znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 124/09-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 24. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť F. P., F., vo veci namietaného porušenia jeho práva podľa čl. 144   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práv   podľa   čl.   13   a   čl.   14   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   uznesením   Okresného   súdu   Bardejov   sp.   zn. 4 Er 220/06 z 22. augusta 2008 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 CoE 62/08 z 18. decembra 2008 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť F. P. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 11. februára 2009 doručená sťažnosť F. P., F. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namieta porušenie svojho práva podľa čl. 144 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 13 a čl. 14 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd (ďalej len „dohovor“) uznesením   Okresného   súdu   Bardejov   (ďalej   aj   „okresný   súd“)   sp.   zn.   4   Er   220/06   z 22. augusta 2008 a uznesením Krajského súdu v Prešove (ďalej aj „krajský súd“) sp. zn. 2 CoE 62/08 z 18. decembra 2008.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   16.   februára   2006   bola   podaná   žiadosť   súdnemu exekútorovi na výkon exekúcie pre vymoženie 1 538 310 Sk s prísl. Okresný súd však nevydal   poverenie   na   uskutočnenie   exekúcie, zastavil   exekúciu   a   zaviazal   oprávneného zaplatiť súdnemu exekútorovi náhradu trov konania vo výške 1 867 Sk, pretože žiadosť o udelenie   poverenia   bola   právoplatne   zamietnutá.   Krajský   súd   toto   rozhodnutie 18. decembra 2008 na odvolanie sťažovateľa zrušil a vrátil vec okresnému súdu vo výroku o trovách   exekúcie   a v rozsahu   zrušenia   na   ďalšie   konanie.   Krajský   súd   uviedol,   že napadnuté   rozhodnutie   bolo   nepreskúmateľné,   preto   nariadil   okresnému   súdu   opätovne rozhodnúť o trovách konania a súčasne rozhodnúť aj o žiadosti oprávneného (sťažovateľa) o ustanovenie právneho zástupcu na konanie pred súdom.

Sťažovateľ ďalej uviedol, že tým, že súd nepoveril súdneho exekútora na výkon a vymoženie jeho nároku proti povinnému, porušuje jeho ústavné práva, pričom vytkol aj konanie súdneho exekútora. Žiadal preto, aby ústavný súd vydal vo veci tento nález:„Okresný   súd   v Bardejove   a Krajský   súd   v Prešove   porušuje   v konaní,   4   Er 22O/2OO6,   5   CoE   34/2OO7   a v konaní   IČS:   82006201466   porušuje   základné   práva a slobody F. P. a to rovnosť pred zákonom, vlastniť a užívať majetok, porušovanie článku ústavy 144, a medzinárodného dohovoru článku 13 a 14.

Žiadam ústavný súd aby mi priznal primerané finančné zadosťučinenie a to finančnú čiastku 4 000 000 Sk 355 240 Eur.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti predpísané   zákonom,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je   tvrdenie   sťažovateľa,   že   uznesením   Okresného   súdu Bardejov sp. zn. 4 Er 220/06 z 22. augusta 2008 a uznesením Krajského súdu v Prešove sp. zn. 2 CoE 62/08 z 18. decembra 2008 došlo k porušeniu jeho práva podľa čl. 144 ústavy a práv podľa čl. 13 a čl. 14 dohovoru.

Jednou zo zákonných podmienok pre prijatie sťažnosti podľa čl. 127 ústavy na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, t. j. v lehote   dvoch   mesiacov   od   právoplatnosti   rozhodnutia,   oznámenia,   opatrenia   alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom zákon o ústavnom súde neumožňuje zmeškanie tejto kogentnej lehoty odpustiť (IV. ÚS 14/03).

Napadnuté rozhodnutie okresného súdu bolo vydané 22. augusta 2008, proti tomuto rozhodnutiu sťažovateľ podal odvolanie, o ktorom rozhodol krajský súd 18. decembra 2008. Z uvedeného vyplýva, že sťažovateľ podal sťažnosť na ústavnom súde (11. februára 2009) v čase, keď už uplynula lehota ustanovená v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd sťažnosť odmietol ako oneskorene podanú.

Okrem   uvedeného   ústavný   súd   poukazuje   na   to,   že   krajský   súd   napadnuté rozhodnutie   okresného   súdu   zrušil   a vec   vrátil   súdu   prvého   stupňa   na   ďalšie   konanie, pričom okresný súd o veci do dňa rozhodnutia ústavného súdu opätovne nerozhodol.Platná   právna   úprava   (najmä   postup   podľa   Občianskeho   súdneho   poriadku) v súčasnosti   umožňuje   sťažovateľovi   domáhať   sa   právne   účinným   spôsobom   ochrany svojich základných práv v rámci ďalšieho konania pred okresným súdom. Tento súd je viazaný   právnym   názorom   odvolacieho   súdu   a bude   musieť   postupovať   v zmysle   tam uvedených záverov, pričom namietané porušenie základných práv sťažovateľ bude môcť uplatniť naďalej pred týmto súdom. Za daných okolností nie je preto daný dôvod, aby ústavný súd vstupoval v právnej veci sťažovateľa do právomoci všeobecného súdu.

Na   základe   uvedených   skutočností   ústavný   súd   v súlade   s princípom   subsidiarity vyplývajúcej z čl. 127 ods. 1 ústavy a podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde odmietol sťažnosť aj pre nedostatok svojej právomoci.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, ústavný súd nerozhodoval o ďalších nárokoch sťažovateľa ako ani o jeho žiadosti o ustanovenie obhajcu na konanie pred ústavným súdom.

Z uvedených dôvodov rozhodol ústavný súd tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 24. marca 2009