znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 123/08-8

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť P. I., L., t. č. vo väzbe B., vo veci namietaného porušenia jeho základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Krajského   súdu   v   Banskej   Bystrici v konaniach   vedených   pod   sp. zn.   5   Tpo   44/07, 5 Tpo 45/07, 5 Tpo 46/07, 5 Tpo 47/07, 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 a jeho uzneseniami zo 6. júla 2007 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. I. o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 6. novembra 2007   doručená   sťažnosť   (z   5.   novembra   2007)   P.   I.,   L.,   t. č.   vo väzbe   B.   (ďalej len „sťažovateľ“),   ktorou   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených   v   čl.   17 ods. 2 a 5 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva zaručeného v čl. 5 ods. 4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „dohovor“) v konaniach vedených Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 5 Tpo 44/07, 5 Tpo 45/07, 5 Tpo 46/07, 5 Tpo 47/07, 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 a jeho uzneseniami zo 6. júla 2007.

Ako vyplýva z obsahu sťažnosti, sťažovateľ namieta porušenie ním označených práv postupom   krajského   súdu tým,   že   krajský   súd   v uvedených   konaniach   uzneseniami   zo 6. júla 2007   rozhodol   o jeho sťažnosti   z 22. júna 2007   proti   uzneseniu   Okresného   súdu Banská   Bystrica   (ďalej   len   „okresný   súd“),   ktorým   mu   bola   na   neverejnom   zasadnutí predĺžená lehota trvania väzby do 10. septembra 2007.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol: „Proti uzneseniu OS o predĺžení väzby som podal ešte na verejnom zasadnutí dňa 22. 6. 2007 sťažnosť.

Krajský súd ako nadriadený súd rozhodol uznesením zo dňa 6. 7. 2007 pod sp. zn. 5 Tpo 45/07 až 5 Tpo 48/07 a 5 Tpo 83/07 o mojej sťažnosti na neverejnom zasadnutí tak, že ju zamietol ako nedôvodnú (...).

Vzhľadom na skutočnosť, že KS rozhodol o mojej sťažnosti na neverejnom zasadnutí a tak bez poskytnutia mi možnosti byť v konaní pred súdom prítomný a osobne sa vyjadriť k dôvodom   ďalšieho   ponechania   ma   vo   väzbe,   mám   za   to,   že   porušil   moje   právo garantované v čl. 17 ods. 2 a ods. 5 Ústavy SR a čl. 5 ods. 4 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (...), podľa ktorého každý, kto bol pozbavený slobody zatknutím, alebo   iným   spôsobom,   má   právo   podať   návrh   na   konanie,   v ktorom   by   Súd   urýchlene rozhodol o zákonnosti jeho pozbavenia slobody a nariadil prepustenie ak je pozbavenie slobody nezákonné. (...)

Väzby, ktorá je zásadným zaisťovacím inštitútom predstavuje za každých okolností výrazný   zásah   do   základného   práva   jednotlivca   na   osobnú   slobodu.   Neodmysliteľnou procesnou zárukou pri takomto zásahu musí byť právo dotknutej osoby osobne sa vyjadriť, čiže byť vypočutá k dôvodom a okolnostiam ďalšieho zotrvania vo väzbe. (...)

Postup KS v Banskej Bystrici vo veci konania 5 Tpo 83/07 a 5 Tpo 45/07 až 5 Tpo 48/07,   ktorého   výsledkom   bolo   vydanie   uznesenia   zo   dňa   6. 7. 2007   o zamietnutí   mojej sťažnosti voči uzneseniu sudcu pre prípravné konanie OS BB, ktorým uznesením Sudcu pre prípravné konanie predĺžil lehotu trvania mojej väzby do 10. 9. 2007, preto nepovažujem za dostatočný na to, aby to bolo možné akceptovať, a to práve s prihliadnutím na absenciu verejného   prerokovania   veci,   ktoré   by   som   sa   v prípade   jeho   nariadenia   mal   právo zúčastniť a osobne Súdu predniesť argumenty svedčiace proti môjmu ďalšiemu zotrvaniu vo väzbe. Navrhujem ÚS SR, aby zrušil uznesenie KS v B. Bystrici sp. zn. 5 Tpo 45/07 až 5 Tpo 48/07   a 5   Tpo   83/07   zo   dňa   6. 7. 2007   a prikázal   KS   v B.   B.,   aby   ma   (...)   prepustil bezodkladne z väzby na slobodu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu   Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh vrátane sťažnosti predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa. Pri predbežnom prerokovaní každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom predpísané náležitosti, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   zjavne neopodstatnené alebo podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania.

Podľa   zistenia   ústavného   súdu   sťažovateľ   doručil   obsahovo   identickú   sťažnosť z 30. júla 2007 ústavnému súdu 6. augusta 2007. O tejto sťažnosti ústavný súd rozhodol uznesením č. k. IV. ÚS 218/07-8 z 12. septembra 2007 tak, že ju odmietol pre nesplnenie zákonom   predpísaných   náležitostí.   V danom   prípade,   t. j.   v   prípade   sťažnosti   doručenej ústavnému súdu 6. novembra 2007, teda nejde o neprípustný návrh podľa § 24 písm. a) zákona o ústavnom súde, preto ústavný súd skúmal, či prijatiu sťažnosti sťažovateľa na ďalšie konanie nebránia dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Jednou zo základných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu, pričom pri opatrení alebo inom zásahu sa počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ mohol   o opatrení   alebo   inom   zásahu   dozvedieť.   Nedodržanie   tejto   lehoty   je   zákonom ustanoveným   dôvodom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   podanej   oneskorene   (§   25   ods.   2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti po uplynutí zákonom ustanovenej lehoty nemožno zmeškanie tejto lehoty odpustiť, pretože kogentné ustanovenie § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde to nedovoľuje.

Ústavný súd pri   svojej   rozhodovacej   činnosti   opakovane vyslovil   právny   názor, že   sťažnosť   podľa   čl.   127   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny prostriedok   ochrany základných práv alebo slobôd (I.   ÚS   33/02,   II.   ÚS   29/02, III. ÚS 108/02, IV. ÚS 158/04, I. ÚS 218/06).

Sťažnosť   sťažovateľa   z 5.   novembra   2007   bola   doručená   ústavnému   súdu 6. novembra   2007.   Napádané   konania   krajského   súdu   boli   podľa   tvrdenia   sťažovateľa právoplatne skončené 6. júla 2007 vydaním konečného rozhodnutia. Ústavný súd nemal pochybnosť   o tom,   že   sťažovateľ   vedel   o prípadnom   porušení   ním   označených   práv najneskôr 30. júla 2007, keď napísal prvé podanie ústavnému súdu, v ktorom namietal porušenie tých istých práv (čl. 17 ods. 2 a 5 ústavy a čl. 5 ods. 4 dohovoru) rovnakým postupom   (rozhodovanie   na   neverejnom   zasadnutí   v konaniach   vedených   pod   sp. zn. 5 Tpo 44/07,   5   Tpo   45/07,   5   Tpo   46/07,   5   Tpo   47/07,   5   Tpo   48/07   a 5   Tpo   83/07) a rovnakým rozhodnutím (uznesenie zo 6. júla 2007) krajského súdu. Od 30. júla 2007 do 5. novembra 2007 nepochybne uplynula lehota podľa § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

Vychádzajúc   z uvedených   skutočností   ústavný   súd   rozhodol   tak,   že   sťažnosť sťažovateľa odmietol ako podanú oneskorene podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   ústavný   súd   o ďalších   nárokoch a požiadavkách sťažovateľa nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008