znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 119/2011-23

Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   na   neverejnom   zasadnutí   30.   marca   2011 predbežne prerokoval sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe Ž., zastúpeného advokátom Mgr. R. T., PhD., B., vo veci namietaného porušenia základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl.   19   ods.   2   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na   listové   tajomstvo zaručeného v čl. 22 ods. 1 a 2 Ústavy Slovenskej republiky, základného práva na inú právnu ochranu   zaručeného   v čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky,   základného   práva   na obhajobu   zaručeného   v čl.   50   ods.   3   Ústavy   Slovenskej   republiky,   práva   na   obhajobu zaručeného v čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práva a základných slobôd a práva   na   rešpektovanie   súkromného   a rodinného   života   zaručeného   v čl.   8   ods.   1   a 2 Dohovoru   o ochrane ľudských   práv a základných   slobôd   postupom   Prezídia   Policajného zboru, Úradu boja proti organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania v konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008,   postupom   Krajskej   prokuratúry v Trenčíne   v konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   KPt   1049/09   a   postupom   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť M. M. o d m i e t a   pre neprípustnosť.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd“) bola 7. januára 2011 doručená sťažnosť M. M., P., t. č. vo väzbe Ž. (ďalej len „sťažovateľ“), ktorou namietal porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia zaručeného v čl. 16 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“), základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 19 ods. 2 ústavy,   základného   práva   na   listové   tajomstvo   zaručeného   v   čl.   22   ods.   1   a   2   ústavy, základného práva na inú právnu ochranu zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy, základného práva na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na obhajobu zaručeného v čl. 6 ods.   3   písm.   c)   Dohovoru   o   ochrane   ľudských   práva   a základných   slobôd   (ďalej   len „dohovor“) a práva na rešpektovanie súkromného a rodinného života zaručeného v čl. 8 ods. 1   a   2   dohovoru   postupom   Prezídia   Policajného   zboru,   Úradu   boja   proti   organizovanej kriminalite, odboru Západ, oddelenia vyšetrovania (ďalej len „ÚBOK“) v konaní vedenom pod ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008,   postupom Krajskej prokuratúry v Trenčíne (ďalej len „krajská prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. 1 KPt 1049/09 a postupom Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky (ďalej len „generálna prokuratúra“) v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt 153/10.

Zo sťažnosti a z jej príloh vyplýva, že sťažovateľ je uznesením vyšetrovateľa ÚBOK (ďalej len „vyšetrovateľ“) ČVS: PPZ-112/BOK-Z-2008 z 13. júla 2009 trestne stíhaný pre prečin krivej výpovede a krivej prísahy podľa § 346 ods. 1 zákona č. 300/2005 Z. z. Trestný zákon v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný zákon“) formou účastníctva podľa § 21 ods. 1 písm. b) Trestného zákona.

Uznesením sudcu Okresného súdu Považská Bystrica (ďalej len „okresný súd“) pre prípravné konanie sp. zn. 0 Tp 16/2010 z 3. apríla 2010 v spojení s uznesením Krajského súdu v Trenčíne (ďalej len „krajský súd“) sp. zn. 23 Tpo 12/2010 z 15. apríla 2010 bol sťažovateľ na základe návrhu Okresnej prokuratúry Považská Bystrica (ďalej len „okresná prokuratúra“) č. k. Pv 1174/07-67 z 2. apríla 2010 vzatý do väzby z dôvodov uvedených v § 71 ods. 1 písm. b) a c) zákona č. 301/2005 Z. z. Trestný poriadok v znení neskorších predpisov (ďalej len „Trestný poriadok“). Väzba začala plynúť 1. apríla 2010.

Dňa 30. septembra 2010 okresná prokuratúra podala pod č. k. Pv 1174/07-261 na sťažovateľa obžalobu okresnému súdu.

