znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

  II. ÚS 12/03-9 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003 predbežne prerokoval podanie I. B., bytom B., vo veci jej sťažnosti na postup Okresného súdu   v Trnave   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   2 Nd 240/00   a Okresného   súdu   v Trnave v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 9 Co 384/02, a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť I. B. o d m i e t a   pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. novembra 2002 doručené podanie I. B., bytom B., (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť na   postup   OS   a KS   Trnava“.   Z obsahu   podania   a priloženej   dokumentácie   vyplýva,   že sťažovateľka   namieta   postup   Okresného   súdu   v Trnave   v konaní   o obnovu   dedičského konania vedeného   pod   sp.   zn. 2 Nd 240/02 a postup   Krajského súdu   v Trnave   v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 9 Co 384/02.

Keďže podanie v predloženej podobe neobsahovalo náležitosti predpísané zákonom Národnej   rady   Slovenskej   republiky   č.   38/1993   Z.   z.   o organizácii   Ústavného   súdu Slovenskej   republiky,   o konaní   pred   ním   a o postavení   jeho   sudcov   v znení   neskorších predpisov   (ďalej   len   zákon   o ústavnom   súde“),   ústavný   súd   vyzval   sťažovateľku o doplnenie podania v určenej lehote. Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu listom doručeným ústavnému súdu 23. decembra 2002, označeným ako „Doplnenie podania Rvp 1742/02 – 3“. Ani po doplnení podanie sťažovateľky neobsahuje označenie základného práva   alebo   slobody,   alebo   ľudského   práva   a základnej   slobody   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné právo alebo sloboda“). Podanie neobsahuje ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom a ani žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom.

Každá   sťažnosť,   o   ktorej   má   ústavný   súd   konať,   musí   obsahovať   náležitosti predpísané v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, odmietnuť. Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol o obnove dedičského konania. Podľa Ústavy Slovenskej republiky ani podľa zákona   o ústavnom   súde   ústavný   súd   takúto   právomoc   nemá.   Ústavný   súd   môže   len vysloviť, že právoplatným rozhodnutím boli porušené základné práva alebo slobody a zrušiť také rozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci za splnenia zákonom ustanovených podmienok.

Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia.   P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Košice 22. januára 2003