znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 124/07-50

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   senátu   6.   júna 2007 predbežne prerokoval sťažnosť spoločnosti B., a. s., B., zastúpenej JUDr. M. P., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základného práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Čadca vo   veci   neprijatia   jej   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných zaručeným elektronickým podpisom a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť spoločnosti B., a. s., o d m i e t a   ako podanú oneskorene.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. decembra 2006 doručená sťažnosť spoločnosti B., a. s. (ďalej len „sťažovateľka“), ktorou namietala porušenie svojho   základného   práva   na súdnu   a inú   právnu ochranu podľa   čl.   46   ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) postupom Okresného súdu Čadca (ďalej len „okresný súd“) vo veci neprijatia jej   podaní   urobených   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom.

Sťažnosť bola doplnená o znalecký posudok podaním doručeným ústavnému súdu 25. januára 2007.

Zo   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľka   je   právnickou   osobou   založenou   podľa právneho   poriadku   Slovenskej   republiky,   ktorá   je   zapísaná   v Obchodnom   registri Okresného súdu Bratislava I v oddiele Sa vo vložke č. 3632/B. Sťažovateľka zastúpená právnym zástupcom cestou kuriéra doručila 31. marca 2006 okresnému súdu návrhy na vydanie platobných rozkazov vrátane príloh, pričom v zmysle § 42 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku (ďalej len „OSP“) realizovala tieto podania elektronickými prostriedkami. Podania boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom podľa osobitného zákona, teda podľa zákona č. 215/2002 Z. z. o elektronickom podpise a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o elektronickom podpise“). Spolu s návrhmi na vydanie platobných rozkazov sťažovateľka zároveň doručila okresnému súdu aj „Sprievodný list k návrhu“, v ktorom ho informovala o svojich podaniach uskutočnených na DVD nosičoch. Okresný súd listom z 12. apríla 2006 sťažovateľke oznámil, že „list zo dňa 30. 03. 2003 (označený ako sprievodný list k návrhu) nie je podaním podľa § 42 ods. 1 O. s. p., a preto sme ho ani neklasifikovali ako podanie vo veci“. Okresný súd ďalej vo svojom stanovisku uviedol, že „nakoľko OS Čadca nemá k dispozícii elektronickú podateľňu, nie sú v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podania elektronickou formou   prostredníctvom   zaručeného   elektronického   podpisu   podľa   osobitného   zákona“, a preto sťažovateľke vrátil elektronické dokumenty uchované na DVD nosičoch. Sťažovateľka reagovala listom z 26. apríla 2006, v ktorom uviedla, že sprievodný list k návrhu nie je podaním v zmysle § 42 ods. 1 OSP, lebo, ako to vyplýva už z označenia listu, ide   len o sprievodný   list   k návrhom,   pričom   návrhy   na   začatie   konania   (žaloby   na   vydanie platobných   rozkazov)   sú   zaznamenané   v elektronickej   podobe   na   DVD   nosiči   a sú podpísané zaručeným elektronickým podpisom a opatrené časovou pečiatkou. Sťažovateľka tiež konštatovala, že podania boli realizované v súlade s § 42 ods. 1 OSP a boli riadne doručené, preto v zmysle § 82 ods. 1 OSP považuje 31. marec 2006 za deň začatia konania. Sťažovateľka poukázala aj na to, že urobiť podanie elektronickými prostriedkami možno už od   1.   mája   2002,   pričom   nie   je   vinou   sťažovateľky,   že   okresný   súd   nemá   vytvorené podmienky   na   ich   prijímanie.   Sťažovateľka   19.   októbra   2006   urobila   nové   podanie   na okresný   súd   rovnakým   spôsobom   ako   predtým.   Znova   teda   zaslala   okresnému   súdu sprievodný list a jeden DVD nosič obsahujúci návrhy na vydanie platobných rozkazov spolu s prílohami, pričom návrhy boli podpísané zaručeným elektronickým podpisom. Podania obsiahnuté na tomto druhom DVD nosiči obsahovali rovnaké návrhy ako v prvom prípade. Okresný   súd   listom   z 27. októbra   2006   sťažovateľke   oznámil,   že jej   podanie urobené 19. októbra 2006 nemožno prijať, a to z dôvodu, že „na Okresnom súde v Čadci nemáme k dispozícii technické prostriedky, ktoré by umožnili prijať Vaše podanie elektronickou formou prostredníctvom zaručeného elektronického podpisu podľa osobitného zákona“.

Na základe uvedeného sťažovateľka požaduje vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru   okresným   súdom   v konaniach   vedených   vo   veciach   sťažovateľky   ako navrhovateľky proti odporcom. Ďalej žiada vysloviť, že uvedené podania sťažovateľky ako navrhovateľky z 11. októbra 2006 urobené 19. októbra 2006 elektronickými prostriedkami a podpísané   zaručeným   elektronickým   podpisom   boli   urobené   zákonom   ustanoveným spôsobom, pričom sa okresnému súdu prikazuje na základe týchto podaní konať. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume po 10 000 Sk „za každé jednotlivé porušenie práva domáhať sa zákonom ustanoveným spôsobom svojho práva na nezávislom   a nestrannom   súde   (...)“.   Napokon   sa   domáha   náhrady   trov   právneho zastúpenia.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak   namietajú   porušenie   svojich   základných   práv   alebo   slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľka namietala porušenie svojich základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 ústavy a v čl. 6 ods. 1 dohovoru   postupom okresného súdu   v súvislosti s neprijatím jej podaní   realizovaných   elektronickými   prostriedkami   a podpísaných   zaručeným elektronickým podpisom.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty   neumožňuje   zákon   o   ústavnom   súde   zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože to kogentné ustanovenie   §   53   ods.   3   zákona   o   ústavnom   súde   nedovoľuje   (napr.   I. ÚS 235/03, I. ÚS 156/04, II. ÚS 267/04, IV. ÚS 35/04).

