znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

N Á L E Z

Ústavného súdu Slovenskej republiky

V mene Slovenskej republiky

II. ÚS 121/07-19

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   4.   septembra   2007 v senáte   zloženom   z predsedníčky   Ľudmily   Gajdošíkovej   a zo   sudcov   Juraja   Horvátha a Sergeja Kohuta o sťažnosti A. U., S., zastúpeného advokátom JUDr. J. K., B., vo veci porušenia jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 takto

r o z h o d o l :

1. Základné právo A. U. na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   postupom   Okresného   súdu   Bratislava   III   v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 p o r u š e n é   b o l o.

2. Okresnému súdu Bratislava III p r i k a z u j e, aby v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99 konal bez zbytočných prieťahov.

3.   A.   U. p r i z n á v a   finančné   zadosťučinenie   v   sume   30 000 Sk   (slovom tridsaťtisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III p o v i n n ý   uhradiť mu do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

4.   Okresný   súd   Bratislava   III   j e   p o v i n n ý   uhradiť   A.   U.   trovy   právneho zastúpenia v sume 6 296 Sk (slovom šesťtisícdvestodeväťdesiatšesť slovenských korún) na účet jeho advokáta JUDr. J. K., B., do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 16. mája 2007 doručená sťažnosť A. U., S. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátom JUDr. J., K., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) postupom Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99.

Sťažovateľ   vo   svojej   sťažnosti   uviedol,   že   7.   mája   1998   podal   okresnému   súdu žalobu, v ktorej sa domáhal zaplatenia peňažnej sumy aj s úrokom z omeškania. Okresný súd   v roku   2001   prerušil   konanie,   aby   vyčkal   na   rozhodnutie   v inej   veci   (sp.   zn. 19 Cb 64/97). Napriek urgenciám sťažovateľa, aby pokračoval v konaní, pretože táto vec bola   právoplatne   skončená   12.   júna   2002,   okresný   súd   nariadil   po   prerušení   veci pojednávanie až na 8. marec 2005, ktoré bolo odročené na 10. máj 2005, no nekonalo sa a nebol   nariadený   ani   nový   termín   pojednávania.   Sťažovateľ   preto   podal   sťažnosť predsedovi okresného súdu, ktorý vec pridelil inej sudkyni. Ďalšie pojednávanie sa konalo až 18. januára 2006, a bolo odročené na 15. marec 2006, ďalej bolo odročené, rovnako ako aj pojednávanie nariadené na 28. marec 2007 a nasledujúce pojednávanie. Okresný súd do dnešného dňa vo veci nerozhodol. Sťažovateľ preto pri predpokladanej úspešnosti v tomto konaní nemohol   uplatniť svoj   oprávnený finančný nárok v exekučnom konaní vedenom proti   nemu   na   základe   právoplatného   rozhodnutia   súdu   vo   veci   sp.   zn.   19 Cb 64/97, v ktorom bol daný do dražby jeho byt (v hodnote najmenej 2 mil. Sk), ktorý momentálne obýva.

Sťažovateľ žiada, aby ústavný súd takto rozhodol:„1. Okresný súd Bratislava III v konaní vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99, porušil právo A. U.,   aby sa jeho vec prerokovala bez zbytočných prieťahov, zaručené v čl. 48 ods. 2) Ústavy Slovenskej republiky.

2.   A.   U.   priznáva   primerané   finančné   zadosťučinenie   v sume   2 500 000,-   Sk (slovami: dva milióny päťsto tisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

3. Právnemu zástupcovi sťažovateľa JUDr. J. K. priznáva náhradu trov právneho zastúpenia   sťažovateľa   v konaní   na   Ústavnom   súde   SR,   ktorá   do   podania   sťažnosti (vrátane) za 2 úkony (prevzatie veci, vypracovanie a podanie sťažnosti) tvorí sumu 29 628,- Sk (za 1 úkon á 14 650,- Sk + režijný paušál 164,- Sk), ktoré je Okresný súd Bratislava III povinný mu vyplatiť do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.“

Ústavný   súd   po   prerokovaní   sťažnosti   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 121/07-7 z 29. mája 2007 o jej prijatí na ďalšie konanie.

