znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 12/2013-13

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 16. januára 2013 predbežne   prerokoval   sťažnosť   P.   J.,   P.,   zastúpeného   advokátom   M.   F.,   P.,   vo   veci namietaného   porušenia   základného   práva   nebyť   odňatý   svojmu   zákonnému   sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, ako aj v čl. 38 ods. 1 Listiny základných ľudských práv a slobôd a tiež práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky postupom Okresného súdu Prešov v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť P. J. o d m i e t a   pre nedostatok právomoci Ústavného súdu Slovenskej republiky.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 21. novembra 2012 doručená sťažnosť P. J., P. (ďalej len „sťažovateľ“) vo veci namietaného porušenia základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), ako aj v čl. 38 ods. 1 Listiny základných ľudských   práv a slobôd (ďalej len „listina“) a tiež práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom Okresného súdu Prešov (ďalej len „okresný súd“) v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ sa v konaní vedenom na okresnom súde pod sp. zn. 11 C 133/2012 žalobou z 29. júna 2012 domáha proti mestu Prešov (ďalej len „žalovaný“) náhrady za vecné bremeno vzniknuté podľa jeho tvrdenia ako vlastníka k jeho pozemku ex lege v prospech žalovaného (vlastníka stavby – pozemnej komunikácie na tomto pozemku sa nachádzajúcej, pozn.).

Sťažovateľ namietané porušenie základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, ako aj práva na spravodlivé súdne konanie odôvodňuje takto:

«... vec bola pridelená zákonnej sudkyni JUDr. I. W. Keďže zákonná sudkyňa je voči sťažovateľovi zaujatá, dňa 03. 07. 2012 doručila predsedníčke Okresného súdu...vyjadrenie z 02. 07. 2012 o jej zaujatosti v tomto konaní...

Následne na to, predsedníčka Okresného súdu... dňa 03. 07. 2012 vydala opatrenie, v znení: „Pre § 15 O. s. p. s poukazom na vyhlášku MS SR č. 543/2005 Z. z. o spravovacom a   kancelárskom   poriadku   ako   aj   na   rozvrh   práce   týmto   opatrením   odnímam   sudcovi JUDr. I. W. vec vedenú na Okresnom súde... pod sp. zn. 11 C 133/2012 a dávam pokyn, aby táto   vec   bola   pridelená   náhodným   výberom   prostredníctvom   generátora   v podateľni tunajšieho súdu“.

Ako   vyplýva   z   potvrdenia   z   03. 07. 2012   o   14:06:48   hod.   bola   vec   sp.   zn. 11 C 133/2012 pridelená sudcovi JUDr. E. V...

Keďže   podľa   vyjadrenia   pracovníkov   podateľne   OS   Prešov,   prerozdelenie predmetnej veci dňa 03. 07. 2012 nebolo realizované cestou podateľne, o čom svedčí aj tá skutočnosť,   že   podpis   na   potvrdení   nie   je   podpisom   žiadnej   z   pracovníčok   podateľne a taktiež ani odtlačok pečiatky na predmetnom potvrdení nie je odtlačkom pečiatky, ktorú používa podateľňa OS Prešov, požiadal sťažovateľ listom z 27. 07. 2012 predsedníčku OS Prešov   o   opätovné   pridelenie   (okrem   iného)   veci   vedenej   na   OS   Prešov   pod   sp.   zn. 11 C 133/2012, Sťažovateľ namietal, že opatrenie predsedníčky Okresného súdu... dodržané nebolo, keďže predmetná vec vedená na OS Prešov pod sp. zn. 11 C 133/2012 nebola pridelená cestou generátora v podateľni tunajšieho súdu...

Dňa 31. 08. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď   predsedníčky OS Prešov z 24. 08. 2012,   č.   1   SprO   1161/2012,   k   prideleniu   spisov...   11   C   133/2012   náhodným výberom, kde je okrem iného uvedené: „Z vyjadrenia pracovníčok podateľne, pracovníčky sekretariátu   a   tajomníčky   občianskoprávneho   oddelenia   je   zrejmé,   že   výnimky   pri prerozdeľovaní spisov vykonáva na základe pokynu predchádzajúceho vedenia len predseda súdu a tajomníčky jednotlivých oddelení“...

