SLOVENSKÁ REPUBLIKA
U Z N E S E N I E
Ústavného súdu Slovenskej republiky
II. ÚS 12/03-9 Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 22. januára 2003 predbežne prerokoval podanie I. B., bytom B., vo veci jej sťažnosti na postup Okresného súdu v Trnave v konaní vedenom pod sp. zn. 2 Nd 240/00 a Okresného súdu v Trnave v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 9 Co 384/02, a takto
r o z h o d o l :
Sťažnosť I. B. o d m i e t a pre nesplnenie zákonom predpísaných náležitostí. ⬛⬛⬛⬛ O d ô v o d n e n i e :
Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bolo 25. novembra 2002 doručené podanie I. B., bytom B., (ďalej len „sťažovateľka“), označené ako „Sťažnosť na postup OS a KS Trnava“. Z obsahu podania a priloženej dokumentácie vyplýva, že sťažovateľka namieta postup Okresného súdu v Trnave v konaní o obnovu dedičského konania vedeného pod sp. zn. 2 Nd 240/02 a postup Krajského súdu v Trnave v rámci odvolacieho konania vedeného pod sp. zn. 9 Co 384/02.
Keďže podanie v predloženej podobe neobsahovalo náležitosti predpísané zákonom Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len zákon o ústavnom súde“), ústavný súd vyzval sťažovateľku o doplnenie podania v určenej lehote. Sťažovateľka reagovala na výzvu ústavného súdu listom doručeným ústavnému súdu 23. decembra 2002, označeným ako „Doplnenie podania Rvp 1742/02 – 3“. Ani po doplnení podanie sťažovateľky neobsahuje označenie základného práva alebo slobody, alebo ľudského práva a základnej slobody vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom (ďalej len „základné právo alebo sloboda“). Podanie neobsahuje ani splnomocnenie na zastupovanie sťažovateľky v konaní pred ústavným súdom advokátom alebo komerčným právnikom a ani žiadosť o ustanovenie právneho zástupcu pre konanie pred ústavným súdom.
Každá sťažnosť, o ktorej má ústavný súd konať, musí obsahovať náležitosti predpísané v § 20 a v § 50 zákona o ústavnom súde. Podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde ústavný súd môže návrhy, ktoré nemajú náležitosti predpísané zákonom, odmietnuť. Nad rámec tohto rozhodnutia ústavný súd uvádza, že sťažovateľka žiada, aby ústavný súd rozhodol o obnove dedičského konania. Podľa Ústavy Slovenskej republiky ani podľa zákona o ústavnom súde ústavný súd takúto právomoc nemá. Ústavný súd môže len vysloviť, že právoplatným rozhodnutím boli porušené základné práva alebo slobody a zrušiť také rozhodnutie súdu alebo iného orgánu verejnej moci za splnenia zákonom ustanovených podmienok.
Vzhľadom na vyššie uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako je uvedené vo výrokovej časti tohto rozhodnutia. P o u č e n i e : Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok. Košice 22. januára 2003