znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 120/07-20

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 4. septembra 2007 predbežne   prerokoval   sťažnosť   JUDr.   V.   H.,   M.,   vo   veci   namietaného   porušenia   jeho základných práv podľa čl. 17 ods. 2, čl. 47 ods. 2, čl. 48 ods. 2 a podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a práv podľa čl. 5 ods. 1, písm. e) a ods. 3, ako aj podľa čl. 6 ods. 1 a 3 písm.   b)   a c)   Dohovoru   o ochrane   ľudských   práv   a základných   slobôd   Okresným riaditeľstvom   Policajného   zboru   v M.,   Okresnou   prokuratúrou   M.,   Okresným   súdom Michalovce,   Okresnou   prokuratúrou   T.,   Okresným   súdom   Rožňava   a Krajským   súdom v Košiciach a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť JUDr. V. H. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 14. februára 2007 doručená sťažnosť JUDr. V. H., M. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorá bola označená ako „Ústavná sťažnosť“. Z obsahu sťažnosti vyplynulo, že sťažovateľ namieta porušenie svojho základného práva podľa čl. 17 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práv podľa čl. 5 ods. 1 a podľa čl. 6 ods. 3 písm. b) a c) Dohovoru o ochrane ľudských práv   a základných   slobôd   Okresným   riaditeľstvom   Policajného   zboru   v M.,   Okresnou prokuratúrou   M.,   Okresným   súdom   Michalovce,   Okresnou   prokuratúrou   T.,   Okresným súdom Rožňava a Krajským súdom v Košiciach.

Súčasťou doručenej sťažnosti bola aj žiadosť sťažovateľa o ustanovenie právneho zástupcu.

Podľa § 31 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o ústavnom   súde“)   v spojení   s   §   138   ods.   1 Občianskeho súdneho poriadku môže ústavný súd ustanoviť fyzickej osobe alebo právnickej osobe   právneho   zástupcu,   advokáta,   ak   taká   osoba   o to   požiada,   ak   to   odôvodňujú   jej pomery a nejde o zrejme bezúspešné uplatňovanie nároku na ochranu ústavnosti. Tieto tri predpoklady na ustanovenie právneho zástupcu v konaní pred ústavným súdom musia byť splnené súčasne. Ak hoci len jeden z týchto predpokladov nie je splnený, nemožno žiadosti o ustanovenie právneho zástupcu vyhovieť.

Ústavný   súd   o žiadosti   sťažovateľa   o ustanovenie   právneho   zástupcu   rozhodol uznesením č. k. II. ÚS 120/07-14 z 29. mája 2007 tak, že tejto žiadosti nevyhovel. Súčasne vyzval sťažovateľa, aby do 20 dní od doručenia tohto rozhodnutia predložil splnomocnenie pre advokáta na jeho zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. V uznesení súčasne uviedol,   že   ak tak   sťažovateľ   neurobí,   ústavný   súd   môže   jeho   sťažnosť   odmietnuť pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Sťažovateľ na uznesenie č. k. II. ÚS 120/07-14 z 29. mája 2007 zareagoval podaním doručeným ústavnému súdu 29. júna 2007.

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských   práv   a základných   slobôd   vyplývajúcich   z medzinárodnej   zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom   ustanoveným zákonom,   ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd návrh na začatie konania predbežne prerokuje podľa § 25 ods. 1 zákona o ústavnom súde na neverejnom zasadnutí bez prítomnosti navrhovateľa a zisťuje, či nie sú dôvody na odmietnutie návrhu podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní   odmietnuť   uznesením   bez   ústneho   pojednávania   návrhy,   na   prerokovanie ktorých nemá právomoc, návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, neprípustné návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne   neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané oneskorene. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Sťažovateľ v podaní doručenom ústavnému súdu 29. júna 2007, ktoré označil ako „Žiadosť   o povolenie   výnimky   a umožnenie   samozastupovania   v konaní   pred   ústavným súdom“ požiadal   ústavný   súd   o povolenie   výnimky   v tom   zmysle,   aby   mu   umožnil vzhľadom na jeho právnické vzdelanie, aby sa mohol zastupovať sám. Okrem toho priložil originál potvrdenia o osobných, majetkových a zárobkových pomeroch z 21. júna 2007.

Podmienka právneho zastupovania vyplývajúca z § 20 ods. 2 zákona o ústavnom súde,   ktorá   je   súčasne   náležitosťou   sťažnosti   podanej   ústavnému   súdu,   znamená,   že sťažovateľ   musí   byť   zastúpený   advokátom,   musí   splnomocniť   advokáta   na   svoje zastupovanie v konaní pred ústavným súdom. Splnenie tejto podmienky nemožno vykladať tak, že sťažovateľ s právnickým vzdelaním sa môže zastupovať sám vo vlastnej veci, ani tak, že sa môže zastupovať sám vo vlastnej veci, ak je advokátom. Splnenie tejto podmienky nemožno ani odpustiť, ani pripustiť výnimku z jej splnenia.

Keďže sťažnosť sťažovateľa ani po doplnení neobsahovala náležitosti požadované zákonom o ústavnom súde, bolo potrebné odmietnuť ju už po jej predbežnom prerokovaní podľa   §   25   ods.   2   zákona   o ústavnom   súde   pre   nesplnenie   zákonom   predpísaných náležitostí.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 4. septembra 2007