znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 123/02-11

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 12. júla 2002 predbežne prerokoval sťažnosť M. S., bytom K., vo veci porušenia čl. 12 ods. 1, 2 a 4, čl. 20 ods.   1   a 3   a čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   pri   rozhodovaní   o nariaďovaní predbežného   opatrenia   v konaní   vedenom   na   Okresnom   súde   Košice   I   pod   sp.   zn. Nc 2007/02, a takto

r o z h o d o l :

1. Sťažnosť M. S. v časti namietajúcej porušenie čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Košice I pri nariaďovaní predbežného opatrenia vo veci sp. zn. Nc 2007/02   o d m i e t a   pre nedostatok právomoci.

2. Sťažnosť M. S. v časti namietajúcej porušenie čl. 48 ods. 2 a čl. 12 ods. 1, 2 a 4 Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Košice   I pri   nariaďovaní predbežného opatrenia vo veci sp. zn. 2007/02   o d m i e t a   ako zjavne neopodstatnenú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bol 9. apríla 2002 doručený návrh M. S. (ďalej len „sťažovateľ“), bytom K., označený ako „Sťažnosť“, ktorým namietal porušenie čl. 12 ods. 1, 2 a 4 a čl. 20 ods. 1 a 3 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj zbytočné prieťahy vo veci nariadenia predbežného opatrenia Okresným súdom Košice I (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. Nc 2007/02.

Keďže   návrh   neobsahoval   zákonom   ustanovené   náležitosti   podľa   §   20   zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a nebolo k nemu pripojené splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľa v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom, ústavný súd 14. apríla 2002 vyzval sťažovateľa, aby k svojmu návrhu pripojil splnomocnenie pre advokáta alebo komerčného právnika na zastupovanie v konaní pred ústavným súdom, a upozornil ho, že v prípade nesplnenia výzvy jeho návrh odmietne pre nedostatok zákonom predpísaných náležitostí a uznesenie o tom nemusí ani odôvodniť.

Sťažovateľ vo svojom doplnení návrhu z 13. mája 2002 (doručenom ústavnému súdu 15. mája 2002), ktorým reagoval na výzvu ústavného súdu, uviedol, že žiada o povolenie výnimky na právne zastupovanie, o to, aby sa mohol zastupovať sám, resp. „o poskytnutie bezplatného   právneho   zastupovania   z úradnej   moci   ex   offo“,   ak   mu   nebude   udelená výnimka (na rozdiel od pôvodného podania označil čl. 12 ods. 1 a 2, čl. 20 ods. 1 a 3 ústavy).

II.

Ústavný súd je podľa čl. 127 ods. 1 ústavy od 1. januára 2002 oprávnený konať o sťažnostiach, ktorými fyzické osoby alebo právnické osoby namietajú porušenie svojich základných práv a slobôd upravených v ústave, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú   Slovenská   republika   ratifikovala   a bola vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,   ak   o ochrane   týchto   práv   alebo   slobôd nerozhoduje   iný   súd,   pričom   z tohto   konania   nie   je   vylúčený   ani   postup   a rozhodnutia všeobecných súdov.

Podmienky konania ústavného súdu o sťažnostiach sú upravené v ustanoveniach § 49 až 56 zákona o ústavnom súde. Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde predbežne   prerokoval   sťažnosť   sťažovateľa   a skúmal,   či   neexistujú   dôvody   na   jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 tohto zákona.

Sťažovateľ   v sťažnosti   namietal   porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   12 ods. 1,   2   a 4   (v   doplnení   návrhu   označené   iba   ods.   1   a 2)   a čl.   20   ods.   1   a 3   ústavy a odôvodnil   ju   aj   „Dodatkovým   protokolom   k Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd. Jedná sa o Protokol č. 11 podpísaný v Štrasburgu 11. 5. 1994“.