Po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie ústavný súd vyzval 1. júna 2007 predsedu okresného súdu na vyjadrenie k sťažnosti a ku vhodnosti ústneho pojednávania vo veci. Rovnakú výzvu na vyjadrenie zaslal aj právnemu zástupcovi sťažovateľa.

Predseda okresného súdu doručil 25. júna 2007 ústavnému súdu vyjadrenie zákonnej sudkyne vo veci, s ktorým sa stotožnil. Vyplynulo z neho, že:

„V danej právnej veci Vám (...) oznamujem, že po prevzatí oddelenia po JUDr. B., koncom novembra 2005 som vytýčila termín pojednávania na deň 18. 01. 2006, odročené za účelom   pripojenia   spisu   súvisiaceho   konania   19   Cb   64/97   a 44 Cb 93/2005   o obnove konania, ďalší termín bol na dňa 15. 03. 2006, odročené z dôvodu, že sa účastníci pokúsia o dohodu,   v lehote   30   dní.   Účastníci   konania   v lehote   30   dní   súdu   svoje   stanovisko neoznámili, a tak som vyzvala PZN – JUDr. K. o odpoveď listom zo dňa 22. 08. 2006, ktorú prevzal   dňa   02.   10.   2006.   Súd   PZN   –   JUDr.   K.   listom   zo   dňa   25.   09.   2006   urgoval o odpoveď vo veci, urgenciu PZN prevzal 22. 12. 2006. K veci reagoval odporca, listom zo dňa 04. 12. 2006, kde súdu oznámil, že k dohode nedošlo. Súd následne nato dňa 28. 02. 2007   opätovne   vytýčil   termín   pojednávania.   Toto   bolo   odročené za účelom   prešetrenia exekúcie   voči   navrhovateľovi,   z titulu   existujúcich   vzájomných   pohľadávok   účastníkov konania voči sebe. Ďalší termín bol 28. 03. 2007, a následne pojednávanie konané dňa 13. 06. 2007, s tým, že súd toto konanie prerušil do právoplatného skončenia exekučného konania 34 Er 1015/03.

Vec sledujem a konám riadne a bez prieťahov.“

Predseda   okresného   súdu   vo   svojom   vyjadrení   tiež   uviedol,   že   v označenej   veci netrvá na ústnom pojednávaní.

Z vyjadrenia právneho zástupcu sťažovateľa doručeného ústavnému súdu 20. júla 2007 vyplynulo, že sťažovateľ netrvá na ústnom pojednávaní. Súčasne sťažovateľ uviedol, že konanie vo veci vedené okresným súdom bolo na pojednávaní 13. júna 2007 prerušené.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Sťažovateľ sa svojou sťažnosťou domáha vyslovenia porušenia svojho základného práva upraveného v čl. 48 ods. 2 ústavy v konaní okresného súdu vedenom pod sp. zn. 33 C 47/99,   podľa   ktorého   každý   má   právo,   aby   sa   jeho   vec   verejne   prerokovala   bez zbytočných prieťahov (...).

Pri sťažnostiach namietajúcich porušenie základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy ústavný súd vychádza zo svojej stabilnej judikatúry, v súlade s ktorou „odstránenie stavu právnej neistoty je podstatou, účelom a cieľom práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov“   (III.   ÚS   61/98),   pričom   k vytvoreniu   právnej   istoty   preto   dochádza   až právoplatným   rozhodnutím   súdu   alebo   iným   zákonom   predvídaným   spôsobom,   ktorý znamená nastolenie právnej istoty inak ako právoplatným rozhodnutím súdu (I. ÚS 10/98, II. ÚS 210/03).