Podľa tvrdenia sťažovateľa pri jeho výsluchu ako obvineného 2. apríla 2010 požiadal vyšetrovateľa o kópiu zápisnice z tohto výsluchu, ktorú mu však vyšetrovateľ „odmietol dať   s odôvodnením,   že   to   nemá   ako   vyúčtovať,   lebo   tam   nie   je   administratívna pracovníčka“. Zároveň   pri tomto úkone požiadal aj o nazretie do   vyšetrovacieho spisu, avšak   jeho   žiadosť   vyšetrovateľ „zamietol   s tým,   že   nemá   čas   mi   dovoliť   nazrieť   do vyšetrovacieho spisu“. Sťažovateľ nazrel do vyšetrovacieho spisu až 21. septembra 2010 pri jeho preštudovaní po skončení vyšetrovania.

Sťažovateľ ďalej uvádza, že vyšetrovateľ mu listom z 19. apríla 2010 oznámil, že listy,   ktoré   sťažovateľ   posielal   z výkonu   väzby   L.   K.   a R.   J. „boli   zadržané   a nebudú adresátom odoslané z dôvodu, že sa v nich zmieňujem o vyšetrovanej veci a ich obsah by mohol mať negatívny vplyv na priebeh trestného konania“.

Dňa 5. apríla 2010 sťažovateľ požiadal vyšetrovateľa „o telefonovanie s obhajcami“, ktorý však na to nedal súhlas.

Napokon, ako sťažovateľ tvrdí, vyšetrovateľ mu „zakázal návštevy vo väzbe“, čo odôvodnil tým, že sťažovateľ „zasielal navštívenku bez uvedenia mien osôb“, ktoré ho mali navštíviť.

Pretože   postup   vyšetrovateľa   sťažovateľ   považoval   za   nezákonný,   požiadal prokurátora   okresnej   prokuratúry,   ktorý   vykonával   dozor   nad   zákonnosťou   prípravného konania,   o preskúmanie   postupu   vyšetrovateľa.   Upovedomeniami   sp.   zn.   Pv   1174/2007 zo 16.   apríla   2010,   7.   mája   2010   a 10.   mája   2010   okresná   prokuratúra   vyrozumela sťažovateľa, že k pochybeniam v postupe vyšetrovateľa nedošlo, pritom „k namietanému porušeniu   práva   na   obhajobu   postupom   vyšetrovateľa   PZ   v súvislosti   s neumožnením telefonovania s obhajcami sa prokurátor okresnej prokuratúry vôbec nevyjadril“.

Podnetom podľa zákona č. 153/2001 Z. z. o prokuratúre v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o prokuratúre“) a podaniami z 13. apríla 2010, 14. apríla 2010, 21. apríla 2010, 26. apríla 2010, 13. mája 2010 a 14. mája 2010 sťažovateľ žiadal preskúmať tak zákonnosť postupu vyšetrovateľa, ako aj prokurátora okresnej prokuratúry. Podnet vybavila prokurátorka krajskej prokuratúry upovedomením č. k. 1 KPt 1049/09-34 z 2. júna 2010, v ktorom   konštatovala,   že   zo   strany   vyšetrovateľa   ani   zo   strany   prokurátora   okresnej prokuratúry k pochybeniam nedošlo.

Sťažovateľ následne 25. júna 2010 podal generálnej prokuratúre opakovaný podnet, ktorým   sa   domáhal   preskúmania   zákonnosti   postupu   krajskej   prokuratúry   v súvislosti s vybavením   jeho   predošlého   podnetu.   Prokurátor   generálnej   prokuratúry   opakovanému podnetu   sťažovateľa   nevyhovel   a   listom   č.   k. IV/1   GPt   153/10-43   z 22.   októbra   2010 doručeným sťažovateľovi 3. novembra 2010 ho ako nedôvodný odložil.

