znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 122/2013-35

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 14. februára 2013 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. L., CSc., B., zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., ktorou namieta porušenie svojich základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd   postupom   Vojenskej   obvodovej   prokuratúry   v B.   v   konaní vedenom   pod   sp. zn. O Pn 999/10, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.   v konaní   vedenom   pod   sp. zn.   ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TM   a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutím z 11. mája 2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických a iných identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. L., CSc.,   o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. júna 2012 doručená a 9. júla 2012 doplnená sťažnosť Ing. F. L., CSc., B. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. S. J., B., z obsahu ktorej možno vyvodiť, že ňou namieta porušenie   svojich   základných   práv   podľa   čl.   19   ods.   1,   2   a   3   a čl. 50   ods.   2   Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Vojenskej obvodovej prokuratúry v B. (ďalej len „vojenská obvodová prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. O Pn 999/10, postupom   Ministerstva   vnútra   Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ministerstvo   vnútra“) v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-449/IS-1-V-2010,   postupom   Okresného riaditeľstva   Policajného zboru   B. (ďalej   „okresné   riaditeľstvo“)   v konaní vedenom   pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutím z 11. mája 2012 v súvislosti s namietaným odobratím daktyloskopických a   iných   identifikačných   údajov   uskutočneným   25.   marca   2010   (ďalej   aj   „odobratie identifikačných údajov“).

V podstatnej časti sťažnosti sťažovateľ uviedol: «V prípravnom trestnom konaní, ktoré je v súčasnosti vedené na Úrade justičnej a kriminálnej polície, Okresnom riaditeľstve policajného zboru, Odbore justičnej polície... B.   je   sťažovateľ   vyšetrovaný   od   7.8.2000   ako   podozrivý   a   od   9.11.2004   ako   obvinený v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM.

Dňa   25.3.2010   vyšetrovateľ   nariadil   výsluch   svedka   J.   L.,   syna   sťažovateľa. Sťažovateľ   na   policajný   úrad   syna   sprevádzal,   hoci   nebol   predvolaný.   Vzhľadom   na prítomnosť   sťažovateľa,   vyšetrovateľ   nariadil   odobrať   daktyloskopické   odtlačky sťažovateľovi,   zisťovať   jeho   telesné   znaky,   vykonať   meranie   tela   a   vyhotoviť   obrazové záznamy (ďalej len „identifikačné znaky“). Sťažovateľ počas odoberania identifikačných údajov   namietal   nezákonnosť   tohto   postupu.   Vyšetrovateľ   nevyhovel   ani   žiadosti sťažovateľa, aby ho tejto ponižujúcej procedúre nepodroboval za prítomnosti jeho syna, ktorý   do   22.03.2010   vôbec   netušil,   že   sťažovateľ,   jeho   otec,   je   obvinený.   Sťažovateľ vyšetrovateľovi   navrhol,   že   sa   kedykoľvek   dostaví   za   účelom   výkonu   odobratia identifikačných   údajov   a   požiadal   tiež   vyšetrovateľa,   aby   zmienenú   procedúru   vykonal v neprítomnosti   syna   sťažovateľa.   Žiadnej   z   uvedených   žiadostí   vyšetrovateľ   nevyhovel a tvrdil, že tak koná na základe pokynu dozorujúcej prokurátorky.

Dňa   26.3.2010   podal   sťažovateľ   na   Okresnú   prokuratúru   B.   podanie   s názvom „Žiadosť   podľa § 17,   ods.   2,   písm.   a)   zák.   č.   153/2001 Z.   z.   o vykonanie dozoru nad zachovávaním   zákonnosti   v   prípravnom   konaní   ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TM, vedenom   na   ÚJaKP   OR   PZ,   Odbore   justičnej   polície,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej polície...“   V   predmetnej   žiadosti   upozornil   aj   na   porušenie   sťažovateľových   práv prameniacich z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky.

Dňa   25.10.2010   sťažovateľ   prevzal   vyrozumenie   o   spôsobe   vybavenia   žiadosti, v ktorom dozorujúca prokurátorka žiaden z tam uvedených faktov nepoprela a sťažovateľovi oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným spôsobom a pochybenie pri rozhodovaní nezistila.

Dňa 02.11.2010 sťažovateľ podal na Krajskú prokuratúru v B... podanie s názvom „Žiadosť   podľa § 17,   ods.   2,   písm.   a)   zák.   č.   153/2001 Z.   z.   o vykonanie dozoru nad zachovávaním   zákonnosti   v   prípravnom   konaní   ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TM, vedenom   na   ÚJaKP   OR   PZ,   Odbore   justičnej   polície,   Úrad   justičnej   a   kriminálnej polície...“ V predmetnej žiadosti sťažovateľ opäť upozornil na porušenie práv prameniacich z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky.

Dňa 22.11.2010 sťažovateľ prevzal list. 1KPt 777/09-21 zo dňa 19.11.2010 označený názvom: „Podnet zo dňa 02.11.2010 – vybavenie“. Týmto podaním prokurátorka Krajskej prokuratúry v B. sťažovateľovi, oznámila, že s touto sťažnosťou „... je potrebné obrátiť sa na   príslušné   orgány   Policajného   zboru,...   uvedené   úkony   nie   sú   vyšetrovacími   úkonmi a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní...“.

Dňa   29.11.2010   sťažovateľ   podal   na   Okresné   riaditeľstvo   policajného   zboru podanie, ktoré označil „Žiadosť o zničenie neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných a zneužívaných údajov o mojej osobe – podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov   podľa   §   375   a   §   192,   ods.   1,   ods.   4,   písm.   c)   zák.   č.   300/2006   Z.   z., Trestného zákona vyšetrovateľom npor. Ing. M T.“...

Dňa   03.01.2011   sťažovateľ   prevzal   uznesenie   ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 z 20.12.2001..., ktorým vyšetrovateľ Ministerstva vnútra SR, Sekcie kontroly a inšpekčnej služby,   Odboru   inšpekčnej   služby,   1.   inšpekčného   oddelenia...   B.,   odmietol   podnet   na preverenie   podozrenia   zo   spáchania   prečinu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa podľa § 326, ods. 1, písm. a) Trestného zákona...

Voči... odmietavému uzneseniu sťažovateľ podal sťažnosť... V nej okrem iného poprel tvrdenie, že sťažovateľov syn nebol prítomný pri popísanom úkone poukazom na okolnosť, že   tento   úkon   sa   udial   vo   viacerých   miestnostiach   a   jeho   syn   bol   pri   úkonoch   nielen prítomný, ale mu aj pri nich pomáhal.

Dňa   10.3.2011   sťažovateľ   prevzal   Uznesenie   č.   Opn   999/10,   Vojenská   obvodná prokuratúra v B.. Týmto uznesením vojenský prokurátor por. JUDr. T. O. odmietol sťažnosť sťažovateľa s odôvodnením, že sťažovateľ je páchateľom trestného činu, napriek tomu, že sťažovateľ bol vyšetrovaný ako obvinený...

Dňa   5.5.   2011   sťažovateľ   podal   Ústavnému   súdu   sťažnosť,   ktorou   súd   požiadal o ochranu podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, ako I podľa čl. 50, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, voči   Vojenskej   obvodnej   prokuratúre   v B.,   Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky a Okresnému riaditeľstvu policajného zboru B.

Ústavný súd uznesením č. III. ÚS 297/2011-13 z 28.6.2011... sťažnosť odmietol ako neprípustnú s ohľadom na okolnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy, ktorým je sťažnosť podaná Generálnej prokuratúre SR.

Dňa   19.8.2011   sťažovateľ   podal   Generálnej   prokuratúre   SR   podanie   označené názvom „Podnet podľa § 31 zák. č. 153/2001 Z. z. na preverenie zákonnosti Uznesenia č. Opn 999/10 Vojenskej obvodnej prokuratúry v B... z 22.02.2011 a jemu predchádzajúcich konaní“...,   ktorým   požiadal   o   preverenie   zákonnosti   zásahu   do   jeho   základných občianskych práv a o zničenie neoprávnene odobratých identifikačných znakov.... Dňa   26.10.2011   sťažovateľ   prevzal   vyrozumenie   Vyššej   vojenskej   prokuratúry   T. č. Vn   229/11-8   z   21.10.2011...,   ktorým   tento   orgán   odložil   podnet   sťažovateľa   ako bezdôvodný vzhľadom k okolnosti, že prokurátor tejto prokuratúry sa stotožnil s obsahom preverovaného uznesenia sp. zn. Opn 999/10 z 22.02.2011.