Ústavný   súd   pri   posudzovaní   otázky,   či   v súdnom   konaní   došlo   k   zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, v súlade so svojou doterajšou judikatúrou (I. ÚS 70/98, II. ÚS 813/00, IV. ÚS 74/02) zohľadňuje tri základné kritériá, ktorými sú: 1. právna a faktická zložitosť veci, o ktorej súd rozhoduje, 2. správanie účastníka konania a 3. postup samotného súdu. Za súčasť prvého kritéria sa považuje aj povaha prerokúvanej veci.

1. Pokiaľ ide o právnu a faktickú zložitosť veci, ústavný súd z predloženého súdneho spisu   zistil,   že   v konaní okresného   súdu   vedenom   pod   sp.   zn.   33   C 47/99   ide   o návrh sťažovateľa   o zaplatenie   istiny   980 000   Sk   s príslušenstvom   z dôvodu   neuhradenej   časti kúpnej   ceny   nehnuteľnosti.   Návrhy   tohto   typu   tvoria   štandardnú   súčasť   rozhodovacej činnosti všeobecných súdov, a preto ich z právneho hľadiska nemožno považovať za zložité. Z hľadiska potreby zisťovania skutkového stavu a dokazovania konanie okresného súdu je skutkovo zložitejšie, o čom svedčí skutočnosť, že okresný súd v konaní dva razy podmienil rozhodnutie   vo   veci   samej   právoplatnými   rozhodnutiami   v iných   veciach   vedených okresným súdom, ktoré sa týkajú osoby sťažovateľa. Žiadna právna ani faktická zložitosť veci však nemôže ospravedlniť skutočnosť, že okresný súd ani po viac ako ôsmich rokoch dosiaľ nerozhodol vo veci samej.

2.   Správanie   účastníka   konania   je   druhým   kritériom   pri   rozhodovaní   o tom,   či v konaní pred súdom došlo k zbytočným prieťahom, a tým aj k porušeniu základného práva na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy. Právny zástupca sťažovateľa sa nezúčastnil na pojednávaniach 8. februára 2001 a 8. marca 2005, pričom svoju neúčasť ospravedlnil, na výzvu súdu v súvislosti s oznámením dosiahnutého výsledku vo veci mimosúdnej dohody vyplývajúcej z pojednávania uskutočneného 15. marca 2006 reagoval   oneskorene.   Sťažovateľ   sa   nezúčastnil   na   pojednávaniach   8.   februára   2001 a 10. mája 2005. Z hľadiska hodnotenia uvedeného kritéria sťažovateľ, ktorý v konaní pred okresným súdom vystupoval ako žalobca, čiastočne prispel k doterajšej dĺžke konania.

3. Tretím hodnotiacim kritériom, uplatnením ktorého ústavný súd zisťoval, či došlo k porušeniu základného práva sťažovateľa na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 ústavy, bol postup okresného súdu.

Preskúmaním doterajšieho konania okresného súdu (od 23. apríla 1999, kedy mu vec bola postúpená ako miestne príslušnému súdu) ústavný súd z vyžiadaného spisu vo veci sp. zn. 33 C 47/99 zistil nasledovné skutočnosti:

Sťažovateľ podal 7. mája 1998 Okresnému súdu Bratislava II návrh na zaplatenie istiny 980 000 Sk s príslušenstvom z dôvodu neuhradenej časti kúpnej ceny nehnuteľnosti – rodinného domu súpisné číslo 2318, parcela č. 2132, výmera 278 m2, vedený na LV č. 1812, katastrálne územie S. –, ktorý bol vedený pod sp. zn. 15 C 130/98.

Okresný súd Bratislava II vyzval sťažovateľa na zaplatenie súdneho poplatku a po nesplnení jeho poplatkovej povinnosti uznesením č. k. 15 C 130/98-13 zo 7. júla 1998 konanie   zastavil.   Sťažovateľ   podal   21.   júla   1998   odvolanie   proti   tomuto   rozhodnutiu. Okresný   súd   ho   ďalej   9.   septembra   1998   vyzval   na   doplnenie   náležitostí   odvolania. Sťažovateľ doplnil   dôvody   odvolania   v podaní doručenom   okresnému   súdu   16. októbra 1998, pričom v ňom uviedol aj to, že súdny poplatok už zaplatil (6. októbra 1998).