Podľa   názoru   sťažovateľa   postupom   ÚBOK,   resp.   postupom   jeho   vyšetrovateľa, postupom   prokurátorky   krajskej   prokuratúry,   ako   aj   postupom   prokurátora   generálnej prokuratúry došlo k porušeniu jeho označených základných práv zaručených mu ústavou a práv, ktoré mu zaručuje dohovor. Svoje tvrdenie odôvodnil takto:

«Ak súd alebo iný orgán koná vo veci uplatnenia práva osoby uvedenej v čl. 46 ods. 1   Ústavy   inak,   ako   v rozsahu   a spôsobom   predpísaným   zákonom,   porušuje   Ústavou zaručené právo na súdnu alebo inú právnu ochranu...

Neoddeliteľnou súčasťou princípov právneho štátu zaručeného podľa čl. 1 Ústavy je aj princíp právnej istoty. Tento spočíva okrem iného v tom, že všetky subjekty práva môže odôvodnenie očakávať, že príslušné štátne orgány budú konať a rozhodovať podľa platných právnych predpisov, ži ich budú správne vykladať a aplikovať...

Na   vybavenie   podnetu   bola   podľa   zákona   o prokuratúre   príslušná   krajská prokurátorka   (§   54   ods.   2   písm.   c)   zákona   o prokuratúre)   a nie   prokurátorka   krajskej prokuratúry.

Vybavením   podnetu   upovedomením   č.   k.   1   KPt   1049/09-34   z 02.   06.   2010 nepríslušnou   prokurátorkou   krajskej   prokuratúry   v rozpore   so   zákonom   o prokuratúre krajská prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy. Navyše, podnet mal byť podľa zákona o prokuratúre riadne preskúmaný... podnet nebol riadne preskúmaný, vybavením podnetu v rozpore so zákonom o prokuratúre (§ 31 ods. 1 zákona o prokuratúre) krajská prokuratúra porušila moje právo na právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Na vybavenie opakovaného podnetu bol podľa zákona o prokuratúre (§ 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre) príslušný generálny prokurátor a nie prokurátor generálnej prokuratúry.

Vybavením opakovaného podnetu upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. 10. 2010   nepríslušným   prokurátorom   generálnej   prokuratúry   v rozpore   so   zákonom o prokuratúre generálna prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy.

Opakovaný   podnet   mal   byť   podľa   zákona   o   prokuratúre   riadne   preskúmaný. Prokurátor   generálnej   prokuratúry   (ako   nepríslušný   prokurátor)   nijakým   spôsobom nereagoval   na   v   opakovanom   podnete   namietanú   nepríslušnosť   prokurátorky   krajskej prokuratúry,   nijakým   spôsobom   nereagoval   na   právnu   argumentáciu   k   podaniu   zo 14. 04. 2010 a nepravdivé tvrdenie uvedené vo vybavení podnetu...

Je pritom evidentné, že namietaná nepríslušnosť prokurátorky krajskej prokuratúry na   vybavenie   podnetu   bola   novou   skutočnosťou,   ku   ktorej mala   generálna prokuratúra zaujať stanovisko.

Nakoľko   opakovaný   podnet   nebol   riadne   preskúmaný,   vybavením   opakovaného podnetu v rozpore so zákonom o prokuratúre (§ 31 ods. 1 zákona o prokuratúre) generálna prokuratúra porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy... Odmietnutím   vyhotovenia   kópie   zápisnice   z   môjho   výsluchu   ako   obvineného   dňa 02. 04. 2010 z dôvodu nemožnosti zinkasovania platby za náklady spojené s jej vyhotovením pre neprítomnosť administratívnej pracovníčky vyšetrovateľ PZ porušil Trestný poriadok. Argumentácia   o   nemožnosti   zaúčtovania   a   prijatia   platby   pre   neprítomnosť administratívnej   pracovníčky   nespadá   pod   pojem   „technické   dôvody“,   ale   naznačuje výlučne   dôvody   administratívne.   Faktom   je,   že   vyšetrovateľ   PZ   si   vyhotovoval   kópie zápisníc,   čo   priamo   dokazuje,   že   technické   dôvody   na   odmietnutie   vyhotovenia   kópie zápisnice obhajobe neexistovali.