Dňa 30.11. 2011 sťažovateľ podal Ústavnému súdu sťažnosť, ktorou súd požiadal o ochranu podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3, ako I podľa čl. 50, ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, voči   Vojenskej   obvodnej   prokuratúre   v B.,   Ministerstvu   vnútra   Slovenskej   republiky a Okresnému riaditeľstvu policajného zboru B.

Ústavný súd uznesením č. IV. ÚS 7/2012-11 z 12.1.2012... sťažnosť odmietol ako neprípustnú s ohľadom na okolnosť, že sťažovateľ nevyužil účinný prostriedok nápravy, ktorým je opakovaná sťažnosť podaná Generálnej prokuratúre SR.

Dňa   06.2.2012   sťažovateľ   podal   Generálnej   prokuratúre   SR   podanie   označené názvom   „Opakovaný   podnet   podľa   §   34,   ods.   1   zák.   č.   153/2001   Z.   z.   na   preverenie zákonnosti   uznesenia   č.   Opn   999/10   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   v B...“,   ktorým požiadal o preverenie zákonnosti zásahu do jeho základných občianskych práv a o zničenie neoprávnene odobratých identifikačných znakov.

Dňa   20.2.2012   sťažovateľ   prevzal   potvrdenie   č.   IV/1   Gn   281/12-5   z   13.02.2012 o prijatí podnetu z 6.2.2012..., ktorým mu tento orgán oznámil, že o spôsobe vybavenia jeho podnetu bude upovedomený. Dňa 18.4.2012 sťažovateľ prevzal upovedomenie č. IV/1 Gn 281/12-14   z   5.4.2012...,   ktorým   prokurátor   sťažovateľovi   oznámil   predĺženie   lehoty   na vybavenie podnetu do 11.05.2012.

Dňa   28.5.2012   sťažovateľ   prevzal   stanovisko   IV/1   Gn   281/12-15...,   ktorým   sa Generálna   prokuratúra   SR   stotožnila   s   vyrozumením   č.   Vn   229/11-8   Vyššej   vojenskej prokuratúry T. z 21.10.2011 a podnet sťažovateľa odložila ako nedôvodný. Odôvodnenie tohto stanoviska považuje sťažovateľ za nepreskúmateľné, keďže Generálny prokurátor SR v posl.   ods.   str.   2   tohto   stanoviska   konštatuje,   že   odobratie   identifikačných   znakov sťažovateľa   nemalo   charakter   vyšetrovacích   úkonov   a   súčasne   tvrdí,   že   sťažovateľ   je evidovaný   ako   páchateľ   takých   trestných   činov,   ktoré   nie   sú   súčasťou   vyšetrovacieho spisu....

V   uznesení   ČVS:   SKIS-449/IS-1-V-2010   Ministerstva   vnútra   SR,   sekcie   kontroly a inšpekčnej služby, 1. inšpekčné oddelenie... z 20.12.2010... vojenský prokurátor odmietol sťažnosť sťažovateľa s odôvodnením, že sťažovateľ je páchateľom trestného činu, napriek tomu,   že   sťažovateľ   bol   vyšetrovaný   ako   obvinený...   boli   odobraté   identifikačné   údaje oznamovateľovi, ten bol stíhaný ako obvinený..., čiže mal postavenie páchateľa trestného činu...   V   uznesení   je   ďalej   uvedené,   že   sťažovateľove   získané   údaje   sú   súčasťou automatizovaného informačného systému..., ktorým sa zhromažďujú údaje o páchateľoch trestných činov...

Citované tvrdenie, že sťažovateľ je páchateľom neznámeho trestného činu, následne potvrdili i všetky kontrolné orgány prokuratúry, tak Vyššia vojenská prokuratúra T. svojím vyrozumením č. Vn 229/11-8 zo dňa 21.10.211, ako aj Generálna prokuratúra SR svojím stanoviskom IV/1 Gn 281/12-15 zo dňa 11.05.2012.

Stotožňovanie pojmov páchateľ a obvinený nie je možné ani na základe právneho názoru   doc.   JUDr.   J.   K.,   CSc.   z katedry trestného práva,   kriminológie a kriminalistiky Právnickej fakulty Univerzity Komenského v B., ktorý uvádza, že páchateľ je len ten, komu bola dokázaná vina....

Podľa § 7 zák. č. 171/1993 Z. z., o Policajnom zbore: „1. Príslušník Policajného zboru... vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní vo veciach, ktoré vyšetruje, vykonáva všetky úkony samostatne, je povinný vykonať ich v súlade so zákonom a zodpovedá za ich včasné vykonanie. 2. Policajt vo vyšetrovaní a v skrátenom vyšetrovaní je vo veciach, ktoré vyšetruje, oprávnený vyžadovať od služieb Policajného zboru v súlade so zákonmi a inými všeobecne   záväznými   právnymi   predpismi   zabezpečenie   vykonania   úkonov   a   opatrení nevyhnutných   pre   vyšetrovanie,   ktoré   vzhľadom   na   ich   povahu   nemôže   vykonať   sám.“ Ustanovenie § 7, ods. 2 zák. č. 171/1993 Z. z., vyšetrovateľovi umožňuje od Policajného zboru vyžadovať len také úkony, ktoré sú nevyhnutné pre vyšetrovanie, pričom policajt je povinný   vykonávať   tieto   úkony   v   súlade   so   zákonom.  ...   prokurátor   konštatuje,   že „... odobratie identifikačných údajov nemá charakter procesných úkonov v zmysle trestného poriadku...“. Preto nemá byť podľa názoru prokurátora náležitý poukaz sťažovateľa na § 2, ods. 1 Trestného poriadku. S takýmto odôvodnením nemožno súhlasiť, nakoľko voči sťažovateľovi bolo v danom čase vedené trestné stíhanie, a preto všetky úkony mali byť vykonávané v súlade a v zmysle zákona č. 301/2005 Z. z.. Trestný poriadok..., tak ako je to uvedené v   ustanovení §   1,   podľa ktorého:   „Trestný poriadok   upravuje postup   orgánov činných   v   trestnom   konaní   a   súdov   tak,   aby   trestné   činy   boli   náležite   zistené   a   ich páchatelia podľa zákona spravodlivo potrestaní, pričom treba rešpektovať základné práva a slobody fyzických osôb a právnických osôb“, a teda akýkoľvek iný postup a vykonávanie akýchkoľvek iných úkonov ako umožňuje Trestný poriadok je nezákonné...

Porovnaním platného znenia trestného poriadku so znením platným do 31.8.2011 je zrejmé,   že   odobratie   daktyloskopických   odtlačkov   obvinenému   sa   stalo   možným   len   od účinnosti zák. č. 262/2011 Z. z., ktorý túto možnosť uzákonil. I v súčasnosti je však takýto postup v zmysle ods. 3 a 4 cit. zák. ustanovenia možný výlučne na základe písomného príkazu. Takýto príkaz musí byť vydaný aspoň policajtom po súhlase prokurátora a písomne odôvodnený takým spôsobom, aby bolo zrejmé, aký dôkaz v záujme objasnenia vyšetrovanej veci sa týmto postupom získa. Ani v súčasnosti sa tak nesmie stať svojvoľným a pre vec neúčelným rozhodnutím policajta tak, ako sa to stalo v sťažovateľovom prípade. Z tohto dôvodu aj postup vyšetrovateľa bol nezákonný a v rozpore s ustanovením § 7 ods. 2 zák. č. 171/1993   Z.   z.,   keďže   vyšetrovateľ   bez   oprávnenia   daného   Trestným   poriadkom   od Policajného zboru vyžiadal také úkony, ktoré neboli nevyhnutné pre vyšetrovanie tak, ako to potvrdili všetky dozorné orgány, ktoré vo veci doposiaľ konali.»

