znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 121/08-11

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   13.   marca   2008 predbežne   prerokoval   sťažnosť Ing.   F.   M.,   B.,   zastúpeného advokátom   Mgr.   P.   H.,   B., vo veci namietaného porušenia základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v konaní vedenom Krajským súdom v Bratislave pod sp. zn. 6 Co 165/05 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť Ing. F. M.   o d m i e t a   ako oneskorene podanú.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2008 doručená sťažnosť Ing. F. M., B. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie svojho základného práva na súdnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 a čl. 47 ods. 2 Ústavy Slovenskej   republiky   (ďalej   len   „ústava“),   ako   aj   práva   na   spravodlivé   súdne   konanie podľa čl. 6 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v konaní   vedenom   Krajským   súdom   v Bratislave   (ďalej   len   „krajský   súd“)   pod   sp.   zn. 6 Co 165/05. Sťažnosť bola odovzdaná na poštovú prepravu 13. februára 2008.

Zo sťažnosti a z priložených listinných dôkazov vyplýva, že rozsudkom Okresného súdu Bratislava II (ďalej len „okresný súd“) č. k. 20 119/2004-74 z 27. januára 2005 bol sťažovateľ   ako   žalovaný   v konaní   zaviazaný   zaplatiť   žalobcovi   5 981,70   Sk   s úrokom

z omeškania   z   titulu   nedoplatku   z vyúčtovania   nákladov   spojených   s užívaním   bytu   za

obdobie od 1. mája 2000 do 31. augusta 2003. Na základe odvolania sťažovateľa rozsudkom

krajského   súdu   č.   k.   6 Co   165/05-132   zo   14.   júla   2007   bol   rozsudok   okresného   súdu

potvrdený. Podľa názoru sťažovateľa všeobecné súdy nezistili správne skutkový stav veci

a nesprávne   vec   aj   právne   posúdili   z dôvodov,   ktoré   podrobne   rozvádza.   Keďže   proti

rozsudku   krajského   súdu   nebolo   prípustné   dovolanie,   podnetom   z 3.   októbra   2007

doručeným Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky toho istého dňa požiadal o podanie

mimoriadneho dovolania, avšak Krajská prokuratúra v Bratislave prípisom č. k. Kc 217/07-

9 zo 7. decembra 2007 jeho podnet odložila ako nedôvodný.

Sťažovateľ žiada vydať nález, ktorým by ústavný súd vyslovil porušenie označených

článkov ústavy a dohovoru v konaní vedenom krajským súdom pod sp. zn. 6 Co 165/05.

Požaduje   tiež   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume   100   000   Sk

a náhradu trov konania.

Sťažovateľ   napokon   navrhuje   aj   začať   disciplinárne   konanie   proti   všetkým

zúčastneným sudcom všeobecných súdov v jeho veci.

Podľa zistenia ústavného súdu rozsudok okresného súdu č. k. 20 C 119/2004-74

z 27. januára 2005 v spojení s rozsudkom krajského súdu č. k. 6 Co 165/05-132 zo 14. júla

2007 nadobudol právoplatnosť ešte 14. augusta 2007. Sťažovateľ dovolanie proti rozsudku

nepodal.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb

alebo právnických osôb, ak namietajú porušenie svojich základných práv alebo slobôd,

alebo   ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy,   ktorú

Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom,

ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   § 25   ods. 1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky

č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním

a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom

súde“)   každý   návrh   predbežne   prerokuje   na   neverejnom   zasadnutí   bez   prítomnosti

navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého

návrhu ústavný súd   skúma,   či dôvody uvedené v §   25   ods.   2   zákona o ústavnom súde

nebránia   jeho   prijatiu   na   ďalšie   konanie.   Podľa   tohto   ustanovenia   návrhy   vo   veciach,

na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom

predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne

neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom

prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť

aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde sťažnosť možno podať v lehote dvoch

mesiacov od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom

zásahu. Táto lehota sa pri opatrení alebo inom zásahu počíta odo dňa, keď sa sťažovateľ

mohol o opatrení alebo inom zásahu dozvedieť.

Sťažnosť treba považovať za oneskorene podanú.

Rozsudok krajského súdu, proti ktorému sťažnosť smeruje, nadobudol právoplatnosť

ešte   14.   augusta   2007.   Preto   sťažnosť,   ktorá   bola   odovzdaná   na   poštovú   prepravu   až

13. februára 2008, bola podaná dávno po uplynutí zákonnej dvojmesačnej lehoty.

Na   uvedených   záveroch   nič   nemení   skutočnosť,   že   sťažovateľ   podal   podnet   na

podanie   mimoriadneho   dovolania,   ktorý   bol   vybavený   v decembri   2007.   Zákonnú

dvojmesačnú lehotu nemožno v tomto prípade počítať od doručenia prípisu zo 7. decembra

2007   o odložení   podaného   podnetu,   lebo   podnet   na   podanie   mimoriadneho   dovolania

nemožno považovať za účinný prostriedok nápravy, keďže sťažovateľ sám nie je oprávnený

mimoriadne   dovolanie   podať   (môže   tak   urobiť   iba   generálny   prokurátor   Slovenskej

republiky).

Napokon treba uviesť,   že návrh na začatie disciplinárneho konania proti sudcom

všeobecných súdov môžu podať iba minister spravodlivosti Slovenskej republiky, Súdna

rada Slovenskej republiky a predsedovia príslušných všeobecných súdov. Sťažovateľ má

teda možnosť podať niektorému z uvedených subjektov podnet na začatie disciplinárneho

konania.

Vzhľadom na uvedené skutočnosti ústavný súd rozhodol podľa § 25 ods. 2 zákona

o ústavnom súde tak, ako to je uvedené vo výroku tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 13. marca 2008