znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 123/2015-10

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   25.   februára   2015v senáte zloženom z predsedu Ladislava Orosza (sudca spravodajca), zo sudkyne ĽudmilyGajdošíkovej a sudcu Sergeja Kohuta predbežne prerokoval sťažnosť obchodnej spoločnostiRiazanská – invest, s. r. o., Bajkalská 9/B, Bratislava, zastúpenej advokátkou JUDr. JanouFridrichovou,   Jakubovo   námestie   9,   Bratislava,   ktorou   namieta   porušenie   svojhozákladného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ÚstavySlovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.29 Cb 81/2007   a postupom   Krajského   súdu   v Bratislave   v konaní   vedenom   pod sp.   zn.1 Cob 358/2013, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť obchodnej spoločnosti Riazanská – invest, s. r. o., o d m i e t a ako zjavneneopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. januára2015 doručená sťažnosť obchodnej spoločnosti Riazanská – invest, s. r. o., Bajkalská 9/B,Bratislava (ďalej len „sťažovateľka“), zastúpenej advokátkou JUDr. Janou Fridrichovou,Jakubovo   námestie   9,   Bratislava,   ktorou   namieta   porušenie   svojho   základného   právana prerokovanie   veci bez   zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskejrepubliky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava V (ďalej len „okresnýsúd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 29 Cb 81/2007 a postupom Krajského súdu v Bratislave(ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 358/2013.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľka v procesnom postavení žalovanejje účastníčkou súdneho konania vedeného okresným súdom pod sp. zn. 29 Cb 81/2007.Okresný súd rozhodol vo veci samej rozsudkom sp. zn. 29 Cb 81/2007 z 13. júna 2013,proti ktorému podala sťažovateľka odvolanie.

Krajský   súd,   ktorému   bola   predmetná   právna   vec   predložená   6.   novembra   2013na rozhodnutie,   vedie   konanie   pod   sp.   zn.   1   Cob   358/2013.   Do   dňa   predbežnéhoprerokovania sťažnosti krajský súd o odvolaní sťažovateľky nerozhodol.

Sťažovateľka v sťažnosti okrem iného uvádza: „Okresný   súd   Bratislava V pracoval od   októbra   2010 do   júna 2013   neefektívne a neakceptovateľne pomaly. Krajský súd v Bratislave (porušovateľ 2) situáciu od novembra 2013 a dodnes eskaluje svojou pasivitou. Reálne vedenie procesu z pozície odvolacieho KS v Bratislave (porušovateľa 2) nie je garantované...

Je faktom, že KS v Bratislave je od novembra 2013 dodnes nečinný. Stav právnej neistoty žalovanej/sťažovateľky... tak pretrváva viac ako sedem rokov. OS BA V a KS Ba neposkytujú sťažovateľke súdnu ochranu a nie je nimi zabezpečený spravodlivý proces.“

Na   základe   uvedenej   argumentácie   sa   sťažovateľka   domáha,   aby   ústavný   súdpo prijatí sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1. Okresný súd Bratislava V v konaní vedenom pod sp. zn.: 29 Cb 81/2007 porušil právo firmy Riazanská-invest s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

2. Krajský súd v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Cob 358/2013 porušil právo firmy Riazanská-invest s. r. o., aby sa jej vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky.

3. Krajskému súdu v Bratislave sa v konaní vedenom pod sp. zn.: 1 Cob 358/2013 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

4. Firme Riazanská-invest s. r. o. sa priznáva primerané finančné zadosťučinenie v sume   11.000,-   €   (slovom   jedenásťtisíc   Eur),   ktoré   je   povinný   zaplatiť   Okresný   súd Bratislava V a vo výške 3.000,- € (slovom tritisíc Eur), ktoré je povinný zaplatiť Krajský súd v Bratislave, každý povinný súd do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