Sťažovateľ listom z 05. 09. 2012 požiadal predsedníčku OS Prešov, v zmysle zákona č. 211/2000 Z. z. o slobodnom prístupe k informáciám o sprístupnenie informácie, a to pokyny   predchádzajúceho   vedenia,   na   ktoré   sa   predsedníčka   OS   Prešov   odvolávala v odpovedi z 24. 08. 2012, č. 1 SprO 1161/2012.

Sťažovateľ   listom   zo   07.09.2012   upozornil   predsedníčku   OS   Prešov   na   výkon súdnictva   nezákonnými   sudcami.   Sťažovateľ   namietal,   že...   takýto   postup   je   v   rozpore so zákonom, rozvrhom práce OS Prešov, ako aj s opatreniami predsedníčky OS Prešov z 12. 04.   2012   a   03.   07.   2012.   Z   uvedených   opatrení   a   ani   z   rozvrhu   práce   predsa nevyplýva, že spisy môže prerozdeľovať sekretárka niekde v pivničných priestoroch súdu, alebo neviem kde...

Dňa 20. 09. 2012 bola sťažovateľovi doručená odpoveď   predsedníčky OS Prešov zo 17. 09. 2012,   sp.   zn.   1   SprO   1161/2012,   na   žiadosť   o sprístupnenie   informácii   a na upozornenie na výkon súdnictva nezákonnými sudcami, z ktorej vyplýva, že sťažovateľovi nesprístupní... pokyny predchádzajúceho vedenia... a že prerozdeľovanie spisov výnimkou pri zachovaní spisovej značky je možné buď na podateľni Okresného súdu Prešov alebo na základe   interného   pokynu   vedenia   súdu,   ktorý   bol   zapracovaný   do   predchádzajúcich rozvrhov práce, to vykonával sekretariát alebo tajomníčky senátu.

Voči   fiktívnemu   rozhodnutiu   predsedníčky   OS   Prešov   nesprístupniť   sťažovateľovi „pokyny predchádzajúceho vedenia...“ podal sťažovateľ listom z 24. 09. 2012 odvolanie. Dňa 24. 10. 2012 bolo sťažovateľovi doručené rozhodnutie Krajského súdu Prešov, č.   Spi   O   9/2012   z   19. 10. 2012,   ktorým   bolo   zrušené   fiktívne   rozhodnutie   OS   Prešov z 20. 09. 2012 o nesprístupnení sťažovateľom požadovaných informácií...

Keďže   OS   Prešov   opätovne   nerozhodol   o   žiadosti   sťažovateľa   (z   05.   09.   2012) o sprístupnenie   informácií   -   „pokynov   predchádzajúceho   vedenia...“   podal   sťažovateľ listom z 12. 11. 2012 voči fiktívnemu rozhodnutiu odvolanie.

...   je   preto   nesporné,   že   aj   keď   bolo   technicky   možné   prerozdeliť   spis prostredníctvom generátora v podateľni OS Prešov, v skutočnosti sa tak nestalo a spis prerozdelila   sekretárka,   čím   vo   veci   vedenej   na   Okresnom   súde...   pod   sp.   zn.   11   C 133/2012, koná nezákonný sudca... pretože... nebol určený v zmysle rozvrhu práce, (ktorým sa   rozumie   akt   riadenia   predsedu   súdu)   -   opatrenie   predsedníčky   Okresného   súdu...   z 03. 07. 2012, prostredníctvom generátora v podateľni Okresného súdu...»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ navrhuje, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie takto rozhodol:

„1. Sťažnosti sa vyhovuje. 2. Postupom porušujúcim čl. 2 ods. 2 Ústavy SR, bolo porušené základné právo P. J., nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi podľa článku 48 ods. 1, Ústavy Slovenskej republiky, čl. 38 ods. 1 Listiny základných práv a slobôd, ako aj jeho právo na prejednanie veci súdom zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom Okresného súdu v Prešove, v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012.

3. Okresnému   súdu   v   Prešove   sa   prikazuje   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn. 11 C 133/2012 prideliť vec zákonnému sudcovi v súlade so zákona č. 757/2004 Z. z.

