znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 124/04-16

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. mája 2004 predbežne prerokoval sťažnosť I. K. K., bytom B., vo veci porušenia jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2 Ústavy Slovenskej republiky a práva na prejednanie jeho záležitosti v primeranej lehote podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Okresného   súdu Bardejov v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 966/98 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. K. K.   o d m i e t a   pre zjavnú neopodstatnenosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 5. februára 2004   doručená   sťažnosť   I.   K.   K.   (ďalej   len   „sťažovateľ“),   bytom   B.,   ktorou   namieta porušenie jeho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie jeho záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   čl.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Okresného súdu Bardejov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 4 C 966/98. Sťažovateľ namietal, že prieťahy boli spôsobené nekonaním okresného súdu o jeho dovolaní proti rozhodnutiu okresného súdu potvrdeného uznesením Krajského súdu v Prešove.

Sťažovateľ   podal   dovolanie   proti   uzneseniu   Krajského   súdu   v Prešove sp. zn. 4 Co 164/02   z 30.   septembra   2002,   ktorým   potvrdil   uznesenie   okresného   súdu sp. zn. 4 C 966/98 z 10. decembra 2001 o zastavení konania vo veci žalobcu (v konaní pred ústavným súdom sťažovateľa) proti Okresnému úradu Bardejov o vyslovenie povinnosti organizácie poskytovať mu prácu podľa pracovnej zmluvy a nároky z nej vyplývajúce.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti uviedol: „Presne pred rokom a dvomi mesiacmi, teda 3.   XII.   2002,   som   Najvyššiemu   súdu   SR   prostredníctvom   Okresného   súdu   v Bardejove adresoval a doručil mu svoje dovolanie proti uzneseniu Krajského súdu v Prešove sp. zn. 4 Co 164/02. Od tejto doby prvostupňový súd, zodpovedný za prípravu spisu, nebol schopný až po dnešok predmetný súdny spis náležite ošetriť a postúpiť ho na rozhodnutie kasačnému súdu! Aj keď bardejovský súd vykonal tu nižšie uvedené úkony, to nestačilo na to, aby najvyšší súd mohol rozhodnúť vo veci samej a zbaviť ma tým dlhodobého stavu právnej neistoty, v ktorom sa stále nachádzam. Tu je treba pripomenúť, že vec sa týka kauzy, na ktorú sa vzťahuje skrátený režim jej prejednania, nakoľko ide o prácu, ktorá vždy bola a aj bude mojím jediným hlavným zdrojom obživy, ako aj celej mojej rodiny!“

Na základe uvedených skutočností sťažovateľ navrhol, aby ústavný súd prijal návrh na ďalšie konanie a vydal tento nález:

„1.   Vyslovuje,   že   základné a ľudské   práva   I.   K.   K.   podľa čl. 48,   ods.   2)   Ústavy Slovenskej republiky v kontexte s čl. 6 ods. 1) Európskeho Dohovoru a priamo aj toto právo z neho vyplývajúce, postupom Okresného súdu v Bardejove v konaní vedenom u neho pod č. k. 4 C 966/98 porušené bolo.

2.   Prikazuje   Okresnému   súdu   v Bardejove,   aby   v konaní   vedenom   pod č. k. 4 C 966/98 konal bez zbytočných prieťahov.

3. Priznáva I. K. K. primerané finančné zadosťučinenie vo výške 60 tis. Sk (slovom šesťdesiattisíckorún slovenských), ktoré je mu Okresný súd v Bardejove povinný zaplatiť do 2-och mesiacov od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

4.   Ukladá   Okresnému   súdu   v Bardejove   povinnosť   uhradiť   I.   K.   K.   trovy   tohto konania vo výške 8 800.--Sk (slovom osemtisícosemsto korún slovenských), ktoré je mu povinný Okresný súd v Bardejove vyplatiť v hotovosti alebo šekovou poukážkou do 15-tich dní od právoplatnosti tohto súdneho rozhodnutia, ktoré sú adekvátne nároku na jeho právne zastupovanie pred ústavným súdom advokátom, resp. komerčným právnikom, ktorého si musel   sťažovateľ   v tomto   konaní   o svojej   ústavnej   sťažnosti   v dôsledku   finančnej   núdze vlastnými silami nahradiť sám.“

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každú   sťažnosť   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti sťažovateľa.

Pri predbežnom prerokovaní každej sťažnosti ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jej prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia sťažnosti vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, sťažnosti,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,   neprípustné   sťažnosti   alebo sťažnosti podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj sťažnosti podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj sťažnosť, ktorá je zjavne neopodstatnená.

Ústavný   súd   konštatoval,   že   doba,   ktorá   uplynula   od   podania   dovolania   do predloženia   sťažnosti   ústavnému   súdu,   t.   j.   od   3.   decembra   2002   do   5.   februára   2004, neodôvodňuje   skúmanie   namietaného   porušenia   označených   základných   práv,   a to   aj s ohľadom   na   skutočnosť,   že   počas   nej   okresný   súd   na   základe   žiadosti   samotného sťažovateľa i z vlastného podnetu konal o procesných otázkach (oslobodenie od súdnych poplatkov a povinné právne zastúpenie, vylúčenie sudcov z konania). Sťažovateľ v doplnení dovolania zo 7. januára 2003 požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a pridelenie   advokáta   na   zastupovanie   v konaní   pred   Najvyšším   súdom   Slovenskej republiky. Okresný súd uznesením č. k. 4 C 966/98-24 z 27. januára 2003 a následne aj 29. januára 2004 zisťoval osobné, majetkové a zárobkové pomery sťažovateľa a skúmal, či sú splnené   podmienky   na   vyhovenie   jeho   žiadosti   o oslobodenie   od   súdnych   poplatkov. Sťažovateľ v období, v ktorom namieta prieťahy v konaní pred okresným súdom, oznámil uvedenému súdu v inej veci, že je práceneschopný a jeho zdravotný stav mu znemožňuje reagovať na výzvy okresného súdu. Okresný súd túto skutočnosť rešpektoval aj v uvedenom konaní až do času, keď sťažovateľ okresnému súdu oznámil, že mu nič nebráni konať vo veci aj keď je práceneschopný (obdobie od 7. apríla 2003 do 25. júna 2003). Obdobie od septembra   do   novembra   2003   si   vyžiadali   úkony   a konanie   spojené   s rozhodovaním o zaujatosti sudcu okresného súdu na Krajskom súde v Prešove. Všetky úkony okresného súdu boli v posudzovanom období vykonané v primeraných lehotách.

Vychádzajúc z týchto právnych záverov ústavný súd odmietol sťažnosť ako zjavne neopodstatnenú už po jej predbežnom prerokovaní (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá a rozhodnutie o priznaní primeraného finančného   zadosťučinenia   je   podmienené   vyslovením   porušenia   práva   alebo   slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvej vety ústavy), ústavný súd sa touto časťou sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal jeho priznania, ani otázkou právneho zastúpenia nezaoberal.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. mája 2004