znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 125/02-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť G. J., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. M. C., Ž., podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných   slobôd   rozhodnutím   Najvyššieho   súdu   Slovenskej   republiky   z 8. februára 2002 sp. zn. 6 Obo 315/01, a taktor o z h o d o l :

Sťažnosť G. J.   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2002 doručené podanie G. J., Ž., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. C., Ž., označené ako „Sťažnosť v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti rozhodnutiu NS zo dňa 8. februára 2002 spis. zn. 6 Obo 315/01“, na základe ktorého sa sťažovateľ   domáha   vyslovenia   porušenia   svojich   základných   práv   upravených   v čl.   46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) tým, že senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý rozhodoval o odvolaní vo veci samej, v tom istom zložení rozhodoval i vo veci odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu, ktorým nebol   oslobodený   od   povinnosti   zaplatiť   súdny   poplatok   za   dovolanie.   Nezaplatenie súdneho poplatku povedie podľa názoru sťažovateľa k zastaveniu dovolacieho konania. Je toho názoru, že boli porušené jeho základné práva vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru (v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu k zastaveniu konania zrejme ešte nedošlo). V súvislosti s odvolaním sa aj na čl. 11 ústavy ústavný súd uvádza, že čl. 11 ústavy bol s účinnosťou od 1. júla 2001 z ústavy vypustený.

Ústavný súd každé podanie predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie podania podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.

Sťažovateľ namieta porušenie základných práv a slobôd upravených v čl. 46 ods. 1 ústavy   a čl.   6   ods.   1   Dohovoru   tým,   že   senát   najvyššieho   súdu   v rovnakom   zložení rozhodoval   tak   o odvolaní   vo   veci   samej,   ako   aj vo   veci   odvolania   proti   rozhodnutiu, ktorým sťažovateľ nebol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku   dôjde   k zastaveniu   dovolacieho   konania,   čo   považuje   za   porušenie   jeho základného práva na súdnu ochranu. V danom prípade sťažovateľ len poukázal na možné dôsledky nezaplatenia súdneho poplatku, t. j. v čase podania svojej sťažnosti nepreukázal existenciu   situácie,   ktorá   by   mohla   byť   predmetom   posudzovania,   či   mohla   spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa.

Po doručení sťažnosti však ústavný súd skúmal, aký je stav konania vo veci. Na základe požiadania ústavného súdu predseda Krajského súdu v Žiline predložil ústavnému súdu   rozhodnutie   č.   k.   18   Cb   9/97-478   z 23.   mája   2002   o zastavení   konania v obchodnoprávnej veci, v ktorej je odporcom G. J.; súčasne ústavnému súdu oznámil, že rozhodnutie   sa   stalo   právoplatným   26.   júna   2002   bez   využitia   podania   odvolania sťažovateľom. Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ak právna úprava poskytuje tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, účinnú právnu ochranu prostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ale táto ju nevyužije, takéto podanie ústavný súd odmietne pre zjavnú neopodstatnenosť (II. ÚS 2/01, I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/98, I. ÚS 21/99). Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V dôsledku toho bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími skutočnosťami uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. júla 2002