Sťažovateľ uviedol,   že žiadal „svojím podaním   na Okresný súd Košice I zo dňa 8. 3. 2002 o vydanie predbežného opatrenia zákazu ťažby dreva v lesnom a pozemkovom združení – Urbariáte v Košickej Novej Vsi, k čomu som doložil aj výzvu na zastavenie ťažby a zvolanie   valného   zhromaždenia   urbariátu,   ktorú   podpísalo   96   vlastníkov,   alebo oprávnených osôb vzhľadom na pomalý priebeh dedičských konaní. Vzhľadom na nečinnosť súdu zastúpeného JUDr. P., ktorá mala vo veci Nc 2007/02 rozhodnúť bez zbytočných prieťahov   najneskôr   do   30   dní.   Napriek   osobným   a písomným   urgenciám   tak   v lehote neurobila. Až na 31 deň po mojich urgenciách mi zaslala výzvu na doplnenie vo veci. Touto jej nečinnosťou nám vzniká denne škoda vo výška cca 100.000 Sk“.

Z príloh k návrhu vyplynulo, že sťažovateľ 8. marca 2002 osobne podal na okresnom súde „Návrh na vydanie predbežného opatrenia“ proti odporcovi Ing. E. O., bytom K., v ktorom navrhol, aby okresný súd vydal „uznesenie, ktorým nariaďuje proti odporcovi predbežné   opatrenie   zákazu   ťažby   dreva   až   do   vyriešenia   –   zvolania   všetkých   členov urbariátu“.

Sťažovateľ   ďalej   5.   apríla   2002   podal   „sťažnosť   na   prácu   Dr.   P.   vzhľadom   na prieťahy v konaní pri vydaní predbežného opatrenia doručeného 8. 3. 2002“ predsedovi okresného súdu.

Okresný   súd   8.   apríla   2002   (t.   j.   na   tridsiaty   deň   zákonnej   lehoty   na   vydanie predbežného opatrenia) vyzval sťažovateľa, aby v lehote 15 dní odstránil nedostatky návrhu na vydanie predbežného opatrenia, a poučil ho o právnych účinkoch neodstránenia týchto nedostatkov.

Sťažovateľ podaním z 8. apríla 2002 doplnil svoj návrh z 8. marca 2002 (k sp. zn. Nc 2007/02) a 9. apríla 2002 podal okresnému súdu „Sťažnosť z dôvodu preklúzie“. V tejto sťažnosti   uviedol,   že „nečinnosťou   (sudkyne   JUDr.   P.)   došlo   k preklúzii,   to   znamená prepadnutiu lehoty na rozhodnutie“. Preto podľa neho „v danej veci už nemôže rozhodovať JUDr.   P.  ...V   tomto   zmysle   podávam   podnet   na   prešetrenie   na   Okresnú   prokuratúru, Ministerstvo spravodlivosti a sťažnosť na Ústavný súd.... Žiadam o okamžité rozhodnutie vo veci“.

Predseda   okresného   súdu   v odpovedi   na   sťažnosť   sťažovateľa   z 15.   apríla   2002 (Spr 2322/02) uviedol: „Návrh na vydanie predbežného opatrenia ste podali dňa 8. 3. 2002. Tento Váš návrh nemá náležitosti podľa O. s. p. a preto v zákonnej lehote podľa § 75 ods. 2 O. s. p. nebolo možné o ňom rozhodnúť. Výzvou zo dňa 8. 4. 2002 ste boli vyzvaný na odstránenie vád podania. Po ich odstránení bude vo veci rozhodnuté. Vašu sťažnosť na prieťahy v konaní pokladám za dôvodnú. K prieťahom došlo pre značnú zaťaženosť súdu a tiež pre procesné nedostatky návrhu“.

