SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 121/08-11
Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí 13. marca 2008 predbežne prerokoval sťažnosť Ing. F. M., B., zastúpeného advokátom Mgr. P. H., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 165/05 a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť Ing. F. M. o d m i e t a ako oneskorene podanú.
O d ô v o d n e n i e :
I.
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2008 doručená sťažnosť Ing. F. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave (ďalej len „krajský súd“) pod sp. zn. 6 Co 165/05. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. februára 2008.
Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 20 119/2004-74 z 27. januára 2005 bol sťažovateľ ako žalovaný v konaní zaviazaný zaplatiť žalobcovi 5 981,70 Sk s úrokom
z omeškania z titulu nedoplatku z vyúčtovania nákladov spojených s užívaním bytu za
obdobie od 1. mája 2000 do 31. augusta 2003. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom
krajského súdu č. k. 6 Co 165/05-132 zo 14. júla 2007 bol rozsudok okresného súdu
potvrdený. Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy nezistili správne skutkový stav veci
a nesprávne vec aj právne posúdili z dôvodov, ktoré podrobne rozvádza. Keďže proti
rozsudku krajského súdu nebolo prípustné dovolanie, podnetom z 3. októbra 2007
doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky toho istého dňa požiadal o podanie
mimoriadneho dovolania, avšak Krajská prokuratúra v Bratislave prípisom č. k. Kc 217/07-
9 zo 7. decembra 2007 jeho podnet odložila ako nedôvodný.
Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených
článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 165/05.
Požaduje tiež priznanie primeraného finančného zadosťučinenia v sume 100 000 Sk
a náhradu trov konania.
Sťažovateľ napokon navrhuje aj začať disciplinárne konanie proti všetkým
zúčastneným sudcom všeobecných súdov v jeho veci.
Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu č. k. 20 C 119/2004-74
z 27. januára 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 165/05-132 zo 14. júla
2007 nadobudol právoplatnosť ešte 14. augusta 2007. Sťažovateľ dovolanie proti rozsudku
nepodal.
II.
Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb
alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,
alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú
Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom,
ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.
Ústavný súd podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky
č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním
a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom
súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti
navrhovateľa, ak tento zákon neustanovuje inak. Pri predbežnom prerokovaní každého
návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde
nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach,
na prerokovanie ktorých nemá ústavný súd právomoc, návrhy, ktoré nemajú zákonom
predpísané náležitosti, neprípustné návrhy alebo návrhy podané niekým zjavne
neoprávneným, ako aj návrhy podané oneskorene môže ústavný súd na predbežnom
prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť
aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.
Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch
mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom
zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ
mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.
Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.
Rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, nadobudol právoplatnosť
ešte 14. augusta 2007. Preto sťažnosť, ktorá bola odovzdaná na poštovú prepravu až
13. februára 2008, bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.
Na uvedených záveroch nič nemení skutočnosť, že sťažovateľ podal podnet na
podanie mimoriadneho dovolania, ktorý bol vybavený v decembri 2007. Zákonnú
dvojmesačnú lehotu nemožno v tomto prípade počítať od doručenia prípisu zo 7. decembra
2007 o odložení podaného podnetu, lebo podnet na podanie mimoriadneho dovolania
nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, keďže sťažovateľ sám nie je oprávnený
mimoriadne dovolanie podať (môže tak urobiť iba generálny prokurátor Slovenskej
republiky).
Napokon treba uviesť, že návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcom
všeobecných súdov môžu podať iba minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Súdna
rada Slovenskej republiky a predsedovia príslušných všeobecných súdov. Sťažovateľ má
teda možnosť podať niektorému z uvedených subjektov podnet na začatie disciplinárneho
konania.
Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona
o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.
P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.
V Košiciach 13. marca 2008