znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 123/09-30

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 17. marca 2009 predbežne prerokoval sťažnosť R., a. s., K., právne zastúpenej advokátom JUDr. M. T., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na slobodné šírenie informácií a na súdnu ochranu podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska pod sp. zn. OPK-6631/2008 a č. k. GUV-588/2008-31 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť   R.,   a.   s.,   o d m i e t a   pre   nedostatok   právomoci   Ústavného   súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 2. marca 2009 doručená   sťažnosť   R.,   a.   s.,   K.   (ďalej   len   „sťažovateľka“),   ktorou   namieta   porušenie základného práva na slobodné šírenie informácií a na súdnu ochranu podľa čl. 26 ods. 1, 2 a 4 a čl. 46 v spojení s čl. 2 ods. 2 a čl. 1 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Národnou bankou Slovenska (ďalej len „národná banka“) pod sp. zn. OPK-6631/2008 a č. k. GUV-588/2008-31. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 27. februára 2009.

Zo sťažnosti vyplýva, že rozhodnutím o uložení predbežného opatrenia sp. zn. OPK-6631/2008 z 30. apríla 2008 bola sťažovateľke podľa § 25 ods. 1 zákona č. 747/2004 Z. z. o dohľade   nad   finančným   trhom   a o zmene   a doplnení   niektorých   zákonov   v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o dohľade“) uložená povinnosť zdržať sa konania, ktoré je v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 písm. d) zákona č. 8/2008 Z. z. o poisťovníctve a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o poisťovníctve“),   a to   konkrétne   bezodkladne   ukončiť   používanie   nepravdivých a zavádzajúcich informácií o postupe národnej banky pri komunikácii sťažovateľky s jej klientmi a pri propagácii jej činnosti v súvislosti s poistným produktom nazvaným „UDP-K“.   Podľa   ustanovenia   §   25   ods.   2   zákona   o dohľade   je   doručenie   tohto   predbežného opatrenia účastníkovi konania považované za prvý úkon v konaní a je ním začaté konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o poisťovníctve. Z odôvodnenia predbežného opatrenia je zrejmé, že bolo vydané na podklade listu sťažovateľky z 25. apríla 2008,   ktorý   bol   adresovaný   jej   klientom.   Informácie   v označenom   liste   boli   národnou bankou vyhodnotené ako zavádzajúce v niektorých častiach nepravdivé s tým, že klientom (poistníkom) boli zamlčané niektoré dôležité skutočnosti. Predbežné opatrenie bolo vydané z dôvodu potreby zamedziť jednak nedodržiavaniu a obchádzaniu zákona o poisťovníctve, ale tiež ohrozeniu záujmov klientov sťažovateľky. Sťažovateľka podala proti predbežnému opatreniu rozklad. Rozhodnutím Bankovej rady národnej banky č. k. GUV-588/2008-31 z 19. decembra 2008 bol rozklad zamietnutý a predbežné opatrenie potvrdené. Rozhodnutie o rozklade bolo sťažovateľke doručené 29. decembra 2008.

Podľa   názoru   sťažovateľky   treba   uvedené   právoplatné   rozhodnutia   považovať z celého   radu   dôvodov   za   protiprávne.   Tieto   dôvody   sú   v podanej   sťažnosti   podrobne uvedené a analyzované.