Sťažovateľ   ďalej   doručil   24.   apríla   2002   predsedovi   okresného   súdu   podanie označené ako „Príloha k podaniu Nc 2007/02“, v ktorej predložil ďalší dôkazový materiál a požiadal ho o poskytnutie informácií o zákonnom postupe pri predbežných opatreniach (konkrétne vo vzťahu k jeho podaniu z 8. marca 2002).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal predovšetkým porušenie svojho vlastníckeho práva v dôsledku nečinnosti okresného súdu v zákonom ustanovenej lehote, t. j. v dôsledku zbytočných prieťahov v konaní (a porušenie základného práva na konanie bez zbytočných prieťahov napriek tomu, že neoznačuje príslušný článok ústavy).

1.   Ústavný   súd   vo   svojej   doterajšej   judikatúre   vychádza   z toho,   že   ochranu vlastníckeho   práva   pred   jeho   ohrozením   alebo porušením   zásadne   poskytujú   všeobecné súdy   (I. ÚS 132/93).   Preto   odmietol   sťažnosť   sťažovateľa   v časti,   v ktorej   namieta porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   ústavy,   pre   nedostatok právomoci.

2.   Ústavný   súd   ďalšiu   časť   sťažnosti   sťažovateľa   hodnotil   tak,   že   sťažovateľ namietané   porušenie   svojho   základného   práva   podľa   čl.   20   ods.   1   a 3   ústavy   spája   aj s nečinnosťou   súdu   a so   zbytočnými   prieťahmi   pri   nariaďovaní   predbežného   opatrenia, a podľa obsahu ju posúdil ako časť, v ktorej sťažovateľ namieta porušenie svojho práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.  

Pri skúmaní tejto časti sťažnosti ďalej ústavný súd vychádzal z toho, že predbežné opatrenie sa v zmysle príslušných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku   (ďalej len „OSP“) spravidla nariadi na návrh. Návrh na nariadenie predbežného opatrenia musí pritom spĺňať procesné požiadavky uvedené v § 42 ods. 3 a v § 79 ods. 1 OSP. O návrhu na predbežné   opatrenie   podľa   §   75   ods.   2   OSP   sa   rozhoduje   bez   zbytočného   odkladu, najneskôr do 30 dní od jeho podania. Ústavný súd vo vzťahu k okolnostiam daného prípadu konštatoval, že plynutie zákonnej lehoty na nariadenie predbežného opatrenia pre príslušný súd sa nespája s akýmkoľvek návrhom na nariadenie predbežného opatrenia, ale len s takým návrhom, ktorý spĺňa podmienky príslušných ustanovení OSP. Keďže súd 8. apríla 2002 vyzval sťažovateľa na odstránenie nedostatkov návrhu (zapísaného do Nc registra, t. j. do registra všeobecných a neúplných podaní), nemohla mu až do obdobia, kým sťažovateľ tieto nedostatky   neodstránil,   vôbec   vzniknúť   povinnosť   rozhodnúť   v lehote   do   30   dní. Preto nemohla existovať ani príčinná súvislosť medzi namietaným porušením základného práva   sťažovateľa   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2 ústavy a plynutím takejto lehoty. Z uvedených dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.  

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti nijako neodôvodnil namietané porušenie čl. 12 ods. 1 a 2,   resp.   ods.   4   ústavy.   Ústavný   súd   vo   svojej   judikatúre   vychádza   z toho,   že   zásady uvedené v čl. 12 ods. 1, 2 a 4 ústavy sú ústavné direktívy, ktoré nemôžu byť zásadne priamo aplikovateľné   v individuálnych   záležitostiach   bez   konkrétneho   vyjadrenia   dopadu diskriminujúceho postupu štátneho orgánu na základné právo alebo slobodu fyzickej osoby alebo právnickej osoby (I. ÚS 34/96, I. ÚS 59/97). Z týchto dôvodov ústavný súd sťažnosť sťažovateľa v tejto časti odmietol ako zjavne neopodstatnenú.

Vzhľadom na vyššie uvedené skutočnosti sa ústavný súd už nezaoberal žiadosťou sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu pre účely konania pred ústavným súdom.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 12. júla 2002