znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 121/2011-7

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 30. marca 2011 predbežne   prerokoval   sťažnosť   mladistvého   M.   O.,   B.,   t.   č.   vo väzbe   B.,   zastúpeného zákonnou zástupkyňou S. V., B., vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky, základných   práv zaručených   v čl. 17 ods.   2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   postupom   Krajského   súdu v Bratislave v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 84/2010 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť mladistvého M. O. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 4. februára 2011 doručená sťažnosť mladistvého M. O., B., t. č. vo väzbe B. (ďalej len „sťažovateľ“), vo veci namietaného porušenia čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy,   ako   aj   práva   zaručeného   v čl.   5   ods.   4   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom Krajského súdu v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 84/2010.

Zo sťažnosti vyplýva, že na základe uznesenia Okresného riaditeľstva Policajného zboru Bratislava I ČVS: ORP-1308/1-OVK-B1-2010 je sťažovateľ trestne stíhaný za zločin znásilnenia   podľa   §   199   ods.   1   a 2   písm.   b)   Trestného   zákona   v jednočinnom   súbehu so zločinom   sexuálneho zneužívania   podľa   §   201   ods.   1   Trestného   zákona.   Uznesením Okresného súdu Bratislava I sp. zn. 0 Tp 551/2010 z 22. októbra 2010 bol sťažovateľ vzatý do   väzby,   pričom   sťažnosťou   podanou   ústavnému   súdu   sťažovateľ   namieta,   že   o jeho sťažnosti proti predmetnému uzneseniu sudcu pre prípravné konanie o jeho vzatí do väzby, ktorú podal 25. októbra 2010, rozhodol krajský súd v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 84/2010 až 28. decembra 2010, čo je podľa sťažovateľa doba neúmerne dlhá na rozhodnutie vo väzobnej veci, pretože „... presahuje dobu dvoch mesiacov“. Obhajcovi sťažovateľa bolo uznesenie krajského súdu doručené 7. januára 2011.

Sťažovateľ   v sťažnosti   okrem   iného   uviedol: „Podľa   môjho   názoru   postupom Krajského súdu v Bratislave došlo k porušeniu či. 5 ods. 4 dohovoru, čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1, či 50 ods. 3 ako aj či. 1 ods. 1, ods. 2 a čl. 2 ods. 2 Ústavy SR.“  

Vzhľadom na uvedené sa sťažovateľ domáha, aby po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyslovil, že postupom krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo   84/2010   boli   porušené   ním   označené   základné   práva   a práva   zaručené   v ústave a dohovore, a súčasne sa domáha, aby mu pre účely konania pred ústavným súdom bol ustanovený právny zástupca.  

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.  

Zo sťažnosti sťažovateľa je zrejmé, že postup krajského súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 3 Tpo 84/2010 namieta z dôvodu podľa jeho názoru zdĺhavého konania tohto súdu o jeho   sťažnosti   podanej   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   551/2010 z 22. októbra   2010,   ktorým   bol   sťažovateľ   vzatý   do   väzby,   pričom   podľa   sťažovateľa konanie v tejto jeho veci trvalo krajskému súdu viac ako dva mesiace, čím v konečnom dôsledku malo dôjsť k porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 ústavy, základných práv zaručených v čl. 17 ods. 2, čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods. 3 ústavy, ako aj práva zaručeného v čl. 5 ods. 4 dohovoru.

Z ústavným súdom vyžiadaných listín ústavný súd zistil, že mladistvý sťažovateľ bol vzatý   do   väzby   uznesením   okresného   súdu   sp.   zn.   0   Tp   551/2010   z 22.   októbra   2010 z dôvodov   podľa § 71 ods.   1 písm. a) a c) Trestného poriadku s tým, že väzba začala 19. októbra 2010. Sťažovateľ prostredníctvom svojho obhajcu podal v zákonnej lehote proti tomuto   uzneseniu   okresného   súdu   sťažnosť,   ktorá   bola   okresnému   súdu   doručená 26. októbra 2010, pričom okresný súd túto sťažnosť zaslal na vybavenie krajskému súdu 5. novembra 2010 a krajskému súdu bola doručená 8. novembra 2010. Krajský súd však 9. novembra 2010 zaslal spis späť okresnému súdu ako predčasne predložený z dôvodu, že uznesenie o vzatí mladistvého   sťažovateľa   do   väzby nebolo oznámené jeho zákonnému zástupcovi   ani   orgánu   poverenému   starostlivosťou   o mládež,   ktorí   sú   oprávnení   proti uzneseniu   o vzatí   mladistvého   do   väzby   tiež   podať   sťažnosť.   Spis   bol   späť   doručený okresnému   súdu   10.   novembra   2010,   pričom   okresný   súd   ho   po   vykonaní   všetkých potrebných úkonov zaslal späť krajskému súdu 20. decembra 2010 a krajskému súdu bol doručený   21.   decembra   2010.   Následne   krajský   súd   o sťažnosti   sťažovateľa   rozhodol uznesením sp. zn. 3 Tpo 84/2010 z 28. decembra 2010 a spis bol vrátený späť okresnému súdu 29. decembra 2010. Rozhodnutie krajského súdu nadobudlo právoplatnosť dňom jeho vyhlásenia [§ 184 ods. 1 písm. a) Trestného poriadku].

Z uvedeného prehľadu procesných úkonov vyplýva, že krajský súd konal vo veci sťažnosti sťažovateľa proti uzneseniu okresného súdu o jeho vzatí do väzby celkovo 12 dní, a to od 8. novembra 2010 do 10. novembra 2010 a od 21. decembra 2010 do 29. decembra 2010.   Táto   doba   rozhodovania   o sťažnosti   proti   uzneseniu   o vzatí   do   väzby   nevytvára reálnu   možnosť   porušenia   označených   základných   práv   a práv   sťažovateľa,   o ktorej   by mohol   ústavný   súd   konať   po   prijatí   sťažnosti.   Z tohto   dôvodu   bolo   potrebné   sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietnuť ako zjavne neopodstatnenú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

V časti, ktorou sťažovateľ namietal, že postupom krajského súdu došlo k porušeniu čl. 1 ods. 1 a 2 a čl. 2 ods. 2 ústavy a základných práv zaručených v čl. 46 ods. 1 a čl. 50 ods.   3   ústavy,   ústavný   súd   sťažnosť   sťažovateľa   odmietol   pre   nesplnenie   zákonom predpísaných náležitostí, pretože sťažovateľ porušenie týchto článkov ústavy v príčinnej súvislosti s postupom krajského súdu žiadnym spôsobom neodôvodnil.

Vzhľadom   na   odmietnutie   sťažnosti   ako   celku   bolo   už   bez   právneho   významu rozhodovať o žiadosti sťažovateľa ustanoviť mu v konaní pred ústavným súdom advokáta.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011