znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 122/08-5

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 13. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť K. K., t. č. vo výkone trestu, vo veci namietaného porušenia čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky v konaní vedenom   Krajským súdom v Banskej Bystrici pod sp. zn. 2 Ntok 1/07 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť K. K.   o d m i e t a   ako neprípustnú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 25. februára 2008 doručená sťažnosť Kornela Kuvika, t. č. vo výkone trestu (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie čl. 46, čl. 48 a čl. 50 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) v konaní vedenom Krajským súdom v Banskej Bystrici (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 2 Ntok 1/07.

Zo   sťažnosti   a z priloženého   uznesenia   krajského   súdu   sp.   zn.   2   Ntok   1/07   zo 14. januára 2008 vyplýva, že rozsudkom krajského súdu sp. zn. 5 T 6/02 zo 14. októbra 2002 v spojení s uznesením Najvyššieho súdu Slovenskej republiky (ďalej len „najvyšší súd“) sp. zn. 2 To 3/03 z 18. februára 2003 bol sťažovateľ uznaný za vinného z trestného činu   vraždy   a bol   mu   za   to   uložený   trest   odňatia   slobody   v trvaní   dvanástich   rokov. Sťažovateľ 17. januára 2007 podal návrh na obnovu konania, v ktorom požiadal o vypočutie lekára,   ktorý   vyšetril   poškodeného,   a   o vypočutie   svedkov   Š.,   H.   a K.   Krajský   súd uznesením sp. zn. 2 Ntok 1/07 zo 14. januára 2008 návrh na obnovu konania zamietol na verejnom   zasadnutí   po   vypočutí   sťažovateľa.   Dospel   k záveru,   že   sťažovateľ   neuviedol žiadne   nové   skutočnosti   ani   dôkazy.   V skutočnosti   mu   išlo   vlastne   o opätovné prehodnotenie skutkového stavu veci.

Podľa   názoru   sťažovateľa   došlo   k porušeniu   označených   článkov   ústavy,   keďže neboli   vypočutí   svedkovia   v jeho   prospech,   ako   aj   lekár.   V súvislosti   s právomocou ústavného   súdu   sťažovateľ   uvádza,   že   nevyčerpal   opravný   prostriedok   proti   uzneseniu krajského   súdu,   keďže   tento   v tej   istej   veci   už   raz   konal   a jeho   sťažnosť   zamietol s poukazom na absenciu nových skutočností. Preto niet iného súdu, okrem ústavného súdu, ktorý   by   ochránil   jeho   označené   základné   práva.   Uznesenie   krajského   súdu   prevzal 19. februára 2008.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd zrušil rozsudok krajského súdu a povolil obnovu konania. Žiada tiež o ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa   §   25   ods.   1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky č.   38/1993 Z.   z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov   v znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   ústavný   súd návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Skúma pritom tak všeobecné, ako aj osobitné náležitosti návrhu (sťažnosti) podľa ustanovenia § 49 až § 56 zákona o ústavnom súde vrátane okolností, ktoré by mohli byť dôvodom na jeho odmietnutie.

Podľa § 25 ods. 2 citovaného zákona návrhy vo veciach, na prerokovanie ktorých nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez   ústneho   pojednávania.   Ústavný   súd   môže   odmietnuť   aj   návrh,   ktorý   je   zjavne neopodstatnený.   Ak   ústavný   súd   navrhovateľa   na   také   nedostatky   upozornil,   uznesenie sa nemusí odôvodniť.

Podľa § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde sťažnosť nie je prípustná, ak sťažovateľ nevyčerpal opravné prostriedky alebo iné právne prostriedky, ktoré mu zákon na ochranu jeho základných práv alebo slobôd účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa osobitných predpisov.

Podľa § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd neodmietne prijatie sťažnosti, aj keď sa nesplnila podmienka podľa odseku 1, ak sťažovateľ preukáže, že túto podmienku nesplnil z dôvodov hodných osobitného zreteľa.

Predmetom   konania   je   preskúmanie   uznesenia   krajského   súdu   ako   súdu   prvého stupňa,   ktorým   tento   návrh   sťažovateľa   na   obnovu   konania   zamietol.   Proti   uzneseniu krajského súdu bola prípustná sťažnosť ako riadny opravný prostriedok. O sťažnosti by bol v opravnom konaní oprávnený rozhodovať najvyšší súd.

Sťažovateľ si je plne vedomý toho, že mal právo podať proti uzneseniu krajského súdu sťažnosť, pričom z vlastnej slobodnej vôle sa rozhodol riadny opravný prostriedok nevyužiť. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ považoval podanie sťažnosti za zbytočné vzhľadom na už predtým zaujaté stanoviská všeobecných súdov v jeho trestnej veci.Podľa názoru ústavného súdu nie je možné akceptovať argumentáciu sťažovateľa. Nemožno totiž považovať za dôvod hodný osobitného zreteľa v zmysle § 53 ods. 2 zákona o ústavnom súde nevyčerpanie riadneho opravného prostriedok z dôvodu, že sťažovateľ neveril v úspešnosť tohto opravného prostriedku.

Vzhľadom   na   všetky   uvedené   skutočnosti   rozhodol   ústavný   súd   tak,   ako   to   je uvedené vo výroku tohto rozhodnutia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008