SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 123/2015-10
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 25. februára 2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnostiRiazanská – invest, s. r. o., Bajkalská 9/B, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. JanouFridrichovou, Jakubovo námestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.29 Cb 81/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.1 Cob 358/2013, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť obchodnej spoločnosti Riazanská – invest, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Riazanská – invest, s. r. o., Bajkalská 9/B,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,Jakubovo námestie 9, Bratislava, ktorou namieta porušenie svojho základného právana prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 81/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 358/2013.
Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení žalovanejje účastníčkou súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 29 Cb 81/2007.Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 29 Cb 81/2007 z 13. júna 2013,proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie.
Krajský súd, ktorému bola predmetná právna vec predložená 6. novembra 2013na rozhodnutie, vedie konanie pod sp. zn. 1 Cob 358/2013. Do dňa predbežnéhoprerokovania sťažnosti krajský súd o odvolaní sťažovateľky nerozhodol.
Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Okresný súd Bratislava V pracoval od októbra 2010 do júna 2013 neefektívne a neakceptovateľne pomaly. Krajský súd v Bratislave (porušovateľ 2) situáciu od novembra 2013 a dodnes eskaluje svojou pasivitou. Reálne vedenie procesu z pozície odvolacieho KS v Bratislave (porušovateľa 2) nie je garantované...
Je faktom, že KS v Bratislave je od novembra 2013 dodnes nečinný. Stav právnej neistoty žalovanej/sťažovateľky... tak pretrváva viac ako sedem rokov. OS BA V a KS Ba neposkytujú sťažovateľke súdnu ochranu a nie je nimi zabezpečený spravodlivý proces.“
Na základe uvedenej argumentácie sa sťažovateľka domáha, aby ústavný súdpo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:
„1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.: 29 Cb 81/2007 porušil právo firmy Riazanská-invest s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Cob 358/2013 porušil právo firmy Riazanská-invest s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.
3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Cob 358/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.
4. Firme Riazanská-invest s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume 11.000,- € (slovom jedenásťtisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť Okresný súd Bratislava V a vo výške 3.000,- € (slovom tritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave, každý povinný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.
5. Okresný súd Bratislava V a Krajský súd v Bratislave sú povinné spoločne a nerozdielne uhradiť Firme Riazanská-invest s. r. o. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.
Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde môže ústavný súd na predbežnomprerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania návrhy, na ktorýchprerokovanie nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom,neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne neoprávneným, ako aj návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.
Z § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde vyplýva, že úlohou ústavného súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým vtedy, keď namietaným postupom alebo namietaným rozhodnutímpríslušného orgánu verejnej moci nemohlo dôjsť k porušeniu základného práva aleboslobody, ktoré označil sťažovateľ, a to buď pre nedostatok príčinnej súvislosti medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom alebo slobodou, porušenie ktorých sa namietalo, alebo aj vtedy, ak v konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stavtakúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,IV. ÚS 288/05). Za zjavne neopodstatnenú sťažnosť preto možno považovať takú,pri predbežnom prerokovaní ktorej ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatína ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,III. ÚS 198/07).
Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb 81/2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 358/2013došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.
II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom okresného súdu
Účelom základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna neistota neodstráni. K vytvoreniu želateľného stavu, t. j. stavu právnej istoty,dochádza v zásade až právoplatným rozhodnutím súdu alebo štátneho orgánu. Pretona naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,III. ÚS 224/05).
Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) saochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavnýmsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného právaoznačenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlotrvať. Ak v čase, keď sťažnosť bola doručená ústavnému súdu, už nemohlo dochádzaťk namietanému porušovaniu označeného základného práva postupom okresného súdu,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde). Navyše zjavná neopodstatnenosť sťažnosti, prostredníctvom ktorejsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základnéhopráva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súdmeritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m.m. IV. ÚS 223/2010).
Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn.29 Cb 81/2007 z 13. júna 2013. Tento rozsudok napadla sťažovateľka odvolaním. V časedoručenia sťažnosti ústavnému súdu (14. januára 2015) už teda okresný súd vo vecimeritórne rozhodol a spis bol už mimo jeho dispozície, pretože ho predložil krajskému súduna rozhodnutie o odvolaní.
Zo zistení ústavného súdu vyplýva, že okresný súd v čase doručenia sťažnostiústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovaťzákladné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnomprerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákon o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.
II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom krajského súdu
V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svojudoterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý trebavykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci satotiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III.ÚS 59/05).
Vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnychokolnostiach posudzovanej veci ide o konanie prebiehajúce na krajskom súde, ktoré do dňapredbežného prerokovania sťažnosti ústavným súdom trvá 16 mesiacov. Ústavný súdnespochybňuje tvrdenie sťažovateľky, že krajský súd mohol v namietanom konanípostupovať aj efektívnejšie, napriek tomu ale zastáva názor, že prieťahy v postupe krajskéhosúdu nemožno v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci kvalifikovať ako zbytočnéprieťahy, a teda porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, sťažnosťspravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01,III. ÚS 59/05).
Ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti dospel k záveru, že postupkrajského súdu v namietanom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že byich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto juaj v tejto časti odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ako zjavneneopodstatnenú.
Vzhľadom na skutočnosť, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok, bolo užbez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.
Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,ak krajský súd bude v ďalšom priebehu namietaného konania nečinný, resp. bude konaťneefektívne, odmietnutie sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľka opätovne uchádzalaprostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o ochranu svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 25. februára 2015