SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 125/02-8
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. júla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť G. J., Ž., zastúpeného advokátkou JUDr. M. C., Ž., podľa čl. 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd rozhodnutím Najvyššieho súdu Slovenskej republiky z 8. februára 2002 sp. zn. 6 Obo 315/01, a taktor o z h o d o l :
Sťažnosť G. J. o d m i e t a pre nedostatok právomoci.
O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 23. mája 2002 doručené podanie G. J., Ž., (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou JUDr. M. C., Ž., označené ako „Sťažnosť v zmysle ustanovenia § 127 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky proti rozhodnutiu NS zo dňa 8. februára 2002 spis. zn. 6 Obo 315/01“, na základe ktorého sa sťažovateľ domáha vyslovenia porušenia svojich základných práv upravených v čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „Dohovor“) tým, že senát Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“), ktorý rozhodoval o odvolaní vo veci samej, v tom istom zložení rozhodoval i vo veci odvolania navrhovateľa proti rozhodnutiu, ktorým nebol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie. Nezaplatenie súdneho poplatku povedie podľa názoru sťažovateľa k zastaveniu dovolacieho konania. Je toho názoru, že boli porušené jeho základné práva vyplývajúce z čl. 46 ods. 1 ústavy a z čl. 6 ods. 1 Dohovoru (v čase doručenia sťažnosti ústavnému súdu k zastaveniu konania zrejme ešte nedošlo). V súvislosti s odvolaním sa aj na čl. 11 ústavy ústavný súd uvádza, že čl. 11 ústavy bol s účinnosťou od 1. júla 2001 z ústavy vypustený.
Ústavný súd každé podanie predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie podania podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona.
Sťažovateľ namieta porušenie základných práv a slobôd upravených v čl. 46 ods. 1 ústavy a čl. 6 ods. 1 Dohovoru tým, že senát najvyššieho súdu v rovnakom zložení rozhodoval tak o odvolaní vo veci samej, ako aj vo veci odvolania proti rozhodnutiu, ktorým sťažovateľ nebol oslobodený od povinnosti zaplatiť súdny poplatok za dovolanie.
Sťažovateľ vo svojej sťažnosti ďalej uviedol, že v dôsledku nezaplatenia súdneho poplatku dôjde k zastaveniu dovolacieho konania, čo považuje za porušenie jeho základného práva na súdnu ochranu. V danom prípade sťažovateľ len poukázal na možné dôsledky nezaplatenia súdneho poplatku, t. j. v čase podania svojej sťažnosti nepreukázal existenciu situácie, ktorá by mohla byť predmetom posudzovania, či mohla spôsobiť porušenie základného práva sťažovateľa.
Po doručení sťažnosti však ústavný súd skúmal, aký je stav konania vo veci. Na základe požiadania ústavného súdu predseda Krajského súdu v Žiline predložil ústavnému súdu rozhodnutie č. k. 18 Cb 9/97-478 z 23. mája 2002 o zastavení konania v obchodnoprávnej veci, v ktorej je odporcom G. J.; súčasne ústavnému súdu oznámil, že rozhodnutie sa stalo právoplatným 26. júna 2002 bez využitia podania odvolania sťažovateľom. Ústavný súd už v rámci svojej rozhodovacej činnosti uviedol, že ak právna úprava poskytuje tomu základnému právu alebo slobode, porušenie ktorých sa namieta, účinnú právnu ochranu prostredníctvom opravného prostriedku dostupného fyzickej osobe alebo právnickej osobe, ale táto ju nevyužije, takéto podanie ústavný súd odmietne pre zjavnú neopodstatnenosť (II. ÚS 2/01, I. ÚS 34/98, I. ÚS 16/98, I. ÚS 21/99). Preto ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia. V dôsledku toho bolo už bez právneho významu zaoberať sa ďalšími skutočnosťami uvedenými v sťažnosti.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 16. júla 2002