5.   Okresný   súd   Bratislava   V   a   Krajský   súd   v   Bratislave   sú   povinné   spoločne a nerozdielne uhradiť Firme Riazanská-invest s. r. o. trovy konania, tak ako budú vyčíslené v písomnom vyhotovení nálezu do 15 dní od doručenia tohto nálezu na účet jeho právnej zástupkyne JUDr. Jany Fridrichovej...“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôbalebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorúSlovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ako ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákonaNárodnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súduSlovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskoršíchpredpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnostinavrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákonao ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnomprerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorýchprerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom,neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhypodané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.Ak ústavný súd navrhovateľa na také nedostatky upozornil, uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Z   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   vyplýva,   že   úlohou   ústavného   súdupri predbežnom prerokovaní sťažnosti je tiež posúdiť, či táto nie je zjavne neopodstatnená.V súlade s konštantnou judikatúrou ústavného súdu o zjavne neopodstatnenú sťažnosť idepredovšetkým   vtedy,   keď   namietaným   postupom   alebo   namietaným   rozhodnutímpríslušného   orgánu   verejnej   moci   nemohlo   dôjsť   k   porušeniu   základného   práva   aleboslobody,   ktoré   označil   sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   príčinnej   súvislosti   medzioznačeným postupom alebo rozhodnutím príslušného orgánu verejnej moci a základnýmprávom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa   namietalo,   alebo   aj   vtedy,   ak   v   konanípred orgánom verejnej moci vznikne procesná situácia alebo procesný stav, ktoré vylučujú,aby tento orgán porušoval uvedené základné právo, pretože uvedená situácia alebo stavtakúto možnosť reálne nepripúšťajú (IV. ÚS 16/04, II. ÚS 1/05, II. ÚS 20/05, IV. ÚS 55/05,IV. ÚS   288/05).   Za   zjavne   neopodstatnenú   sťažnosť   preto   možno   považovať   takú,pri predbežnom   prerokovaní   ktorej   ústavný   súd   nezistil   žiadnu   možnosť   porušeniaoznačeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jej prijatína ďalšie konanie (I. ÚS 66/98, tiež napr. I. ÚS 4/00, II. ÚS 101/03, IV. ÚS 136/05,III. ÚS 198/07).

Sťažovateľka namieta, že postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 29Cb 81/2007 a postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 1 Cob 358/2013došlo k porušeniu jej základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahovpodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

Podľa čl. 48 ods. 2 ústavy každý má právo, aby sa jeho vec verejne prerokovalabez zbytočných prieťahov.

II.1 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom okresného súdu

Účelom   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných   prieťahov   jeodstránenie stavu právnej neistoty, v ktorej sa nachádza osoba domáhajúca sa rozhodnutiaštátneho orgánu. Samotným prerokovaním veci na súde alebo na inom štátnom orgáne saprávna   neistota   neodstráni.   K   vytvoreniu   želateľného   stavu,   t.   j.   stavu   právnej   istoty,dochádza   v   zásade   až   právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   štátneho   orgánu.   Pretona naplnenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nestačí, aby štátne orgány vecprerokovali, prípadne vykonali rôzne úkony bez ohľadu na ich počet (napr. I. ÚS 10/98,III. ÚS 224/05).

Podľa ustálenej judikatúry ústavného súdu (napr. IV. ÚS 102/05, II. ÚS 387/06) saochrana základnému právu podľa čl. 48 ods. 2 ústavy poskytuje v konaní pred ústavnýmsúdom len vtedy, ak v čase uplatnenia tejto ochrany porušovanie tohto základného právaoznačenými orgánmi verejnej moci (v posudzovanom prípade okresným súdom) ešte mohlotrvať.   Ak   v   čase,   keď   sťažnosť   bola   doručená   ústavnému   súdu,   už   nemohlo   dochádzaťk namietanému   porušovaniu   označeného   základného   práva   postupom   okresného   súdu,ústavný súd sťažnosť zásadne odmietne ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákonao ústavnom   súde).   Navyše   zjavná   neopodstatnenosť   sťažnosti,   prostredníctvom   ktorejsťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, môže vyplývať aj z toho, že porušenie tohto základnéhopráva sa namieta v takom konaní pred všeobecným súdom, v ktorom už príslušný súdmeritórne rozhodol pred podaním sťažnosti ústavnému súdu podľa čl. 127 ods. 1 ústavy (m.m. IV. ÚS 223/2010).