4. Okresný súd v Prešove je povinný nahradiť P. J. trovy konania pozostávajúce z trov právneho zastúpenia vo výške 269,58 €... na účet advokáta JUDr. M. F... do jedného mesiaca od právoplatnosti rozhodnutia.“

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

Predmetom   sťažnosti   je tvrdenie sťažovateľa   o porušení   základného práva   nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi zaručeného v čl. 48 ods. 1 ústavy, ako aj v čl. 38 ods. 1 dohovoru a tiež práva na spravodlivé súdne konanie zaručeného v čl. 6 ods. 1 dohovoru v spojení s porušením ustanovenia čl. 2 ods. 2 ústavy postupom okresného súdu v konaní vedenom pod sp. zn. 11 C 133/2012.

Sťažovateľ najmä namieta, že potom, ako predsedníčka okresného súdu opatrením z 3. júla 2012 odňala danú vec dovtedajšej zákonnej sudkyni (JUDr. I. W.) pre jej zaujatosť a súčasne dala pokyn na jej pridelenie inému sudcovi náhodným výberom prostredníctvom generátora   elektronickej   podateľne,   táto   bola   na   základe   výnimky   podľa „pokynov predchádzajúceho vedenia“ pracovníčkou sekretariátu pridelená inému sudcovi (JUDr. E. V.) mimo generátora elektronickej podateľne, resp. mimo priestorov podateľne, dôsledkom čoho je postup okresného súdu v rozpore nielen s označeným opatrením, ale aj s rozvrhom jeho práce na rok 2012 a so zákonom, pričom sťažovateľ tak bol odňatý svojmu zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 48 ods. 1 ústavy nikoho nemožno odňať svojmu zákonnému sudcovi.

Podľa čl. 38 ods. 1 listiny nikoho nemožno odňať jeho zákonnému sudcovi.

Podľa   čl.   6   ods.   1   dohovoru   každý   má   právo   na   to,   aby   jeho   záležitosť   bola spravodlivo, verejne a v primeranej lehote prejednaná nezávislým a nestranným súdom...

Ústavný súd však podotýka, že medzi obsahom základného práva na zákonného sudcu podľa čl. 48 ods. 1 ústavy, resp. čl. 38 ods. 1 listiny, ktorých znenie je totožné, a im porovnateľného   práva   na   prejednanie   veci   nezávislým   a   nestranným   súdom   zriadeným zákonom podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru niet zásadných odlišností, a preto je potrebné ich posudzovať spoločne.

Princíp zákonného sudcu treba považovať za celkom neopomenuteľnú podmienku výkonu súdnej moci, keďže na jednej strane dotvára a upevňuje sudcovskú nezávislosť a na strane druhej predstavuje pre účastníka konania záruku, že na rozhodnutie jeho veci sú povolané súdy a sudcovia podľa vopred ustanovených zásad tak, aby bola zachovaná zásada pevného a náhodného prideľovania súdnej agendy a aby bol vylúčený pre rôzne dôvody a rozličné účely – výber súdov a sudcov „ad hoc“ (I. ÚS 239/04).

Procesný   postup,   v   ktorom   o   veci   účastníka   konania nerozhodol   zákonný sudca, resp. súd zriadený v súlade so zákonom, je nezlučiteľný s garanciami vyplývajúcimi z čl. 48 ods. 1 ústavy a napokon aj z čl. 6 ods. 1 dohovoru, a rozhodnutie vydané v takomto konaní preto nemôže byť ústavne akceptovateľné (III. ÚS 116/06).

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity   („ak...   nerozhoduje   iný   súd“),   ktorý   vyplýva z citovaného čl.   127 ods.   1   ústavy, môže   ústavný   súd poskytnúť ochranu konkrétnemu právu alebo slobode, porušenie ktorých je namietané, iba vtedy, ak sa ich ochrany fyzická osoba   alebo   právnická   osoba   nemôže   domôcť   v   žiadnom   inom   konaní   pred   súdnymi orgánmi Slovenskej republiky.

Inými slovami, pokiaľ je o ochrane sťažovateľom označeného práva alebo slobody oprávnený konať alebo rozhodovať iný všeobecný súd, ústavný súd jeho sťažnosť už po predbežnom prerokovaní odmietne pre nedostatok svojej právomoci.

Ústavný súd preto pri predbežnom prerokovaní sťažnosti zisťoval, či ochranu tých práv, porušenie ktorých sťažovateľ namieta, t. j. základného práva nebyť odňatý svojmu zákonnému sudcovi, a tým aj práva na spravodlivý súdny proces, k porušeniu ktorých malo dôjsť namietaným postupom okresného súdu pri pridelení veci inému sudcovi, neposkytuje iný   všeobecný   súd   na   základe   sťažovateľovi   dostupných   opravných   prostriedkov predstavujúcich účinné právne prostriedky nápravy namietaného porušenia jeho práv.