Z hľadiska právomoci ústavného súdu konať o tejto veci poukazuje sťažovateľka na ustanovenie § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého všeobecné súdy nepreskúmavajú rozhodnutia správnych orgánov predbežnej povahy a procesné rozhodnutia týkajúce sa   vedenia   konania. Na   druhej   strane   však   z ustanovenia   čl.   46   ods.   2   ústavy vyplýva, že z právomoci súdu nesmie byť vylúčené preskúmanie zákonnosti rozhodnutí orgánov verejnej správy týkajúcich sa základných práv a slobôd. Pritom niet pochýb, že obe rozhodnutia   majú   charakter   rozhodnutí   predbežnej   povahy   v zmysle   §   248   písm.   a) Občianskeho súdneho poriadku, ale zároveň sa týkajú základného práva na slobodné šírenie informácii   podľa   čl.   26   ústavy.   Je   preto   potrebné   vyriešiť   otázku,   či   všeobecné   súdy disponujú   právomocou   preskúmať   zákonnosť   predbežného   opatrenia   národnej   banky v zmysle čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy napriek tomu, že toto predbežné opatrenie má v zmysle § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku predbežnú povahu. Len v tejto súvislosti   sťažovateľka   podotýka,   že   je   jej   známa   judikatúra   ústavného   súdu   k tomuto aspektu základného práva podľa čl. 46 ods. 2 ústavy, a teda aj jeho názory, podľa ktorých „Vychádzajúc z uvedeného je preto úlohou súdu aj pri uplatňovaní Občianskeho súdneho poriadku...   a v spojení   s čl.   46   ods.   2   poslednou   vetou   ústavy   zisťovať,   či   rozhodnutie správneho   orgánu,   zákonnosť   ktorého   má   byť   predmetom   súdneho   preskúmavania,   je vzhľadom na jeho obsah spôsobilé týkať sa základných práv alebo slobôd. V prípade, ak súd zistí, že to tak je, takéto rozhodnutie nesmie byť vylúčené zo súdneho preskúmavania.“ (II. ÚS 50/01, II. ÚS 236/02, III. ÚS 138/03, I. ÚS 238/08). Sťažovateľka vzhľadom na uvedené stanoviská napadla predbežné opatrenie a rozhodnutie o rozklade žalobou podľa § 247   a nasl.   Občianskeho   súdneho   poriadku   na   Najvyššom   súde   Slovenskej   republiky (ďalej   len   „najvyšší   súd“),   pričom   jej   prípustnosť   odôvodnila   už   uvedenou   judikatúrou ústavného súdu. Na druhej strane však sťažovateľke nie je známa judikatúra ústavného súdu, ktorá by citované právne názory konštatovala aj v prípadoch rozhodnutí správnych orgánov o uložení predbežných opatrení, teda rozhodnutí predbežnej povahy v zmysle § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku, ktoré sa týkajú základných práv alebo slobôd. Preto napriek uvedeným okolnostiam podáva sťažovateľka popri správnej žalobe aj túto sťažnosť.   Ak   ústavný   súd   dospeje   k záveru,   že   predbežné   opatrenie   a rozhodnutie o rozklade podliehajú prieskumnej právomoci všeobecného súdu, neostane mu nič iné ako sťažnosť odmietnuť. Ak ale ústavný súd vyhodnotí vec z akýchkoľvek dôvodov tak, že rozhodnutia   národnej   banky   nepodliehajú   prieskumnej   právomoci   všeobecných   súdov neostane mu nič iné, ako vyčkať na zastavenie konania pred všeobecnými súdmi a následne posúdiť dôvodnosť podanej sťažnosti.

Sťažovateľka   žiada   vydať   nález,   ktorým   by   ústavný   súd   vyslovil   porušenie označených   článkov   ústavy   v konaniach   vedených   národnou   bankou   pod   sp.   zn.   OPK-6631/2008 a č. k. GUV-588/2008-31 s tým, aby boli rozhodnutie Bankovej rady národnej banky z 19. decembra 2008 a národnej banky z 30. apríla 2008 zrušené a vec vrátená na ďalšie konanie. Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 10 eur a náhradu trov konania.

Z rozhodnutia   národnej   banky   o uložení   predbežného   opatrenia   sp.   zn.   OPK-6631/2008 z 30. apríla 2008 vyplýva, že sa ním uložilo sťažovateľke (uvedenej jej skorším obchodným menom P., a. s.) zdržať sa konania, ktoré je v rozpore s ustanovením § 37 ods. 1 písm.   d)   zákona   o poisťovníctve,   a to   bezodkladne   ukončiť   používanie   nepravdivých a zavadzajúcich informácii o postupe národnej banky pri komunikácii sťažovateľky s jej klientmi   a pri   propagácii   činnosti   sťažovateľky   v súvislosti   s poistným   produktom nazvaným sťažovateľkou „UDP-K“. Podľa ustanovenia § 25 ods. 2 zákona o dohľade je doručenie   tohto   predbežného   opatrenia   účastníkovi   konania   považované   za   prvý   úkon v konaní a týmto doručením je začaté konanie o uložení sankcie podľa ustanovenia § 67 ods. 1 zákona o poisťovníctve.

Z rozhodnutia Bankovej rady národnej banky č. k. GUV-588/2008-31 z 19. decembra 2008 vyplýva, že ním bol zamietnutý rozklad sťažovateľky a zároveň potvrdené rozhodnutie národnej banky o uložení predbežného opatrenia sp. zn. OPK-6631/2008 z 30. apríla 2008. Rozhodnutie   bolo sťažovateľke   doručené   podľa   jej   prezentačnej   pečiatky   29.   decembra 2008.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 46 ods. 2 ústavy kto tvrdí, že bol na svojich právach ukrátený rozhodnutím orgánu   verejnej   správy,   môže   sa   obrátiť   na   súd,   aby   preskúmal   zákonnosť   takéhoto rozhodnutia,   ak   zákon   neustanoví   inak.   Z právomoci   súdu   však   nesmie   byť   vylúčené preskúmanie rozhodnutí týkajúcich sa základných práv a slobôd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti navrhovateľov. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na ktorých prerokovanie nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy alebo návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa názoru ústavného súdu nie je daná jeho právomoc rozhodnúť o danej veci.

Ako to vyplýva z už citovaného čl. 127 ods. 1 ústavy, právomoc ústavného súdu poskytovať ochranu základným právam a slobodám je daná iba subsidiárne, teda iba vtedy, ak o ochrane týchto základných práv a slobôd nerozhodujú všeobecné súdy.