Sťažovateľ   z   uvedeného   postupu   vojenskej   obvodovej   prokuratúry,   ministerstva vnútra, okresného riaditeľstva a generálnej prokuratúry odvodil porušenie základných práv zaručených v čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ústavy, ako aj čl. 6 ods. 2 dohovoru, preto navrhol, aby ústavný súd o jeho sťažnosti rozhodol týmto nálezom:

„Základné práva sťažovateľa v zmysle

- čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ods. 1...

- čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ods. 2...

- čl. 19 Ústavy Slovenskej republiky ods. 3...

- čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky ods. 2... a čl. 6 ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských   práv   a   základných   slobôd...   boli   porušené   postupom   Vojenskej   obvodnej prokuratúry v B. v konaní vedenom pod sp. zn. OPn 999/10, postupom Ministerstva vnútra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod č.k. IV/1 Gn 281/12 a Okresného riaditeľstva policajného zboru B..., v konaní vedenom pod spisovou značkou ČVS:   ORP-770/OEK-B2-2009-TMm,   ako   aj   rozhodnutím   Generálnej   prokuratúry Slovenskej republiky zo dňa 11.05.2012 č. k. IV/1 Gn 281/12-15.

Odobratie   identifikačných   údajov   sťažovateľa   dňa   25.03.2010   na   Okresnom riaditeľstve policajného zboru B... bolo nezákonné. Okresné riaditeľstvo policajného zboru B... je povinné odstrániť nezákonný stav a obnoviť stav pred porušením základného práva alebo   slobody   v   zmysle   ustanovenia   §   56   ods.   3   písm.   d)   zákona   č.   38/1993   Z.   z., o organizácii   Ústavného   súdu   SR...,   a   to   prostredníctvom   odstránenia   záznamov o identifikačných   údajoch   sťažovateľa   získaných   dňa   25.03.2010   do   troch   dní   od právoplatnosti tohto rozhodnutia.

Ústavný súd SR priznáva F. L. primerané finančné zadosťučinenie vo výške

- 10.000 EUR... od Vojenskej obvodnej prokuratúry v B.,

- 10.000 EUR... od Ministerstva vnútra Slovenskej republiky,

- 10.000 EUR... od Okresného riaditeľstva policajného zboru B.,

- 10.000 EUR... od Generálnej prokuratúry SR, ktoré   sú   tieto   orgány   povinné   sťažovateľovi   zaplatiť   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto rozhodnutia...“

II.

Ústavný   súd   si   vyžiadal   spisový   materiál   a   vyjadrenia   ministerstva   vnútra a generálnej prokuratúry. Ministerstvo vnútra sa k sťažnosti vyjadrilo podaním doručeným ústavnému súdu 25. októbra 2012. Vo vyjadrení okrem iného uviedlo:

«Podanie sťažovateľa zo dňa 29.11.2010 bolo zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru kpt. JUDr. R. J... posudzované ako podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona. Na základe uvedeného podania vyšetrovateľ podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku doplnil podanie sťažovateľa vyžiadaním listinných podkladov zo spisového materiálu vedeného na UJKP OR PZ B. pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009.

Zo   zadovážených   listinných   podkladov   vyšetrovateľ   zistil,   že   dňa   18.07.2005 vyšetrovateľ Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. pod ČVS: ORP-1398/OEK-B1- 2002 vzniesol sťažovateľovi obvinenie. Dňa 09.09.2009 bol spisový materiál v uvedenej veci odstúpený z dôvodu miestnej príslušnosti na UJKP OR PZ B., pričom vec dostal pridelenú vyšetrovateľ npor. Ing. M. T.

Tento na základe pokynu prokurátora predvolal na výsluch svedka syna sťažovateľa, J. L. S menovaným sa dostavil na oddelenie aj sťažovateľ. Nakoľko vyšetrovateľ zistil, že neboli doteraz u sťažovateľa, ktorý mal v uvedenej trestnej veci postavenie obvineného sňaté odtlačky prstov a vyhotovená trojdielna fotografia, nariadil sňať identifikačné znaky, pričom predmetný úkon vykonal technik odboru kriminálnej polície. Počas vykonania úkonu syn sťažovateľa čakal pred kanceláriou technikov.

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namieta, že vyšetrovateľ PZ konal v rozpore s článkom 19 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky...

Podľa článku 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, cit.: „Štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Podľa   §   20a   Zákona   č.   171/1993   Z.   z.   o   Policajnom   zbore   v   znení   neskorších predpisov (ďalej   len:   „zákon   o Policajnom   zbore“),   cit.:   „policajt   je   oprávnený   osobe predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii obyvateľov   nemožno   zistiť   jej   totožnosť,   osobe   zaistenej   podľa   §   19   ods.   1   a 2,   osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo   vypátranej   odobrať   daktyloskopické   odtlačky,   zisťovať   telesné   znaky,   vykonať meranie   tela,   vyhotoviť   obrazové,   zvukové   a   obdobné   záznamy   a   odobrať   vzorky biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi, ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky“.

Zákon o Policajnom zbore teda upravuje podmienky kto, komu a za akých podmienok môže sňať identifikačné znaky a ktoré konkrétne. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušník Policajného zboru je oprávnený nariadiť sňatie daktyloskopických odtlačkov a vyhotovenie trojdielnej fotografie u osoby, ktorá je obvinená, tak ako to bolo v prípade sťažovateľa.

Prečinu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   326   ods.   1   písm.   a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa v prvom rade vyžaduje,   aby   sa   jednalo   o   konanie   v   rozpore   so   zákonom.   Nakoľko   vyšetrovateľ Policajného zboru konal v súlade s právnym poriadkom Slovenskej republiky, nenaplnil svojím konaním skutkovú podstatu uvedeného prečinu. Vyšetrovateľ dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k protiprávnemu postupu, ktorý by naplnil znaky skutkovej podstaty zločinu, iného trestného činu ani disciplinárneho previnenia, preto dňa 20.12.2010 podľa § 197 ods. 1 písm. d) Trestného poriadku podanie sťažovateľa odmietol.

Dňa   04.01.2012   podal   sťažovateľ   proti   uzneseniu   o   odmietnutí   jeho   podania sťažnosť,   ktorú   prokurátor   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   B.   v   konaní   OPn   999/10 uznesením zo dňa 22.02.2011 podľa § 193 písm. c) Trestného poriadku zamietol, nakoľko sťažnosť   nie   je   dôvodná.   Z   odôvodnenia   uznesenia   prokurátora   Vojenskej   obvodnej prokuratúry B. vyplýva, cit.: „Vyhodnotením zhromaždených dôkazov možno konštatovať záver, že sa nepodarilo preukázať skutočnosti ktoré by preukázali, že zo strany príslušníka Policajného zboru služobne zaradeného na UJKP ORPZ B. došlo k takému konaniu, ktoré zakladalo   dôvodné   podozrenie   zo   spáchania   niektorého   z   trestných   činov   uvedených v osobitej časti Trestného zákona.“

Zo stanoviska OISZ ÚIS SKIS MVSR vyplýva, že Vyššia vojenská prokuratúra v T., ako aj Generálna prokuratúra Slovenskej republiky na podnet oznamovateľa v konaní IV/1 Gn   281/12   preskúmavala   postup   a   rozhodnutie   prokurátora   Vojenskej   obvodnej prokuratúry B.

Uznesenie vyšetrovateľa, ktorým tento odmietol podanie sťažovateľa nebolo zrušené žiadnym z oprávnených orgánov, teda sa jedná o zákonné a dôvodné rozhodnutie. Uvedené platí aj pre postup orgánov činných v trestnom konaní, ktorý jeho vydaniu predchádzal. V zmysle uvedeného možno konštatovať, že vydaním uznesenia vyšetrovateľom OISZ ÚIS SKIS MVSR pod ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 zo dňa 20.12.2010, ako aj postupom, ktorý jeho   vydaniu   predchádzal,   neboli   porušené   základné   práva   a   slobody   sťažovateľa garantované Ústavou Slovenskej republiky.

Podľa § 230 ods. 1 Trestného poriadku, cit.: „Dozor nad dodržiavaním zákonnosti pred začatím trestného stíhania a v prípravnom konaní vykonáva prokurátor“.