V   zmysle   ustanovenia   §   201   zákona   č.   99/1963   Zb.   Občiansky   súdny   poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej aj „OSP“) účastník môže napadnúť rozhodnutie súdu prvého stupňa odvolaním, pokiaľ to zákon nevylučuje.

V zmysle § 205 ods. 2 písm. a) OSP odvolanie proti rozsudku alebo uzneseniu, ktorým bolo rozhodnuté vo veci samej, možno odôvodniť okrem iného tým, že v konaní došlo k vadám uvedeným v § 221 ods. 1.

V zmysle § 221 ods. 1 písm. g) OSP súd rozhodnutie zruší, ak rozhodoval vylúčený sudca alebo bol súd nesprávne obsadený, ibaže namiesto samosudcu rozhodoval senát.

Z citovaných zákonných ustanovení Občianskeho súdneho poriadku zrejme vyplýva, že   na   základe   prípadného   odvolania   –   riadneho   opravného   prostriedku   podaného sťažovateľom proti budúcemu rozsudku okresného (prvostupňového) súdu o žalobe a týmto odvolaním vznesenej námietke proti jeho postupu pri pridelení veci inému sudcovi (pozri už uvedené), tento rozsudok bude odvolacím súdom preskúmaný okrem iného aj z hľadiska, či okresný   súd   bol   pri   rozhodovaní   správne   obsadený,   a   teda   či   sťažovateľ   nebol   odňatý svojmu   zákonnému   sudcovi.   Na   základe   sťažovateľom   podaného   odvolania   by   sa   tak odvolací súd v rozsahu svojho preskúmavacieho oprávnenia musel v podstate vyrovnať s rovnakými skutkovými a právnymi argumentmi, aké sťažovateľ proti postupu okresného súdu predchádzajúcemu jeho budúcemu rozhodnutiu vo veci samej uvádza v konaní pred ústavným súdom.

Navyše,   v   zmysle §   237   písm.   g)   OSP nesprávne obsadenie   súdu,   resp.   odňatie účastníka jeho zákonnému sudcovi zakladá aj právo na podanie dovolania – mimoriadneho opravného prostriedku, a to proti každému rozhodnutiu odvolacieho súdu.

Vychádzajúc z postavenia ústavného súdu ako nezávislého súdneho orgánu ochrany ústavnosti (čl. 124 ústavy), ktorý nie je alternatívnou ani mimoriadnou opravnou inštitúciou vo veciach patriacich do právomoci všeobecných súdov (II. ÚS 1/95, II. ÚS 21/96), ústavný súd sťažnosť sťažovateľa už po jej predbežnom prerokovaní odmietol pre nedostatok svojej právomoci na jej prerokovanie (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Sťažovateľ vo svojej sťažnosti namietal porušenie ním označeného základného práva zaručeného ústavou a listinou, ako aj označeného práva zaručeného dohovorom v spojení s čl. 2 ods. 2 ústavy, ktorý nie je ustanovením o základných právach a slobodách, ale je v ňom vyjadrený všeobecný ústavný imperatív adresovaný štátnym orgánom konať iba na základe ústavy, v jej medziach a v rozsahu a spôsobom, ktorý ustanoví zákon, ktorého prípadné   porušenie   vo   vzťahu   k   sťažovateľovi   by   nevyhnutne   „našlo“   svoj   výraz v súčasnom   porušení,   toho-ktorého   konkrétneho   základného   práva   alebo   slobody zaručeného v druhej hlave ústavy.

Keďže ústavný súd sťažovateľom namietané porušenie ním označeného konkrétneho základného,   ako   ani   iného   práva   nezistil,   touto   časťou   sťažnosti   vrátane   rozhodnutia o prikázaní okresnému súdu vec prideliť na prerokovanie a rozhodnutie zákonnému sudcovi sa už nezaoberal.

Vzhľadom na to, že sťažnosť bola odmietnutá ako celok a rozhodnutie o priznaní náhrady trov konania je viazané na vyslovenie porušenia práva alebo slobody sťažovateľa (čl. 127 ods. 2 prvá veta ústavy), ústavný súd o tej časti sťažnosti, ktorou sa sťažovateľ domáhal ich priznania, už nerozhodoval.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 16. januára 2013