Sťažovateľka sama poukazuje na viaceré rozhodnutia ústavného súdu, podľa ktorých ustanovenie   §   248   Občianskeho   súdneho   poriadku   limitujúce   možnosť   súdneho preskúmania   rozhodnutí   orgánov   verejnej   správy   treba   vykladať   ústavne   konformným spôsobom, teda v súlade s čl. 46 ods. 2 druhou vetou ústavy, čo aj podľa nej znamená, že z prieskumnej   právomoci   všeobecných   súdov   v rámci   správneho   súdnictva   podľa   piatej časti Občianskeho súdneho poriadku môžu byť vylúčené iba také rozhodnutia správnych orgánov   predbežnej   povahy   [§   248   písm.   a)   Občianskeho   súdneho   poriadku],   ktoré   sa netýkajú   základných   práv   a slobôd.   Zároveň   sťažovateľka   uvádza,   že   proti   rozhodnutiu Bankovej rady národnej banky podala žalobu o preskúmanie právoplatného rozhodnutia Najvyššiemu súdu Slovenskej republiky.

„Ak   sa   rozhodnutie   správneho   orgánu   (bez   ohľadu   na   jeho   druh   či   formálne označenie) dotýka niektorého zo základných práv a slobôd, jeho preskúmanie nesmie byť podľa   čl.   46   ods.   2   ústavy   vylúčené   z právomoci   všeobecných   súdov   bez   ohľadu   na ustanovenia Občianskeho súdneho poriadku a iných zákonov“ (III. ÚS 138/03).

„V   situácii,   keď   ustanovenie   právneho   predpisu   dovoľuje   dvojaký   výklad (jeden ústavne súladným a druhý ústavne nesúladným spôsobom), má prioritu jeho výklad ústavne súladným spôsobom. Pre súdy táto povinnosť vyplýva celkom jednoznačne z čl. 144 ods. 1 v spojení s čl. 152 ods. 4 ústavy. Táto povinnosť súdu zodpovedá ústavne garantovanému právu na súdnu ochranu podľa čl. 46 ústavy. Základnému právu podľa čl. 46 ods. 2 ústavy preto zodpovedá taký postup súdu, v rámci ktorého skúma nielen formálne znaky (povahu) rozhodnutia predloženého mu na súdne preskúmanie, ale taktiež aj či sa toto rozhodnutie svojím obsahom nedotýka niektorého zo základných práv alebo slobôd účastníka konania. Postup súdu, v ktorom zanedbal niektorý z týchto prvkov, zakladá porušenie základného práva   podľa   čl.   46   ods.   2   ústavy“   (II.   ÚS   50/01,   mutatis   mutandis   II. ÚS 236/02, I. ÚS 238/08).

Z pohľadu   ústavného   súdu   treba   akcentovať,   že   rozhodnutie   národnej   banky v spojení   s rozhodnutím   Bankovej   rady   národnej   banky   o rozklade   ukladá   v rámci predbežného   opatrenia   sťažovateľke   povinnosť   bezodkladne   ukončiť   používanie nepravdivých   a zavádzajúcich   informácii   o postupe   národnej   banky   pri   komunikácii sťažovateľky s jej klientmi a pri propagácii činnosti sťažovateľky v súvislosti s poistným produktom nazvaným sťažovateľkou „UDP-K“. Uvedený výrok je nepochybne zásahom do základného práva na slobodné šírenie informácii v zmysle čl. 26 ods. 2 prvej vety ústavy, podľa ktorej každý má právo vyjadrovať svoje názory slovom, písmom, tlačou, obrazom alebo iným spôsobom, ako aj slobodne vyhľadávať, prijímať a rozširovať idey a informácie bez   ohľadu   na   hranice   štátu.   Možno   preto   konštatovať,   že   tieto   rozhodnutia   sa   svojím obsahom dotýkajú niektorého zo základných práv alebo slobôd.

Vzhľadom   na   dosiaľ   uvedené   je   podľa   názoru   ústavného   súdu   v právomoci všeobecných súdov poskytnúť ochranu označeným základným právam sťažovateľky, a to v konaní podľa piatej časti druhej hlavy Občianskeho súdneho poriadku. Ustanovenie § 248 písm. a) Občianskeho súdneho poriadku vylučujúce z prieskumnej právomoci všeobecných súdov   rozhodnutia   správnych   orgánov   predbežnej   povahy   treba   totiž   vyložiť   ústavne konformným spôsobom v intenciách čl. 46 ods. 2 druhej vety ústavy, teda v tom zmysle, že z prieskumnej právomoci všeobecných súdov sú vylúčené iba také rozhodnutia správnych orgánov   predbežnej   povahy,   ktoré   sa   nedotýkajú   niektorého   zo   základných   práv   alebo slobôd.

Keďže   je   daná   právomoc   všeobecných   súdov   preskúmať   označené   rozhodnutia, zároveň je tým vylúčená v zmysle zásady subsidiarity právomoc ústavného súdu.

Z uvedených dôvodov ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 17. marca 2009