Ako   bolo   už   vyššie   uvedené,   prokurátor   vyhodnotil   postup   orgánov   činných v trestnom konaní ako dôvodný, a teda v súlade so zákonom.

Žiadne z rozhodnutí vyšetrovateľa v danom prípade nebolo zrušené alebo zmenené pre   nezákonnosť   príslušným   orgánom   a   taktiež   sa   nijakým   spôsobom   nepreukázal nesprávny úradný postup vyšetrovateľa alebo iných orgánov Policajného zboru Slovenskej republiky v priebehu predmetného trestného konania.

S poukazom na uvedené skutočnosti a zákonné ustanovenia považuje Ministerstvo vnútra Slovenskej republiky sťažovateľovu ústavnú sťažnosť za účelovú a nedôvodnú.»Na výzvu ústavného súdu sa k sťažnosti vyjadrila aj generálna prokuratúra, ktorá v podaní doručenom ústavnému súdu 27. septembra 2012 k porušovaniu označených práv sťažovateľa uviedla:

„Sťažovateľ bol stíhaný vyšetrovateľom Okresného riaditeľstva Policajného zboru B. pod sp. zn. ČVS:1398/OEK-B1-2002 pre trestný čin sprenevery podľa § 248 odsek 1, odsek 5   Trestného.   zákona   a   trestný   čin   podvodu   podľa   §   250   ods.   1,   odsek   4   písmeno   c) Trestného   zákona   a   iné.   Dozor   nad   zachovávaním   zákonností   v   prípravnom   konaní vykonávala Okresná prokuratúra B. pod sp. zn. 2Pv 238/09.

Po   skončení   vyšetrovania   dňa   28.2.2012   bola   na   Okresnom   súde   B.   podaná   na sťažovateľa obžaloba pod sp. zn. 2 Pv 238/09...

Generálna prokuratúra Slovenskej republiky vo veci sťažnosti považuje za potrebné v prvom rade uviesť, že sťažovateľ mal v konaní vedenom na Okresnom riaditeľstve PZ B. sp. zn. ČVS:1398/OEK-B1-2002 procesné postavenie obvineného. Dozor nad zákonnosťou prípravného   konania   vykonával   prokurátor   Okresnej   prokuratúry   B.   pod   sp.   zn.   2Pv 238/09.

Pre účely tohto trestného konania nebolo potrebné odobrať daktyloskopické stopy, keďže   konanie   sa   viedlo   o   majetkovej   trestnej   činnosti,   kde   neboli   zadovážené daktyloskopické stopy k porovnaniu odtlačkov.

Avšak skutočnosť, že sťažovateľ mal v tomto konaní status obvineného, umožňoval policajtovi   postupovať   podľa   zákona   o   policajnom   zbore,   ktorý   oprávňuje   snímať   jeho identifikačné znaky.

Podľa   §   25a   odsek   1   zákona   číslo   171/1993   Z.   z.   policajt   je   oprávnený   osobe predvedenej   podľa   §   18   odsek   3,   a   odsek   4,   ak   na   základe   oznámených   údajov   ani v evidencii   obyvateľov   nemožno   zistiť   jej   totožnosť,   osobe   zaistenej   podľa   §   19,   osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo   vypátranej   odobrať   daktyloskopické   odtlačky,   zisťovať   telesné   znaky,   vykonať meranie   tela,   vyhotoviť   obrazové,   zvukové   a   obdobné   záznamy   a   odobrať   vzorky biologických materiálov.

Povinnosť daktyloskopovať obvinených možno vyvodzovať aj z Nariadenia MV SR č. 115/2005   o   prevádzke   automatizovaného   informačného   systému...   a manuálnej operatívno-taktickej evidencii.

V dôsledku toho vzniká databáza daktyloskopických stôp, ako je to bežné na ochranu bezpečnosti   štátu   a   jeho   občanov   aj   v   iných   krajinách.   Databáza   je   využívaným prostriedkom   k   zisťovaniu   celej   rady   informácií   páchateľov   trestných   činov   a   k   ich jednoduchej identifikácii. S poukazom na možnosť zneužitia týchto údajov platná právna úprava Slovenskej republiky jednoznačne stanovuje u akých osôb a v akom procesnom postavení je vykonávaná táto identifikácia. Oprávnenie polície využívať túto databázu je preto   limitované   nariadením   Ministerstva   vnútra   SR   publikovanom   vo   Vestníku   číslo 15/2005.   Právny   poriadok   Slovenskej   republiky   nebráni   bezúhonnému   občanovi   (po skončení   trestného   konania   zastavením   trestného   stíhania,   oslobodením   spod   obžaloby) domáhať sa vyradenia svojich daktyloskopických stôp zo systému...

Daktyloskopické odtlačky odobraté sťažovateľovi sa teda stali súčasťou príslušnej operatívno-taktickej   evidencie   páchateľov   trestnej   činnosti,   nie   súčasťou   vyšetrovacieho spisu ako dôkazový materiál.

S   poukazom   na   platnú   právnu   úpravu   je   zrejmé,   že   policajt,   ktorý   vykonával odobratie daktyloskopických stôp postupoval spôsobom, aký je štandardný na celom území Slovenskej   republiky,   Spôsob   odoberania,   resp.   čas,   ktorým   sa   tento   úkon   vykonáva, stanovuje policajt, a nie je možné tento vykonávať podľa požiadaviek občana Slovenskej republiky...

Rešpektovanie   vyššie   citovaného   ustanovenia   o   Policajnom   zbore   nemohlo   viesť k akceptovaniu trestného oznámenia sťažovateľa o podozrení zo spáchania trestného činu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1, písm. a/ Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť policajt odobratím identifikačných znakov sťažovateľa a preto bolo uznesením   vyšetrovateľa   PZ   ČVS:   SKIS-449/IS-I-V-2010   dňa   12.12.   2010   podľa   §   197 ods. 1   písmeno   d/   Trestného   poriadku   odmietnuté.   Zákonnosť   tohto   bola   potvrdená uznesením prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. dňa 22. 02. 2011 pod sp. zn.   OPn   990/10   o   zamietnutí   sťažnosti   oznamovateľa   trestného   činu   (sťažovateľa). K zmene právneho stanoviska nedošlo ani v konaní o jeho prvom podnete, ktorý bol listom bývalej   Vyššej   vojenskej   prokuratúry   v T.   z   19.   08.   2011   pod   sp.   zn.   Vn   229/11   ako nedôvodný odložený.

Generálna prokuratúra SR preskúmala na základe opakovaného podnetu sťažovateľa postup   a   zákonnosť   rozhodnutí   orgánov   činných   v   trestnom   konaní   a   bývalej   Vyššej vojenskej   prokuratúry   v T.,   pričom   dospela   k   záveru,   že   jeho   opakovaný   podnet   nie   je dôvodný. Vo vybavení sp. zn. IV/1 Gn 281/12 z 11. mája 2012 sa prokurátor podrobne zaoberal   všetkými   argumentmi,   ktoré   sťažovateľ   prezentoval   v   opakovanom   podnete.   Z tohto dôvodu sa generálna prokuratúra nestotožňuje s tvrdením sťažovateľa, že vybavenie je nepreskúmateľné.