Námietky sťažovateľky v súvislosti s porušením ňou označených práv zaručených ústavou a dohovorom postupom okresného súdu treba považovať za „iný zásah“.

Z obsahu sťažnosti a k nej pripojených listinných dôkazov je zrejmé, že sťažovateľka podala   návrhy   elektronickými   prostriedkami   okresnému   súdu   prvýkrát   31.   marca   2006. Okresný súd listom z 12. apríla 2006 oznámil sťažovateľke dôvody, pre ktoré neboli jej podania   prijaté   a v prílohe   tohto   listu   jej   vrátil   DVD   nosiče   obsahujúce   elektronické podania. Predmetný list bol sťažovateľke doručený v priebehu apríla 2006, a to najneskôr do 26. apríla 2006, keď sťažovateľka listom z tohto dňa reagovala na oznámenie okresného súdu.

Sťažovateľka   sa   o všetkých   podstatných   skutkových   okolnostiach,   v ktorých   vidí zásah   do   svojich   základných   práv   a slobôd,   dozvedela   najneskôr   do   26.   apríla   2006. V súlade s ustanovením § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde jej preto najneskôr v uvedený deň začala plynúť dvojmesačná zákonná lehota na podanie sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ústavy vo vzťahu k namietanému porušeniu základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru spočívajúcemu v neakceptovaní podaní (návrhov na začatie konania) urobených elektronickými prostriedkami, zo strany okresného súdu.

Sťažovateľka sa však na ústavný súd obrátila až sťažnosťou z 13. decembra 2006 doručenou   ústavnému   súdu   14.   decembra   2006,   teda   zjavne   po   uplynutí   zákonom ustanovenej lehoty dvoch mesiacov (§ 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde). Vzhľadom na túto skutočnosť je jej sťažnosť podaná oneskorene.

Opakovaný pokus sťažovateľky z 19. októbra 2006 o podanie návrhov, ktoré podľa jej slov „obsahovali rovnaké návrhy (týkali sa tých istých vecí) ako to bolo v prípade DVD nosiča – podania zo dňa 31. 3. 2006“ nie je z hľadiska plynutia lehoty podľa § 53 ods. 3 zákona   o ústavnom   súde   právne   významný.   Vzhľadom   na   podstatné   skutkové   a právne okolnosti a na povahu namietaného zásahu (konanie, následok a dôvody, pre ktoré bolo prijatie   elektronických   podaní   okresným   súdom   odopreté),   zostala   totožnosť   (identita) zásahu, ktorý sťažovateľka namieta vo vzťahu k svojim právam zaručeným v čl. 46 ods. 1 ústavy   a v čl.   6   ods.   1   dohovoru,   zachovaná   aj   pokiaľ   ide   o opakovaný   pokus   urobiť zamýšľané   podania   elektronickými   prostriedkami   a ich   následné   neprijatie   zo   strany okresného súdu. O tomto zásahu sa sťažovateľka dozvedela už v apríli 2006. Okolnosti, za ktorých k nemu malo dôjsť, boli sťažovateľke známe (čo vyplýva z jej argumentácie ako aj z listín pripojených k sťažnosti), vrátane skutočností, že elektronickou podateľňou v zmysle osobitných predpisov nedisponoval v uvedenom čase žiaden súd v Slovenskej republike, pričom Ministerstvo spravodlivosti Slovenskej republiky listom z 3. apríla 2006 oznámilo okresným   súdom   svoje   stanovisko   k prijímaniu   a používaniu   elektronických   podaní, v ktorom uviedlo: „(...) Elektronická podateľňa sa zriaďuje v prípade, ak orgán verejnej moci   alebo   orgán   verejnej   správy   využíva   zaručený   elektronický   podpis   (...)   v styku s fyzickými osobami alebo s právnickými osobami (...) Vzhľadom na skutočnosť, že súdy Slovenskej   republiky   nemajú   k dispozícii   elektronickú   podateľňu,   nie   sú   v súčasnosti splnené podmienky osobitného zákona na prijímanie podanie elektronickou formou (...).“ Sťažovateľka obsah uvedeného stanoviska poznala, keďže naň reagovala v liste z 26. apríla 2006.

Uvedené skutočnosti neumožňovali sťažovateľke rozumne predpokladať, že by pri druhom pokuse o podanie návrhov elektronickou formou v tak krátkom časovom horizonte malo,   resp.   mohlo   dôjsť   k zmene   stanoviska   príslušného   okresného   súdu.   Opakovanie pokusu o podanie návrhov formou elektronických podaní v októbri 2006 preto ústavný súd považoval iba zo formálny úkon zo strany sťažovateľky aj napriek jej tvrdeniu, že tak urobila: „(...) v domnení, že Okresný súd Čadca odstránil technické nedostatky, pre ktoré neprijal (...) podanie zo dňa 31. 3. 2006 (...).“ Sťažovateľka neuviedla žiadnu relevantnú skutočnosť, ktorá by odôvodňovala takýto predpoklad.

Z uvedených   dôvodov   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   podľa   §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde sťažnosť sťažovateľky odmietol ako podanú oneskorene.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 6. júna 2007