Ústavný súd zistil, že okresný súd v namietanom konaní rozhodol rozsudkom sp. zn.29 Cb 81/2007 z 13. júna 2013. Tento rozsudok napadla sťažovateľka odvolaním. V časedoručenia   sťažnosti   ústavnému   súdu   (14.   januára   2015)   už   teda   okresný   súd   vo   vecimeritórne rozhodol a spis bol už mimo jeho dispozície, pretože ho predložil krajskému súduna rozhodnutie o odvolaní.

Zo   zistení   ústavného   súdu   vyplýva,   že   okresný   súd   v   čase   doručenia   sťažnostiústavnému súdu už vo veci meritórne rozhodol, a preto v tomto čase už nemohol porušovaťzákladné právo sťažovateľky podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Ústavný súd preto pri predbežnomprerokovaní odmietol túto časť sťažnosti podľa § 25 ods. 2 zákon o ústavnom súde akozjavne neopodstatnenú.

II.2 K namietanému porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy napadnutým postupom krajského súdu

V súvislosti s predbežným prerokovaním sťažnosti ústavný súd poukazuje na svojudoterajšiu judikatúru, z ktorej vyplýva, že nie každý zistený prieťah v súdnom konaní mánevyhnutne za následok porušenie základného práva na prerokovanie veci bez zbytočnýchprieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy (napr. II. ÚS 57/01, I. ÚS 48/03, III. ÚS 59/05). Pojem„zbytočné prieťahy“ obsiahnutý v čl. 48 ods. 2 ústavy je pojem autonómny, ktorý trebavykladať a aplikovať predovšetkým materiálne. S ohľadom na konkrétne okolnosti veci satotiž postup dotknutého štátneho orgánu nemusí vyznačovať takými významnými prieťahmi,ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy(napr. I. ÚS 63/00). V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí,že charakter postupu všeobecného súdu sa nevyznačoval takými významnými prieťahmi,ktoré by bolo možné kvalifikovať ako „zbytočné prieťahy“ v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy,sťažnosť spravidla odmietne ako zjavne neopodstatnenú (napr. I. ÚS 41/01, I. ÚS 57/01, III.ÚS 59/05).

Vychádzajúc zo sťažnosti sťažovateľky, ústavný súd konštatuje, že v konkrétnychokolnostiach posudzovanej veci ide o konanie prebiehajúce na krajskom súde, ktoré do dňapredbežného   prerokovania   sťažnosti   ústavným   súdom   trvá   16   mesiacov.   Ústavný   súdnespochybňuje   tvrdenie   sťažovateľky,   že   krajský   súd   mohol   v   namietanom   konanípostupovať aj efektívnejšie, napriek tomu ale zastáva názor, že prieťahy v postupe krajskéhosúdu nemožno v konkrétnych okolnostiach posudzovanej veci kvalifikovať ako zbytočnéprieťahy, a teda porušenie jej základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

V prípade, keď ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zistí, že charakterpostupu všeobecného súdu sa nevyznačuje takými významnými prieťahmi, ktoré by bolomožné   kvalifikovať   ako   „zbytočné   prieťahy“   v   zmysle   čl.   48   ods.   2   ústavy,   sťažnosťspravidla   odmietne   ako   zjavne   neopodstatnenú   (napr.   I.   ÚS   41/01,   I.   ÚS   57/01,III. ÚS 59/05).

Ústavný   súd   pri   predbežnom   prerokovaní   sťažnosti   dospel   k   záveru,   že   postupkrajského súdu v namietanom konaní nie je poznamenaný prieťahmi takej intenzity, že byich bolo možné kvalifikovať ako zbytočné prieťahy v zmysle čl. 48 ods. 2 ústavy, a preto juaj   v tejto   časti   odmietol   podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   ako   zjavneneopodstatnenú.

Vzhľadom   na   skutočnosť,   že   sťažnosť   bola   odmietnutá   ako   celok,   bolo   užbez právneho významu, aby ústavný súd rozhodoval o ďalších návrhoch sťažovateľky.

Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd považuje za potrebné uviesť, že v prípade,ak krajský súd bude v ďalšom priebehu namietaného konania nečinný, resp. bude konaťneefektívne, odmietnutie sťažnosti nebráni tomu, aby sa sťažovateľka opätovne uchádzalaprostredníctvom sťažnosti podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o ochranu svojho základného právapodľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 25. februára 2015