V konaní o opakovanom podnete sťažovateľa generálna prokuratúra postupovala v intenciách rozhodnutí Ústavného súdu Slovenskej republiky, ktorý opakovane vo svojich početných   uzneseniach   konštatuje,   že   trestné   oznámenie   nie   je   prostriedkom   k   ochrane subjektívnych   práv   fyzickej   či   právnickej   osoby,   ale   v   zásade   sa   jedná   o   formu   účasti občanov pri presadzovaní verejného záujmu na potlačovaní kriminality. Slovenské právne predpisy   neposkytujú   fyzickým   či   právnickým   osobám   žiadne   subjektívne   právo   vyvolať trestné   stíhanie   osoby,   ktorú   vo   svojom   trestnom   oznámení   označia   za   podozrivú   zo spáchania trestného činu. Tu je výlučnou úlohou orgánov činných v trestnom konaní, aby náležitým   spôsobom   vyhodnotili   obsah   trestného   oznámenia,   obsah   jeho   doplnení a predložených listinných dôkazov, či svedeckých výpovedí tak, aby k trestnému stíhaniu, a s ním   spojeným   zásahom   do   práv   podozrivého,   nedochádzalo   bezdôvodne.   Trestné konanie je plne v dispozícii príslušných orgánov štátnej moci, ktoré samé zodpovedajú za jeho zákonnosť, odôvodnenosť a šetrnosť práv iných osôb.“

III.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o   organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o   ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom sťažnosti je namietané porušenie základných práv podľa čl. 19 ods. 1, 2 a 3 a čl. 50 ods. 2 ústavy a čl. 6 ods. 2 dohovoru postupom vojenskej obvodovej prokuratúry v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   O   Pn   999/10,   postupom   ministerstva   vnútra   v   konaní vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-449/IS-1-V-2010,   postupom   okresného   riaditeľstva v konaní vedenom pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postupom generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutím z 11. mája 2012   v   súvislosti   s   namietaným   odobratím   daktyloskopických   a iných   identifikačných údajov uskutočneným 25. marca 2010.

Podľa   čl.   19   ods.   1   ústavy   každý   má   právo   na   zachovanie   ľudskej   dôstojnosti, osobnej cti, dobrej povesti a na ochranu mena.

Podľa   čl.   19   ods.   2   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života.

Podľa   čl.   19   ods.   3   ústavy   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním, zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.

Podľa   čl. 50 ústavy   každý, proti   komu sa   vedie   trestné konanie, považuje sa   za nevinného, kým súd nevysloví právoplatným odsudzujúcim rozsudkom jeho vinu.Podľa čl. 6 ods. 2 dohovoru každý, kto je obvinený z trestného činu, sa považuje za nevinného, dokiaľ jeho vina nebola preukázaná zákonným spôsobom.

Ústavný   súd   predovšetkým   konštatuje,   že   daktyloskopické   odtlačky,   zisťovanie telesných znakov, vykonané meranie tela a vyhotovenie obrazových záznamov o osobe sťažovateľa boli vyšetrovateľom okresného riaditeľstva nariadené a vykonané 25. marca 2010.

Keďže   sťažovateľ   považoval   tento   úkon   za   zásah   do   svojho   základného   práva zaručeného   v   čl.   19   ods.   3   ústavy,   podaním   z   26.   marca   2010   adresovaným   Okresnej prokuratúre   B.,   ktoré   označil   ako „žiadosť   o   vykonanie   dozoru   nad   zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM“, sa domáhal ochrany tohto práva.

Dňa 25. októbra 2010 mu dozorujúca okresná prokurátorka Okresnej prokuratúry B. oznámila, že vyšetrovateľ postupoval zákonným spôsobom a nezistila žiadne pochybenie.Dňa   2.   novembra   2010   sťažovateľ   podal   na   Krajskej   prokuratúre   v B.   podanie označené ako „Žiadosť podľa § 17, ods. 2, písm. a) zák. č. 153/2001 Z. z. o vykonanie dozoru nad zachovávaním zákonnosti v prípravnom konaní ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009- TM, vedenom na ÚJaKP OR PZ, Odbore justičnej polície, Úrad justičnej a kriminálnej polície...“. V tejto „žiadosti sťažovateľ opäť upozornil na porušenie práv prameniacich z článku 19 Ústavy Slovenskej republiky“.

Krajská   prokuratúra   sťažovateľovu „žiadosť“ vybavila   listom   označeným   ako „Podnet zo dňa 02.11.2010 – vybavenie“ č. k. IKPt 777/09-21 z 19. novembra 2010. Týmto podaním prokurátorka Krajskej prokuratúry v B. sťažovateľovi oznámila, že so sťažnosťou „... je potrebné obrátiť sa na príslušné orgány Policajného zboru, uvedené úkony nie sú vyšetrovacími úkonmi a preto nepodliehajú výkonu dozoru prokurátora v trestnom konaní“.Sťažovateľ   proti   tomuto   oznámeniu   ďalší   opravný   prostriedok   nepodal,   hoci vo vzťahu k prípisu krajskej prokuratúry z 19. novembra 2010 mohol žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybavuje nadriadený prokurátor [§ 54 ods. 2 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“)] (obdobne IV. ÚS 158/03, IV. ÚS 80/03, IV. ÚS 330/04, IV. ÚS 53/05, I. ÚS 186/05, II. ÚS 94/06, I. ÚS 112/06, IV. ÚS 126/07).

Tento   proces   mohol   zavŕšiť   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   podľa   čl.   127 ústavy,   v   ktorej   by   ústavný   súd   skúmal,   či   odobratím   daktyloskopických   odtlačkov, zisťovaním   jeho   telesných   znakov,   vykonaním   meraní   tela   a   vyhotovením   obrazových záznamov okresným riaditeľstvom došlo k zásahu, či bol zásah vykonaný na základe zákona či sledoval legitímny cieľ a bol nevyhnutný v demokratickej spoločnosti, a teda či mohlo dôjsť k zásahu do sťažovateľovho práva na súkromný a rodinný život.

Sťažovateľ však takto nepostupoval, nevyčerpal všetky opravné prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv a slobôd účinne poskytoval, a následne ani nepodal ústavnému súdu sťažnosť, v ktorej by sa domáhal ich ochrany.  

Namiesto   toho   sa   podaním   adresovaným   okresnému   riaditeľstvu   označeným   ako „Žiadosť o zničenie neoprávnene zhromaždených, zverejňovaných a zneužívaných údajov o mojej osobe – podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov podľa § 375 a § 192 ods. 1, ods. 4 písm. c) zák. č. 300/2006 Z. z. Trestného zákona vyšetrovateľom npor. Ing. M. T.“ začal domáhať trestnoprávneho postihu vyšetrovateľa, ktorý mu 25. marca 2010 nariadil odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné znaky, vykonať meranie tela   a   vyhotoviť   obrazové   záznamy   (teda   8   mesiacov   po   udalosti,   ktorá   podľa   neho zakladala porušenie jeho práva na súkromie).

Vybavovanie tohto „podnetu“ z 29. novembra 2010 je predmetom ústavnej sťažnosti doručenej ústavnému súdu 9. júla 2012.

Sťažovateľov „podnet na preskúmanie podozrenia na spáchanie trestných činov...“ vybavovalo   ministerstvo   vnútra,   sekcia   kontroly   a   inšpekčnej   služby,   odbor   inšpekčnej služby, I. inšpekčné oddelenie, vyšetrovateľ ktorého uznesením sp. zn. ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010 z 20. decembra 2010 podnet odmietol, pretože nezistil dôvod na začatie trestného stíhania alebo postup podľa § 197 ods. 1 písm. a), b) a c) a ods. 2 Trestného poriadku.V odôvodnení uznesenia uviedol najmä:„Podanie je zo strany vyšetrovateľa PZ posudzované, ako podozrenie zo spáchania prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Trestného zákona.

Na   základe   uvedeného   podania   vyšetrovateľ   1.   inšpekčného   oddelenia   odboru inšpekčnej služby SKIS MV SR podľa § 196 ods. 2 Trestného poriadku doplnil podanie vyžiadaním listinných podkladov zo spisového materiálu vedeného na UJKP OR PZ B. pod ČVS:ORP-770/OEK-B2-2009.

Zo zadovážených listinných podkladov som zistil, že dňa 18.7.2005 vyšetrovateľ OR PZ B. pod ČVS:ORP-1398/OEK-B1-2002 vzniesol obvinenie Ing. F. L., CSc. Dňa 9.9.2009 bol spisový materiál v uvedenej veci odstúpený z miestnej príslušnosti na UJKP OR PZ B., pričom   vec   dostal   pridelenú   vyšetrovateľ   npor.   Ing.   M.   T.   Tento   na   základe   pokynu prokurátora predvolal na výsluch svedka syna obvineného J. L. S menovaným sa dostavil na oddelenie   aj   obvinený   Ing.   F.   L.,   CSc.   Nakoľko   vyšetrovateľ   zistil,   že   neboli   doteraz u obvineného   sňaté   odtlačky   prstov   a   vyhotovená   trojdielna   fotografia,   nariadil   sňať identifikačné znaky, ktorý úkon vykonal technik odboru kriminálnej polície, pričom v čase úkonu syn obvineného čakal pred kanceláriou technikov.

