znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 125/04-19

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 15. júla 2004 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa   čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/97, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 17. marca 2004 doručená sťažnosť I. K. K., bytom B. (ďalej len „sťažovateľ“), v ktorej namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie veci v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 24/97.

Súčasne   sťažovateľ   požiadal   o ustanovenie   právneho   zástupcu   v tomto   konaní poukazujúc na svoju insolventnosť, ktorú doložil kópiou rozhodnutia Sociálnej poisťovne z 23. októbra 2003 o priznaní preddavku k starobnému dôchodku vo výške 5 286 Sk. Čo sa týka   využitia sťažnosti   na prieťahy v konaní na orgáne   štátnej   správy   súdu,   sťažovateľ predložil so sťažnosťou aj „Sťažnosť na sudcov na prieťahy v konaní z 21. marca 2003“, ktorá bola adresovaná do rúk predsedu Okresného súdu Bardejov a sťažovateľ ju formuloval všeobecne ako „hromadnú sťažnosť na všetkých sudcov Okresného súdu v Bardejove...“.

Ústavný   súd   o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 125/04-13 z 27. mája 2004 tak, že žiadosti sťažovateľa nevyhovel, pretože dospel k záveru, že nie sú splnené všetky predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu   (a   že by išlo   o zrejme bezúspešné   uplatňovanie práva na ochranu ústavnosti). Ústavný   súd   súčasne   uložil   sťažovateľovi   povinnosť   do   siedmich   dní   od   doručenia citovaného uznesenia predložiť splnomocnenie pre advokáta na svoje zastupovanie v konaní pred   ústavným   súdom   s upozornením,   že   ak   túto   povinnosť   nesplní   ústavný   súd   jeho sťažnosť odmietne pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

Sťažovateľ   v určenej   lehote   reagoval,   ale   tak,   že   sa   proti   citovanému   uzneseniu ústavného súdu odvolal, hoci v poučení rozhodnutia bolo uvedené, že opravný prostriedok nie je prípustný. Sťažovateľ argumentoval tým, že mu právo na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom patrí priamo zo zákona a nesúhlasí s tým, že by išlo o zrejme bezúspešné uplatnenie práva na ochranu ústavnosti.

Vzhľadom   na   to,   že   sťažovateľ   nesplnil   v určenej   lehote   povinnosť   ustanoviť   si právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom, ústavný súd jeho sťažnosť odmietol podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom   súde,   pričom   na túto   skutočnosť   bol   sťažovateľ upozornený.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 15. júla 2004