťažovateľ   v   žiadnom prípade nebol o nej informovaný.“

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie rozhodol týmto nálezom:

„1. Krajská prokuratúra v Bratislave svojou nečinnosťou porušila právo Ing. D. Č. na spravodlivé prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 46 (1), čl. 48 (2) Ústavy Slovenskej republiky.

2. Ústavný súd prikazuje Krajskej prokuratúre v Bratislave,   aby vo veci konala. Zakazuje pokračovanie v porušovaní základných práv a slobôd.

3. JUDr. M. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia v sume 6.298,- Sk (...) ktoré je Krajská prokuratúra v Bratislave povinná vyplatiť právnemu zástupcovi JUDr. M. K., Advokátska kancelária, M., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a   bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 prvej a druhej vety ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo slobody podľa odseku 1, a zruší také rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah.   Ak   porušenie práv alebo slobôd podľa odseku 1 vzniklo nečinnosťou, ústavný súd môže prikázať, aby ten, kto tieto práva alebo slobody porušil, vo veci konal.Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa čl. 46 ods. 1 ústavy každý sa môže domáhať zákonom ustanoveným postupom svojho práva na nezávislom a nestrannom súde a v prípadoch ustanovených zákonom na inom orgáne Slovenskej republiky.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovala bez zbytočných   prieťahov   a v jeho   prítomnosti   a aby   sa   mohol   vyjadriť   ku   všetkým vykonávaným dôkazom.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa   § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť podľa   čl. 127 ústavy nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

V prvom rade je potrebné poznamenať, že podľa § 20 ods. 3 zákona o ústavnom súde je   ústavný   súd   viazaný   návrhom   sťažovateľa,   ktorý   je   v tomto   prípade   zastúpený kvalifikovaným právnym zástupcom. Preto v danej veci ústavný súd rozhodoval o porušení tých práv (čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy) a v súvislosti s tým konaním (postup krajskej prokuratúry), vyslovenia porušenia ktorých sa sťažovateľ domáha v návrhu na rozhodnutie, t. j. v petite sťažnosti. Tvrdenia o porušení iných článkov ústavy (čl. 2 ods. 2, čl. 149 - 151 ústavy), ktoré sťažovateľ uvádza v texte sťažnosti mimo petitu, je podľa názoru ústavného súdu potrebné považovať iba za súčasť argumentácie sťažovateľa (obdobne III. ÚS 149/04, II. ÚS 65/07).

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť,   návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby, ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa § 32 ods. 2 druhej vety zákona o prokuratúre ak písomne podaný podnet nebol podaný osobne, doručenie podnetu potvrdí prokurátor podávateľovi podnetu najneskôr do 10 dní od jeho doručenia.

Podľa § 32 ods. 3 zákona o prokuratúre ak na vybavenie podnetu je príslušný iný prokurátor   alebo   iný   orgán,   prokurátor,   ktorý   prijal   podnet,   bez   zbytočného   odkladu, najneskôr do 10 dní od doručenia podnetu, postúpi podnet na vybavenie príslušnému orgánu alebo príslušnému prokurátorovi. Túto skutočnosť súčasne písomne oznámi podávateľovi podnetu.

Podľa § 33 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor je povinný vybaviť podnet do dvoch mesiacov od jeho podania. V odôvodnených prípadoch rozhodne o predĺžení tejto lehoty bezprostredne nadriadený prokurátor.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote   ustanovenej   v   odseku   1   o   spôsobe   vybavenia   podnetu.   V   rovnakej   lehote upovedomí podávateľa podnetu o predĺžení lehoty na jeho vybavenie.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o   prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor.

Predmetom   sťažnosti   v konaní   pred   ústavným   súdom   je   namietané   porušenie základných práv sťažovateľa podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 48 ods. 2 ústavy postupom krajskej prokuratúry pri vybavovaní jeho podnetu z 20. augusta 2007 na preskúmanie zákonnosti postupu   prokurátora   vykonávajúceho   dozor   nad vyšetrovaním   vedeným   na OR PZ   pod ČVS:ORP-1470/2-OSV-B1-2006.

Z obsahu sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ namieta porušenie označených základných práv v súvislosti s nerešpektovaním príslušných ustanovení zákona o prokuratúre krajskou prokuratúrou,   ktorá   v   konaní   o   jeho   podnete   nedodržala   dvojmesačnú   lehotu   na   jeho vybavenie,   a   pritom   nedošlo   zo   strany   nadriadeného   prokurátora   k   upovedomeniu sťažovateľa o predĺžení tejto lehoty. Je nepochybné, že sťažovateľ namieta (ne)zákonnosť vybavenia svojho podnetu.

Konkrétne v danom prípade - namietaného porušenia základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy) a rovnako aj základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov (čl. 48 ods. 2 ústavy) - považuje ústavný súd opakovaný podnet podľa   § 34   zákona   o   prokuratúre   za   právny   prostriedok,   ktorý   sťažovateľovi   zákon   na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorého je oprávnený, t. j. sťažovateľ mal možnosť požiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu (podľa § 34 ods. 1 zákona o prokuratúre) vrátane dodržania zákonných lehôt.

Použitie tohto právneho prostriedku je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde jedným   z atribútov   prípustnosti   sťažnosti   podľa   čl.   127   ústavy,   a teda   aj podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ nepožiadal o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu   opakovaným   podnetom   podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   a nevyužil preskúmanie   zákonnosti   vybavenia   svojho   podnetu   z 20.   augusta   2007   nadriadeným prokurátorom, ak podľa jeho názoru krajská prokuratúra porušila jeho základné práva podľa označených článkov ústavy.

Z   obsahu   sťažnosti   a   ani   z jej   príloh   nevyplýva,   že   by   k nesplneniu   podmienky ustanovenej v § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde došlo zo strany sťažovateľa z dôvodov hodných osobitného zreteľa, preto ústavný súd odmietol jeho sťažnosť ako neprípustnú podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom na odmietnutie sťažnosti v celom rozsahu bolo už bez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších požiadavkách sťažovateľa.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008