Podľa   §   20a   zákona   č.   171/1993   Z.   z.   o   Policajnom   zbore   v   znení   neskorších predpisov, policajt je oprávnený osobe predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii obyvateľov nemožno zistiť jej totožnosť, osobe zaistenej podľa § 19 ods. 1 a 2, osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo vypátranej odobrať daktyloskopické odtlačky, zisťovať telesné   znaky,   vykonať   meranie   tela,   vyhotoviť   obrazové,   zvukové   a   obdobné   záznamy a odobrať vzorky biologických materiálov...

Oznamovateľ   namieta,   že vyšetrovateľ   PZ   konal   v rozpore   s článkom   19   ods.   3 Ústavy   SR   kde   sa   uvádza,   že   každý   má   právo   na   ochranu   pred   neoprávneným zhromažďovaním,   zverejňovaním alebo iným zneužívaním údajov o svojej osobe.   Podľa článku 2 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, štátne orgány môžu konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon. Zákon o PZ teda upravuje podmienky kto, komu a za akých podmienok môže sňať identifikačné znaky a ktoré konkrétne. Z vyššie citovaného ustanovenia vyplýva, že príslušník PZ je oprávnený nariadiť sňatie daktyloskopických odtlačkov a vyhotovenie trojdielnej fotografie u osoby, ktorá je obvinená, tak ako to bolo u Ing. F. L., CSc.

Prečinu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   326   ods.   1   písm.   a) Trestného zákona sa dopustí ten, kto vykonáva svoju právomoc spôsobom odporujúcim zákonu, v úmysle spôsobiť inému škodu alebo zadovážiť sebe alebo inému neoprávnený prospech. Na naplnenie všetkých znakov skutkovej podstaty tohto prečinu sa v prvom rade vyžaduje, aby sa jednalo o konanie v rozpore so zákonom. Nakoľko vyšetrovateľ PZ konal v súlade so zákonom, nenaplnil svojím konaním skutkovú podstatu uvedeného prečinu. Vyšetrovateľ 1. inšpekčného oddelenia odboru inšpekčnej služby SKIS MV SR dospel k záveru, že v danej veci nedošlo k protiprávnemu postupu, ktorý by naplnil znaky skutkovej podstaty uvedeného zločinu, iného trestného činu ani disciplinárneho previnenia, preto nie je dôvod na začatie trestného stíhania ani na postup podľa 197 ods. 1 písm. a) b) c) a podľa ods. 2 Trestného poriadku.“

Proti   uzneseniu   okresného   riaditeľstva   z   20.   decembra   2012   podal   sťažovateľ 4. januára 2011 sťažnosť, o ktorej rozhodol prokurátor vojenskej obvodovej prokuratúry uznesením sp. zn. O Pn 999/10. Sťažnosť odmietol, pretože nebola dôvodná.

V odôvodnení rozhodnutia uviedol:„Dňa   20.12.2010   vyšetrovateľ   MV   SR,   SKIS,   1.   OI   B.   (ďalej   len   vyšetrovateľ inšpekčného orgánu) podľa § 197 ods. 1 písm. d) Tr. por. odmietol trestné oznámenie vo veci podozrenia z prečinu zneužívanie právomoci verejného činiteľa podľa § 326 ods. 1 písm. a) Tr. zák., ktorého sa mal dopustiť príslušník Policajného zboru zaradený na UJKP OR PZ B., na tom skutkovom základe, ako je uvedené v predmetnom uznesení.

Predmetné uznesenie bolo oznamovateľovi doručené do vlastných rúk dňa 3.1.2011 a z jeho strany napadnuté sťažnosťou v zákonnej trojdňovej lehote dňa 4.1.2011. Vo svojej sťažnosti oznamovateľ popiera skutkové a právne závery vyšetrovateľa inšpekčného orgánu, pričom   poukazuje   na   skutočnosť   že   vyšetrovateľ   UJKP   OR   PZ   B.   pri   snímaní   jeho identifikačných údajov mal postupovať podľa Trestného poriadku, ktorý je lex specialis vo vzťahu ku zákonu č. 171/1993 Z. z. o PZ, ďalej týmto svojím postupom porušil zásadu uvedenú v § 2 ods. 1 Tr. por. ( zásadu stíhania len zo zákonných dôvodov ), ďalej žiada aby orgán   rozhodujúci   o   jeho   sťažnosti   proti   uzneseniu   vyšetrovateľa   inšpekčného   orgánu zaujal stanoviska k bodom 1 až 9 jeho sťažnosti.

Podanej sťažnosti   vyšetrovateľ   inšpekčného   orgánu podľa   §   190   ods.   1   Tr.   por. nevyhovel   a   podľa   §   190   ods.   2   písm.   a)   Tr.   por.   túto   predložil   na   rozhodnutie prokurátorovi VOP B.

Z   podnetu   podanej   sťažnosti   prokurátor   VOP   B.   v   intenciách   §   192   Tr.   por. preskúmal správnosť všetkých výrokov napadnutého uznesenia, ako aj konanie, ktoré jeho vydaniu predchádzalo a dospel k záveru, že hoci sťažnosť oznamovateľa bola prípustná, podaná oprávnenou osobou, u príslušného orgánu a v zákonom stanovenej lehote, táto nie je   dôvodná,   nakoľko   skutkové   okolnosti   vyplývajúce   zo   spisového   materiálu   potvrdzujú odôvodnenosť a zákonnosť postupu vyšetrovateľa inšpekčného orgánu...

Po   preskúmaní   spisového   materiálu   vyplynulo,   že   vyšetrovateľ   UJKP   OR   PZ   B. vykonal identifikačné úkony s oznamovateľom, ktorý bol v tom čase v trestnej veci vedenej pod sp. zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 stíhaný ako obvinený. Identifikačné údaje mu boli odobraté podľa § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ. Tieto ( identifikačné úkony ) síce nemali charakter vyšetrovacích - procesných úkonov v zmysle Trestného poriadku, avšak možno ich považovať s poukazom na znenie §-fu 2 ods. 1 písm. b) a §-fu 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ ako plnenie úlohy príslušníka PZ, v rámci jeho služobnej činnosti. Podľa § 2 ods. 1 písm. b) zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ - Policajný zbor plní tieto úlohy: b) odhaľuje trestné činy a zisťuje ich páchateľov.

Podľa § 8 ods. 3 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ - Služobnou činnosťou sa podľa odseku 1 rozumie činnosť policajta spojená s plnením úloh podľa tohto zákona alebo iných všeobecne záväzných právnych predpisov.

Podľa § 20a ods. 1 zákona č. 171/1993 Z. z. o PZ - Policajt je oprávnený osobe predvedenej podľa § 18 ods. 3 a 4, ak na základe oznámených údajov ani v evidencii obyvateľov   nemožno zistiť   jej   totožnosť,   osobe zaistenej   podľa §   19 ods.   1 a   2,   osobe zadržanej, osobe zatknutej, osobe obvinenej zo spáchania trestného činu, osobe nájdenej alebo   vypátranej   odobrať   daktyloskopické   odtlačky,   zisťovať   telesné   znaky,   vykonať meranie   tela,   vyhotoviť   obrazové,   zvukové   a   obdobné   záznamy   a   odobrať   vzorky biologických materiálov. Policajt je oprávnený snímať identifikačné znaky aj cudzincovi, ktorý neoprávnene vstúpil na územie Slovenskej republiky alebo sa na území Slovenskej republiky neoprávnene zdržiava, alebo proti ktorému sa začalo konanie o administratívnom vyhostení z územia Slovenskej republiky.