Krajský súd v Bratislave ako súd odvolací zrušil uznesením č. k. 20 Co 349/98-25 z 30. novembra 1998 napadnuté uznesenie okresného súdu a vec mu vrátil 26. januára 1999 na ďalšie konanie. Okresný súd Bratislava II nariadil pojednávanie vo veci na 24. február 1999,   ktoré   bolo   odročené   na   neurčito   z dôvodu   neúčasti   a vrátenia   listových   zásielok adresovaných odporcom v 1. a 2. rade. V súvislosti so zistením trvalého pobytu odporcov (S., od decembra 1997) Okresný súd Bratislava II postúpil 29. marca 1999 vec okresnému súdu ako súdu, ktorý je v danej veci miestne príslušný.

Dňa 23. apríla 1999 bola vec postúpená okresnému súdu, ktorý 3. septembra 1999 vyzval   sťažovateľa   na   zaplatenie   súdneho   poplatku,   čo   sa   ukázalo   ako   bezpredmetné. Sťažovateľ požiadal 29. septembra 1999 o nahliadnutie do spisu vedeného okresným súdom pod sp. zn. 33 C 47/99 a 4. októbra 1999 podal sťažnosť na postup okresného súdu a na prieťahy v konaní.

Okresný súd nariadil pojednávanie na 2. december 1999, na ktorom sa zúčastnili sťažovateľ i odporcovia. Vzhľadom na ďalšie konanie vedené okresným súdom vo veci pohľadávky,   ktorú   žalovaní   navrhli   na   započítanie,   so   súhlasom   sťažovateľa   prerušil okresný súd uznesením č. k. 33 C 47/99-58 pojednávanie až do právoplatného skončenia konania vo veci vedenej tým istým súdom pod sp. zn. 19 Cb 64/97.

Sťažovateľ podal 4. februára 2000 okresnému súdu návrh na vydanie predbežného opatrenia,   ktorým   zakazuje   odporcom   nakladať   s ich   rodinným   domom   a   s priľahlým pozemkom. Okresný súd uznesením z 3. marca 2000 nariadil predbežné opatrenie proti odporcom a 1. decembra 2000 nariadil pojednávanie na 8. február 2001. Z účasti na ňom sa pre   dlhodobú   práceneschopnosť   ospravedlnil   advokát   sťažovateľa,   prítomní   neboli   ani sťažovateľ, ani odporcovia   v 1. a 2. rade (tí navrhovali konanie prerušiť).   Z uvedených dôvodov okresný súd pojednávanie odročil na neurčito.

Okresný súd urobil následne ďalší úkon vo veci 23. augusta 2004 (t. j. po 3 rokoch a 6 mesiacoch od ostatného pojednávania v predtým prerušenom konaní), keď si vyžiadal spis vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97 (rozsudok v tejto veci, č. k. 19 Cb 64/97-227 z 3. decembra 2001,   kvôli   ktorej   okresný   súd   prerušoval   pojednávanie,   nadobudol   právoplatnosť 22. decembra 2002; pozn.). Sťažovateľ požiadal 15. októbra 2004 okresný súd o nariadenie pojednávania.

Okresný súd nariadil 10. novembra 2004 pojednávanie na 8. marec 2005. Z účasti na ňom sa ospravedlnili 3. marca 2005 odporcovia v 1. a 2. rade z dôvodu neprítomnosti na Slovensku. Okresný súd odročil pojednávanie na 10. máj 2005; z účasti sa ospravedlnil sťažovateľ pre práceneschopnosť.

Odporcovia   v 1.   a 2.   rade   doručili   12.   mája   2005   okresnému   súdu   vyjadrenie s návrhom, aby žalobu proti nim v celom rozsahu zamietol a zrušil aj predbežné opatrenie o nakladaní s nehnuteľnosťou.

