znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 121/05-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 11. mája 2005 predbežne prerokoval sťažnosť P. M., trvale bytom N., zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K., B.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez zbytočných   prieťahov   podľa   čl.   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a práva   na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   č.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM - 6 C 417/02, a takto

r o z h o d o l   :

Sťažnosť P. M. o d m i e t a   z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky bola 22. apríla 2005 doručená sťažnosť P. M., trvale bytom N. (ďalej len „sťažovateľ“), zastúpeného advokátkou Mgr. Z. K., B., vo veci namietaného   porušenia   jeho   základného   práva   na   prerokovanie   veci   bez   zbytočných prieťahov podľa čl. 48 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na prejednanie   jeho   záležitosti   v primeranej   lehote   podľa   č.   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských   práv   a základných   slobôd   (ďalej   len   „Dohovor“)   postupom   Okresného   súdu Trenčín (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. NM - 6 C 417/02. Zo sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ doručil 5. júna 2002 Okresnému súdu Nové Mesto nad Váhom (súdna agenda tohto súdu prešla k 1. januáru 2005 na okresný súd podľa § 15 ods. 2 písm. f) zákona č. 371/2004 Z. z. o sídlach a obvodoch súdov Slovenskej republiky a o zmene zákona č. 99/1963 Zb. Občiansky súdny poriadok v znení neskorších predpisov)   návrh   na uloženie povinnosti   odporkyni   platiť nájomné a povinnosti   uhradiť dlžné   nájomné.   Prvé   pojednávanie   vo   veci   sa   uskutočnilo   9.   februára   2004.   Ďalšie pojednávanie   vo   veci   nariadené   na   13.   október   2004   sa   neuskutočnilo   z dôvodu práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne.   Ďalšie   pojednávanie   vo   veci   bolo   nariadené   na 19. január   2005.   Z dôvodu   opätovnej   práceneschopnosti   zákonnej   sudkyne   JUDr. P. a z dôvodu   účasti   zastupujúcej   sudkyne   JUDr.   M.   na   pracovnej   porade   vydala podpredsedníčka okresného súdu 18. januára 2005 opatrenie, podľa ktorého prejedná vec 19. januára 2005 zastupujúca sudkyňa Mgr. M.. Zároveň sa v súdnom spise sp. zn. NM – 6 C   417/02   nachádza   úradný   záznam   z 18.   januára   2005,   podľa   ktorého   bolo   dcére sťažovateľa telefonicky oznámené, že pojednávanie vo veci, na ktoré bola predvolaná ako svedkyňa, určené na 19. január 2005 bude odročené z dôvodu práceneschopnosti zákonnej sudkyne. Napriek uvedenému sa pojednávanie 19. januára 2005 uskutočnilo a po zistení neprítomnosti   účastníkov   konania   bolo   uznesením   odročené   na   neurčito.   Ďalšie pojednávanie vo veci bolo nariadené na 27. apríl 2005.

Z dokumentácie predloženej k sťažnosti vyplýva, že sťažovateľ listom z 3. februára 2003   označeným   ako „Prešetrenie   návrhu“ adresovaným okresnému   súdu   poukázal   na nečinnosť   súdu   v predmetnom   konaní   a žiadal   o informáciu,   kedy   sa   začne   v jeho   veci konať. Na list sťažovateľa reagovala predsedníčka súdu listom č. Spr 1533/03 z 30. júna 2003 označeným ako „Prešetrenie sťažnosti na prieťahy v konaní“, v ktorom konštatovala, že „v   predmetnej   veci   som   zistila   prieťahy“,   a označila   sťažnosť   sťažovateľa   ako opodstatnenú.   Dňa   27.   júna   2004   adresoval   sťažovateľ   sťažnosť   na prieťahy   v konaní predsedovi Krajského súdu v Trenčíne. Sťažnosť bola postúpená na vybavenie predsedníčke okresného   súdu,   ktorá   v odpovedi   (list   č.   Spr   1545/04   z 9.   augusta   2004)   opätovne konštatovala, že sťažnosť je opodstatnená, a oznámila sťažovateľovi, že na jeho sťažnosť upozornila zákonnú sudkyňu a že sama bude sledovať vybavovanie veci v pravidelných intervaloch.

Sťažovateľ sa vzhľadom na doterajší postup okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. NM - 6 C 417/02 považuje za poškodeného v dôsledku porušovania jeho základného práva podľa čl. 48 ods. 2 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru, a preto navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie vo veci samej vydal tento nález:

„I.   Základné právo P. M.   na prerokovanie veci bez zbytočných prieťahov podľa článku   48   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky   a článku   6   ods.   1   Dohovoru   o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM, 6 C 417/02 porušené bolo.

II. Okresnému súdu Trenčín v konaní vedenom pod sp. zn. NM, 6 C 417/02 prikazuje konať bez zbytočných prieťahov.

III. P. M. priznáva primerané finančné zadosťučinenie vo výške 70 000,- Sk (slovom: sedemdesiattisíc slovenských korún), ktoré je Okresný súd Trenčín povinný vyplatiť P. M. do dvoch mesiacov od právoplatnosti tohto nálezu.

IV.   Okresný   súd   Trenčín   je   povinný   uhradiť   trovy   právneho   zastúpenia   P.   M. advokátke   Mgr.   Z.   K.,   B.,   vo   výške   9.203,-   Sk   (slovom:   deväťtisícdvestotri   slovenských korún) do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu na účet č.... vedený v Tatra banke, a. s. Bratislava.“.

II.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   ktorých prerokovanie   nemá   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   náležitosti   predpísané   zákonom, neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Ústavný súd na základe skutočností uvedených v sťažnosti zistil, že sťažovateľ síce podal návrh na začatie konania 5. júna 2002, avšak 6. februára 2003 urobil úpravu návrhu; tieto úkony urobil bez zaplatenia súdneho poplatku, ktorý bol splatný podaním návrhu na začatie konania (§ 5 zákona Slovenskej národnej rady č. 71/1992 Zb. o súdnych poplatkoch a poplatku za výpis z registra trestov v znení neskorších predpisov). Súdny poplatok zaplatil až   16.   augusta   2003  ,   t.   j.   viac   ako   po   roku   od   podania   návrhu   na   začatie   konania. V nadväznosti   na   zaplatenie   súdneho   poplatku   konajúca   sudkyňa   urobila   14.   novembra 2003   prvé   procesné   úkony   a do   januára   2005,   t.   j.   počas   13   mesiacov,   nariadila   3 pojednávania   (9.   februára   2004,   13.   októbra   2004   –   neuskutočnilo   sa   z dôvodu práceneschopnosti sudkyne a 19. januára 2005 – neuskutočnilo sa z dôvodu PN sudkyne, ale nedostavili sa ani účastníci konania). Na základe týchto skutočností ústavný súd dospel k záveru, že v konaní okresného súdu nebola zistená taká relevantná dĺžka nečinnosti alebo neefektívnej činnosti okresného súdu, ktorá by signalizovala možnosť vyslovenia porušenia základného práva sťažovateľa po prijatí sťažnosti na ďalšie konanie.

Z toho dôvodu ústavný súd pri predbežnom prerokovaní sťažnosti odmietol sťažnosť podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti.

P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 11. mája 2005