Ďalej v rámci šetrenia vo veci bolo prokurátorom VOP B. zistené, že takto získané identifikačné   údaje   sú   súčasťou   automatizovaného   informačného   systému   Policajného zboru...   a   manuálnej   operatívno   -   takticej   evidencie,   ktorú   bližšie   upravuje   Nariadenie ministra vnútra SR z 30. decembra 2005, ktoré zároveň upravuje aj postup vyradenia týchto údajov   z   evidencie.   Pričom   týmto   spôsobom   sa   zhromažďujú   informácie   o   páchateľov trestných činov, ktoré nie sú súčasťou vyšetrovacieho spisu ale sú súčasťou tejto osobitnej evidencie   vedenej   pre   potreby   PZ.   V   čase,   kedy   boli   odobraté   identifikačné   údaje oznamovateľovi,   ten   bol   stíhaný   ako   obvinený   v   trestnej   veci   vedenej   pod   ČVS:   ORP- 770/OEK-B2-2009,   čiže   mal   postavenie   páchateľa   trestného   činu.   Uvedený   postup príslušníka PZ mal oporu v § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom Zbore, pričom nemožno súhlasiť s názorom oznamovateľa, že bolo postupované s poukazom na zásadu stíhania zo zákonných dôvodov uvedenú v § 2 ods. 1 Tr. por. v rozpore so zákonom, nakoľko odobratie   identifikačných   údajov   nemá   jednak   charakter   procesných   úkonov   v zmysle Trestného poriadku, nemá žiadny súvis s aplikáciou tejto zásady pre potreby trestného konania.

Odhliadnuc   od   vyššie   uvedeného   je   nutné   mať   pri   posudzovaní   trestnoprávnej zodpovednosti na zreteli, že trestný čin je kategóriou trestného práva hmotného, ktorá je vyjadrená   súhrnom   zákonných   znakov,   ktoré   vyjadrujú   a   ustanovujú,   ktoré   konanie   je trestným činom. Podľa § 8 Trestného zákona - Trestný čin je protiprávny čin, ktorého znaky sú uvedené v tomto zákone, ak tento zákon neustanovuje inak.

Vyhodnotením zhromaždených dôkazov možno konštatovať záver, že sa nepodarilo preukázať skutočnosti, ktoré by preukázali, že by zo strany príslušníka Policajného zboru služobne zaradeného na UJKP OR PZ B. došlo k takému konaniu, ktoré zakladalo dôvodné podozrenie zo spáchanie niektorého z trestných činov uvedených v osobitnej časti Trestného zákona.“

Sťažovateľ s rozhodnutím vojenskej obvodnej prokuratúry nebol spokojný, preto sa podnetom z 19. augusta   2011 a opakovaným podnetom zo 6. februára 2012 obrátil na generálnu prokuratúru. Generálna prokuratúra opakovaný podnet odložila ako nedôvodný.

V   odôvodnení   odpovede   č.   k.   IV/1   Gn   281/12-15   z   11.   mája   2012   generálna prokuratúra uviedla:

„Generálnej   prokuratúre   Slovenskej   republiky   bol   dňa   08.02.2012   doručený   Váš opakovaný podnet podľa § 34 odsek 1 zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov, ktorým žiadate preskúmať zákonnosť vybavenia predchádzajúceho podnetu zo dňa 19.08.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. vo veci   vedenej   pod   sp.   zn.   Vn   229/11.   Z   obsahu   opakovaného   podnetu,   ako   aj z predchádzajúcich   podnetov   vyplýva   Vaše   podozrenie,   že   v   súvislosti   s   konaním príslušného vyšetrovateľa došlo k porušeniu Vašich práv, čím sa dopustil protiprávneho konania zakladajúceho aj trestnoprávnu zodpovednosť.

V rámci vybavenia opakovaného podnetu som preskúmal spôsob vybavenia Vášho predchádzajúceho   podnetu   20   dňa   19.08.2011   prokurátorom   bývalej   Vyššej   vojenskej prokuratúry T. pod. sp. zn. Vn 229/11, ako aj kompletný na vec sa vzťahujúci spisový materiál   tvoriaci   obsah   dozorového   spisu   bývalej   Vyššej   vojenskej   prokuratúry   T.   pod sp. zn.   Vn   229/11   (v   súčasnosti   je   spis   vedený   na   Krajskej   prokuratúre   T.   pod   sp.   zn. 1 Kn 105/12),   obsah   dozorového   spisu   bývalej   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   B.   pod sp. zn.   OPn   999/10   (spis   bol   predložený   Okresnou   prokuratúrou   B.,   pod   sp. zn. 1 Pn 244/12)   a   vyšetrovací   spis   1.   inšpekčného   oddelenia,   odborom   inšpekčnej   služby, sekcie kontroly a inšpekčnej služby Ministerstva vnútra Slovenskej republiky pod č. SKIS- 449/IS-1-V-2010.

Po   opätovnom   preskúmaní   spisového   materiálu   predloženého   Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky som v konaní policajta, prokurátora bývalej Vojenskej obvodnej prokuratúry B. a prokurátora bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. nezistil pochybenia, ktoré by vyžadovali prijatie opatrení a zároveň mali za následok nezákonné rozhodnutie vo Vašom trestnom oznámení. Stotožňujem sa so spôsobom vybavenia podnetu zo dňa 19.08.2011, a to prokurátorom bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T., ktorý Vás upovedomil prípisom zo dňa 21.10.2011 pod sp. zn. Vn 229/11-8.

Uznesením vyšetrovateľa PZ zo dňa 20.12.2010, ČVS: SKIS-449/IS-1-V-2010, bolo podľa   §   197   odsek   1   písmeno   d)   Trestného   poriadku   odmietnuté   Vaše   podanie   na príslušníka Policajného zboru zaradeného na ÚJKP OR PZ B. pre podozrenie zo spáchania prečinu   zneužívania   právomoci   verejného   činiteľa   podľa   §   326   odsek   1   písmeno   a) Trestného zákona, ktorého sa mal dopustiť tým, že v B. v budove Okresného riaditeľstva Policajného zboru B.... dňa 25.03.2010 nariadil sňať identifikačné znaky Ing. F. L., CSc., čím postupoval v rozpore s článkom 19 Ústavy Slovenskej republiky. Príslušný policajt po preskúmaní trestného podania zo dňa 29.11.2010 zabezpečil jeho doplnenie relevantnými listinnými dôkazmi nevyhnutnými pre náležité objasnenie veci, pričom po ich vyhodnotení dospel k odôvodnenému záveru, že príslušník Policajného zboru zaradený na ÚJKP OR PZ B. nenaplnil skutkovú podstatu prečinu zneužívania právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona. Proti uzneseniu vyšetrovateľa PZ ste podali ako osoba oprávnená a v zákonnej lehote sťažnosť.

Uznesením   prokurátora   bývalej   Vojenskej   obvodnej   prokuratúry   B.   zo   dňa 22.02.2011, sp. zn. OPn 990/10, bola podľa § 193 odsek 1 písmeno c) Trestného poriadku sťažnosť   proti   vyššie   citovanému   uzneseniu   zamietnutá,   pretože   nebola   dôvodná. Prokurátor preskúmal všetky výroky uznesenia podliehajúce preskúmavacej povinnosti a zároveň, konanie, ktoré predchádzalo napadnutému uzneseniu a dospel k záveru, že neboli porušené žiadne procesné ustanovenia. Stotožňujem sa s konštatovaním, že pre potreby rozhodovania o sťažnosti boli predmetom preskúmania iba tie skutočnosti, ktoré zakladali trestnoprávnu, resp. disciplinárnu zodpovednosť príslušníka Policajného zboru. Okolnosti týkajúce   sa   dôkaznej   stránky   a   priebehu   vyšetrovania   trestnej   veci   súvisiacej   s   Vašou osobou, ktorá bola vedená pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009, resp. pod iným číslom patrili v   čase   rozhodovania   do   pôsobnosti   príslušného   prokurátora   civilnej   prokuratúry vykonávajúceho dozor. V priebehu celého prípravného konania nezistil žiadne skutočnosti nasvedčujúce spáchaniu akéhokoľvek trestného činu zo strany vyšetrovateľa Policajného zboru, ktoré by následne odstúpil na ďalšie konanie príslušnému odboru inšpekčnej služby. Prokurátor bývalej Vyššej vojenskej prokuratúry T. Vás prípisom zo dňa 21.10.2011 pod sp. zn. Vn 229/11-8 upovedomil o spôsobe vybavenia podnetu zo dňa 19.08.2011, ktorý odložil ako nedôvodný. Z obsahu samotného prípisu vyplýva, že dňa 25.03.2010 Vám boli sňaté   identifikačné   znaky,   a   to   v   čase,   kedy   ste   boli   v   trestnej   veci   pod   sp.   zn.   ORP- 770/OEK-B2-2009 stíhaný ako obvinený a takýto postup bol v súlade s § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore.