Sťažovateľ žiadal podaním doručeným okresnému súdu 12. júla 2005 o nariadenie pojednávania. Na základe zmeny rozvrhu práce bol spis pridelený 28. septembra 2005 novej zákonnej sudkyni, ktorá 12. decembra 2005 nariadila pojednávanie na 18. január 2006, na ktorom po oboznámení sa so stanoviskami účastníkov okresný súd pojednávanie odročil na 15. marec 2006.

Na pojednávaní 15. marca 2006 okresný súd konštatoval, že účastníci sa pokúsia vec ukončiť mimosúdne a v lehote 30 dní zašlú okresnému súdu písomné stanovisko. Okresný súd urgoval zaslanie tohto stanoviska 25. septembra 2006 a 12. decembra 2006.

Dňa 23. marca 2007 bola okresnému súdu doručená žiadosť odporcov v 1. a 2. rade o odročenie   pojednávania.   Pojednávanie   nariadené   na   28.   marec   2007   (ospravedlnenie navrhovateľky v 2. rade) bolo odročené na 13. jún 2007. Na pojednávaní konanom 13. júna 2007   okresný   súd   prerušil   konanie   až   do   právoplatného   skončenia   konania   vedeného okresným   súdom   pod   sp.   zn.   34   Er   1015/03.   Sťažovateľ   sa   odvolal   proti   uzneseniu o prerušení konania.

Pokiaľ ide o zbytočné prieťahy v dôsledku nekonania okresného súdu (ústavný súd hodnotil len konanie pred príslušným súdom, t. j. od 23. apríla 1999), ústavný súd zistil, že k nim   došlo   na   začiatku   konania, keď   prvým   úkonom   okresného   súdu   bola opakovaná výzva z 3. septembra 1999 na zaplatenie súdneho poplatku, ktorý už bol zaplatený. Na vrub okresného súdu možno tiež pričítať obdobie od januára 2003 až do augusta 2004 (1 rok a 8 mesiacov), kedy už vec, kvôli ktorej okresný súd konanie sp. zn. 33 C 47/99 prerušil, vedená tým istým súdom, bola právoplatne skončená. Ústavný súd v tejto súvislosti vzal do úvahy skutočnosť, že k porušeniu základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy nemôže dôjsť vtedy, keď súd nenariadil pojednávanie v dôsledku toho, že konanie prerušil podľa § 109 Občianskeho   súdneho   poriadku   (I.   ÚS   31/98),   čo   sa   v tomto   prípade   týka   obdobia   od 2. decembra   1999   do   22.   decembra   2002.   Okresný   súd   v rokoch   2005   –   2007   nariadil každoročne   dve   pojednávania,   ale   konanie   ani   v tomto   období   neviedlo   k rozhodnutiu vo veci samej, a teda ani k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa.

Okresný súd ani po ôsmich rokoch konania vo veci sťažovateľa (konanie bolo dva razy prerušené, pritom druhý raz uznesením z 13. júna 2007, proti ktorému sa sťažovateľ odvolal;   pozn.) meritórne   nerozhodol,   pričom   postup   okresného   súdu   v konaní   vo   veci sp. zn. 33 C 47/99 v uvedenom   období nesmeroval vždy   k odstráneniu právnej neistoty sťažovateľa a konanie vykazuje tiež znaky nečinnosti (cca 2 roky). Ústavný súd rozhodol tak,   že zbytočnými   prieťahmi   v označenom   konaní došlo   k porušeniu   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy.

III.

Ak ústavný súd pri rozhodovaní o sťažnosti fyzickej osoby alebo právnickej osoby podľa čl. 127 ods. 2 ústavy vysloví, že k porušeniu práva došlo právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom, prípadne nečinnosťou, zruší takéto rozhodnutie, opatrenie alebo iný zásah, prípadne prikáže tomu, kto právo porušil, aby vo veci konal. Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže zároveň na žiadosť osoby, ktorej práva boli porušené, rozhodnúť o priznaní primeraného finančného zadosťučinenia.