Nevyhotovením kópie zápisnice o mojom výsluchu ako obvineného dňa 02. 04. 2010 mne   a   mojim   obhajcom,   Prezídium   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti   organizovanej kriminalite,   odbor   Západ,   oddelenie   vyšetrovania   porušilo   moje   právo   na   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu v tomto   pochybení   vyšetrovateľa   PZ,   resp.   uznať   porušenie   zákona.   Nakoľko   takto nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru...

Vyšetrovateľ PZ odmietnutím mojej žiadosti o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02. 04. 2010 z dôvodu nedostatku jeho času porušil zákon.

Subjektívny názor vyšetrovateľa PZ o nedostatku času na nazretie do spisu nie je závažným dôvodom pre odopretie práva obvineného na nazretie do spisu, ako ho má na mysli ustanovenie § 69 ods. 2 Trestného poriadku.

Proti   argumentácii   vyšetrovateľa   PZ   o   nedostatku   času...   jednoznačne...   hovoria objektívne skutočnosti, keď k môjmu zadržaniu došlo... 01. 04. 2010 o 19.10 hod. a... od skončenia   môjho   výsluchu   vyšetrovateľovi   PZ   a   prokurátorovi   okresnej   prokuratúry zostávalo ešte 39 hodín do vyčerpania 48 hodinovej lehoty na moje odovzdanie... súdu. Pokiaľ mal vyšetrovateľ PZ a prokurátor čas odovzdať ma... súdu... v lehote 48 hodín od zadržania a urobil tak len 27 hodín od zadržania, odopretie nazretia do spisu z dôvodu nedostatku času bolo nezákonné a argumentácia následne prevzatá krajskou prokuratúrou a generálnou prokuratúrou je arbitrárna.

Odmietnutím   mojej   žiadosti   o   nazretie   do   vyšetrovacieho   spisu...   02. 04. 2010 z dôvodu nedostatku času Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite,   odbor   Západ,   oddelenie   vyšetrovania   porušilo   moje   právo   na   inú   právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu v tomto   pochybení   vyšetrovateľa   PZ,   resp.   uznať   porušenie   zákona.   Nakoľko   takto nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru...

Nedôvodným zadržaním korešpondencie... vyšetrovateľ PZ porušil zákon. V prvom rade   z   oznámenia   vyšetrovateľa   PZ   o   zadržaní   listových   zásielok   z 19. 04. 2010   nie   je zrejmé, podľa ktorého zákonného ustanovenia došlo k ich zadržaniu. Mám za to, že pre zadržanie   listových   zásielok   vyšetrovateľom   PZ   neexistuje   žiadny   zákonný   základ v požadovanej kvalite.

Navyše, zadržanie listových zásielok nebolo dostatočne predvídateľné, keď samotná zmienka v mojich listoch o vyšetrovanej veci nedosahuje intenzitu nevyhnutnú pre záver, že je   spôsobilá   negatívne   ovplyvniť   vyšetrovanie.   Na   dôvodnosť   záveru,   že   zmienka o vyšetrovanej   veci   je   spôsobilá   negatívne   ovplyvniť   vyšetrovanie,   by   museli   byť v zadržaných listoch uvádzané skutočnosti spôsobilé mariť vyšetrovanie tak, ako to má na mysli   ustanovenie   §   71   ods.   1   písm.   b)   Trestného   poriadku,   teda   musia   byť   spôsobilé pôsobiť na svedkov, znalcov, spoluobvinených alebo inak mariť objasňovanie skutočností závažných pre trestné stíhanie. Keďže zmienka o vyšetrovanej veci v zadržaných listoch nemá žiadny význam z hľadiska posúdenia viny, trestu alebo výroku o náhrade škody, k ich zadržaniu došlo v rozpore so zákonom a ich zadržanie nebolo dostatočne predvídateľné. Okrem už uvedeného zadržanie listových zásielok vyšetrovateľom vzhľadom na ich obsah nebolo ani proporcionálne sledovanému cieľu.