Z predloženého spisového materiálu bolo zistené, že dňa 25.03.2010 boli na ÚJKP OR   PZ   B.   vykonané   s   Vašou   osobou   identifikačné   úkony,   pričom   v   tom   čase   ste   mali v trestnej veci vedenej pod ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009 procesné postavenie obvineného, identifikačné   údaje Vám   boli   odobraté s   poukazom na   § 20a   zákona č. 171/1993   Z.   z. o Policajnom zbore, avšak tieto úkony nemali charakter vyšetrovacích úkonov v zmysle ustanovení Trestného poriadku, a preto ich možno považovať s poukazom na § 2 odsek 1 písmeno b) a § 8 odsek 3 citovaného zákona ako plnenie úloh príslušníka Policajného zboru v rámci jeho služobnej činnosti. Získané identifikačné údaje sú súčasťou automatizovaného informačného   systému   Policajného   zboru...   a   manuálnej   operatívno-taktickej   evidencie, ktorá je upravená Nariadením Ministra vnútra SR z 30. decembra 2005, a ktorá zároveň upravuje aj postup vyradenia týchto údajov z evidencie. Týmto spôsobom sa zhromažďujú informácie   o   páchateľoch   trestných   činov,   ktoré   nie   sú   súčasťou   vyšetrovacieho   spisu. Obdobne ako orgány činné v trestnom konaní zastávam názor, že takýto postup bol v súlade s § 20a zákona č. 171/1993 Z. z. o Policajnom zbore. V konaní vyšetrovateľa som nezistil žiadne   skutočností,   ktoré   by   nasvedčovali   spáchaniu   prečinu   zneužívania   právomoci verejného činiteľa podľa § 326 odsek 1 písmeno a) Trestného zákona alebo iného trestného činu uvedeného v osobitnej časti Trestného zákona.

V postupoch a rozhodnutiach orgánov činných v trestnom konaní, ktoré vybavovali Vaše   podania,   som   nezistil   žiadne   porušenie   zákona   alebo   iného   všeobecné   záväzného právneho   predpisu,   a   preto   Váš   opakovaný   podnet   zo   dňa   08.02.2012   odkladám   ako nedôvodný a bez prijatia ďalších opatrení.“

Následne   sa   sťažovateľ   so   svojou   sťažnosťou,   ktorou   namietal   postup   vojenskej obvodovej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. O Pn 999/10, postup ministerstva vnútra   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   ČVS:   SKIS-449/IS-1-V-2010,   postup   okresného riaditeľstva v konaní vedenom pod sp.   zn. ČVS: ORP-770/OEK-B2-2009-TM a postup generálnej prokuratúry v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 Gn 281/12 a jej rozhodnutie z 11. mája 2012, obrátil na ústavný súd.

O zjavnú neopodstatnenosť návrhu ide vtedy, keď namietaným postupom orgánu štátu nemohlo vôbec dôjsť k porušeniu toho základného práva alebo slobody, ktoré označil sťažovateľ,   a   to   buď   pre   nedostatok   vzájomnej   príčinnej   súvislosti   medzi   označeným postupom   orgánu   štátu   a   základným   právom   alebo   slobodou,   porušenie   ktorých   sa namietalo,   prípadne   z   iných   dôvodov.   Za   zjavne   neopodstatnený   návrh   preto   možno považovať ten, pri predbežnom prerokovaní ktorého ústavný súd nezistil žiadnu možnosť porušenia označeného základného práva alebo slobody, reálnosť ktorej by mohol posúdiť po jeho prijatí na ďalšie konanie (napr. I. ÚS 124/03, III. ÚS 261/07).

Ústavný súd v prvom rade podotýka, že právu dotknutej osoby požiadať o ochranu svojich   práv   príslušné   orgány   prokuratúry,   či   už   prostredníctvom   podnetu,   alebo opakovaného podnetu (§ 31 a nasl. zákona o prokuratúre) zodpovedá povinnosť príslušných orgánov   prokuratúry   zákonom   ustanoveným   postupom   sa   takýmto   podnetom   zaoberať a o jeho vybavení dotknutú osobu vyrozumieť, avšak súčasťou tohto práva dotknutej osoby nie je aj právo, aby príslušné orgány prokuratúry jej podnetu (podaniu) aj vyhoveli v súlade s jej predstavami (m. m. I. ÚS 40/01, II. ÚS 168/03, III. ÚS 133/06).

Zákonnou   povinnosťou   generálnej   prokuratúry   bolo   na   podnet   sťažovateľa primeraným   spôsobom   reagovať.   Túto   povinnosť   generálna prokuratúra   splnila   tým,   že v liste č. k. IV/1 Gn 281/12-15 zaujala stanovisko k námietkam sťažovateľa. Skutočnosť, že generálna   prokuratúra   nepostupovala   v   súlade   s   predstavami   sťažovateľa,   nemôže   bez ďalšieho viesť k záveru, že sťažovateľovi zasiahla do jeho základných práv zaručených v čl. 19   ods.   1,   2   a   3,   čl.   50   ods.   2   ústavy   a   čl.   6   ods.   2   dohovoru.   Pri   vybavení sťažovateľovho podnetu generálna prokuratúra vzala na vedomie podstatu jeho argumentov, pričom   konštatovala   zákonnosť   postupu   podriadených   prokuratúr   a   vyšetrovateľa, so závermi ktorých sa stotožnila.

V tejto súvislosti ústavný súd zastáva názor, že spôsob, akým generálna prokuratúra vybavila   podnet   sťažovateľa,   odvolávajúc   sa   pritom   na   jednotlivé   rozhodnutia   orgánov činných v trestnom konaní v danej veci, považuje za prípustný a ústavne akceptovateľný.

K tomu ústavný súd dodáva, že v rámci svojej rozhodovacej činnosti v obdobných veciach uviedol, že právo na vznesenie obvinenia a trestné stíhanie inej osoby na základe podaného trestného oznámenia alebo na podanie obžaloby proti nej na súde prokurátorom nie je súčasťou   základného práva na súdnu   a inú právnu ochranu (napr. II.   ÚS   42/00, II. ÚS 238/02, III. ÚS 198/03). Oznamovateľ ani oznamovateľ, ktorý tvrdí, že je poškodený trestným činom, nemá ústavou zaručené základné právo, aby na podklade jeho trestného oznámenia   bolo   určité   konanie   kvalifikované   ako   trestný   čin   a   vznesené   obvinenie konkrétnej osobe. Posúdenie, či je dôvod na začatie trestného stíhania, alebo je potrebné prijať   iné   rozhodnutie   v   trestnom   konaní,   je   vo   výlučnej   právomoci   orgánov   činných v trestnom konaní. Ústavnému súdu ako nezávislému súdnemu orgánu ochrany ústavnosti nepatrí preskúmavať ich rozhodnutia a postupy, pokiaľ namietané porušenie zákonnosti nemá súčasne za následok aj porušenie základného práva alebo slobody.

V obdobných prípadoch ústavný súd vyslovil (IV. ÚS 55/09, IV. ÚS 180/09), že vymedzenie trestného činu, stíhanie páchateľa a jeho potrestanie je vecou vzťahu medzi štátom a páchateľom trestného činu. Štát prostredníctvom svojich orgánov rozhoduje podľa pravidiel trestného konania o tom, či bol trestný čin spáchaný a kto ho spáchal. Účelom tohto procesu je prioritne osvedčenie tohto vzťahu medzi páchateľom a štátom a ochrana celospoločenských   hodnôt,   a   nie   bezprostredná   ochrana   individuálnych   subjektívnych hmotných práv oznamovateľa trestného činu.

Uvedené skutočnosti boli podkladom na záver ústavného súdu o tom, že sťažnosť sťažovateľa je zjavne neopodstatnená, a z toho dôvodu   ju ústavný súd po predbežnom prerokovaní odmietol podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 14. februára 2013