1.   Ústavný   súd   v súlade   so   svojím   rozhodnutím   o porušení   základného   práva sťažovateľa podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a v zmysle § 56 ods. 3 zákona o ústavnom súde prikázal okresnému   súdu,   aby vo veci   sp.   zn. 33   C 47/99 konal ďalej bez zbytočných prieťahov.

2.   Podľa   čl.   127   ods.   3   ústavy   ústavný   súd   môže   svojím   rozhodnutím,   ktorým vyhovie   sťažnosti,   priznať tomu,   koho   práva   podľa   odseku   1 boli   porušené,   primerané finančné zadosťučinenie.

Podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde ak sa sťažovateľ domáha primeraného finančného zadosťučinenia, musí uviesť rozsah, ktorý požaduje, a z akých dôvodov sa ho domáha.

Sťažovateľ   požadoval   priznanie   primeraného   finančného   zadosťučinenia   v   sume 2 500 000 Sk, pričom v odôvodnení tejto žiadosti okrem iného uviedol:

„Sťažovateľ je súdmi neprimerane dlho a neodôvodnene držaný v právnej neistote a nemožnosti uplatniť si svoj oprávnený finančný nárok voči Ing. F. R. a spol., ktorý vedie proti nemu exekučné konanie na základe právoplatnému rozsudku vo veci sp. zn. 19 Cb 64/97, na čo mu dala príležitosť skutočnosť, že táto vec bola súdom skoršie ukončená. Okrem toho prieťahmi súdu sťažovateľovi vznikla majetková ujma vo výške ceny jeho bytu, pretože exekúcia, v ktorej už bolo v dražbe rozhodnuté o predaji jeho bytu, je prakticky neodvrátiteľná.“

Vzhľadom na celkovú dobu nečinnosti, resp. neefektívneho postupu okresného súdu v konaní vo   veci   sp.   zn.   33   C   47/99,   berúc   do   úvahy   aj   skutočnosť,   že   sťažovateľ   sa o predĺženie doterajšej doby konania čiastočne pričinil a zohľadňujúc konkrétne okolnosti prípadu   vrátane   pozície   sťažovateľa   sprevádzanej   pocitom   neistoty,   ako   aj   naplnenie princípu spravodlivosti ústavný súd považoval priznanie sumy 30 000 Sk sťažovateľovi za primerané finančné zadosťučinenie podľa § 50 ods. 3 zákona o ústavnom súde.

3. Ústavný súd napokon rozhodol aj o úhrade trov konania sťažovateľa, ktoré mu vznikli   v súvislosti   s   jeho   právnym   zastupovaním   v konaní   pred   ústavným   súdom advokátom JUDr. J. K., ktoré tento vyčíslil sumou 29 628 Sk (spolu za 2 úkony, 1 úkon po 14 650 Sk + režijný paušál 164 Sk).

Základom   pre   výpočet   náhrady   za   úkon   právnej   služby   (prevzatie   a príprava zastúpenia a písomné podanie vo veci samej) vykonaný v roku 2007 je priemerná mesačná mzda zamestnanca hospodárstva Slovenskej republiky v prvom polroku 2006, ktorá bola 17 822, pričom náhrada za jeden úkon činí 2 970 Sk plus 178 Sk režijný paušál.

Ústavný súd priznal sťažovateľovi (§ 36 ods. 2 zákona o ústavnom súde) náhradu trov   konania   v celkovej   sume   6 296   Sk,   a to   za   dva   úkony   právnej   služby   (príprava a prevzatie   veci   a písomné   vyhotovenie   sťažnosti)   a k tomu   dvakrát   náhradu   režijného paušálu podľa vyhlášky Ministerstva spravodlivosti Slovenskej republiky č. 655/2004 Z. z. o odmenách a náhradách advokátov za poskytovanie právnych služieb v znení neskorších predpisov.

Trovy konania je okresný súd povinný zaplatiť na účet právneho zástupcu (§ 31a zákona o ústavnom súde v spojení s § 149 Občianskeho súdneho poriadku).

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007