Zadržaním mojej korešpondencie... Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na súkromný život podľa čl. 16 ods. 1,19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Ústavy a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu v   tomto   pochybení   vyšetrovateľa   PZ,   resp.   uznať   porušenie   zákona.   Nakoľko   takto nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy a právo na súkromný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Ústavy a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru...

Vyšetrovateľ PZ nemal žiadne zákonné oprávnenie zakázať mi telefonický kontakt s obhajcami...   Pokiaľ   sa   vo   vybavení   podnetu   uvádza,   že   „vyšetrovateľ   nemal   záruku presnej   identifikácie   osoby,   ktorá   bude   pri   telefonickom   rozhovore   prítomná   na   druhej strane,   z   dôvodu   uplatnenia   kolúznych   opatrení   postupoval   tak,   že   Vašu   žiadosť o umožnenie používať telefón zamietol“, tak tento záver je arbitrárny.

Vyslovením nesúhlasu dňa 14. 04. 2010 s umožnením telefonovania mi s obhajcami Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na súkromný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Ústavy a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu v tomto   pochybení   vyšetrovateľa   PZ,   resp.   uznať   porušenie   zákona.   Nakoľko   takto nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na súkromný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Ústavy a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru a právo na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy SR a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru...

Žiaden   zákon   ani   iný   všeobecne   záväzný   právny   predpis   neukladá   obvinenému povinnosť dopredu uvádzať mená osôb, ktoré by ho mali prísť navštíviť. Rovnako neexistuje žiadna právna norma umožňujúca obvinenému návštevu a jej prijatie raz za tri týždne podľa § 19 ods. 1 zákona o výkone väzby zakázať, resp. neumožniť.

Orgán činný v trestnom konaní... alebo súd má právo sa návštevy zúčastniť, no nie návštevu obvineného zakázať.

Pre   zakázanie   návštev   obvineného   tak   neexistuje   zrozumiteľná   a   predvídateľná právna norma a samotné ustanovenie § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby nemožno vykladať spôsobom   popierajúcim   právo   obvineného   na   prijatie   návštevy   raz   za   tri   týždne a umožňujúcim   neprípustnú   svojvôľu   v   činnosti   OCTK   resp.   súdu   v   povoľovaní,   resp. nepovoľovaní návštev obvineného, čo býva zneužívané na šikanovanie obvinených... Keďže   neexistuje   žiadny   všeobecne   záväzný   právny   predpis   umožňujúci   návštevu obvineného v kolúznej väzbe zakázať, a teda takýto zákaz do práva na súkromie nie je predvídateľný taxatívnym uvedením dôvodov, na základe ktorých môže k tomu dôjsť, majú všetky   orgány   vrátane   OČTK   a   súdu   povinnosť   ustanovenia   zákona   o   výkone   väzby vykladať   spôsobom,   ktorý   nebude   neoprávnene   zasahovať   do   práva   obvineného   na súkromný a rodinný život.

Pokiaľ môže obvinený v kolúznej väzbe prijať návštevu iba po predchádzajúcom súhlase OČTK alebo súdu (§ 19 ods. zákona o výkone väzby), ústavne súladným spôsobom nemožno toto ustanovenie vykladať autonómne bez ohľadu na zaručené právo na prijatie návštevy raz za tri týždne (§ 19 ods. 1 zákona o výkone väzby) a bez ohľadu na základné právo na súkromie garantované Ústavou a Dohovorom...

Z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby možno vyvodiť podmienku na prijatie návštevy - súhlas OČTK alebo súdu, čo má spojitosť s ustanovením § 19 ods. 3 zákona o výkone väzby a s prítomnosťou OČTK alebo súdu na návšteve, ak si vyhradil prítomnosť pri udelení súhlasu.

Inými   slovami   povedané,   ak   sa   chce   OČTK   alebo   súd   návštevy   zúčastniť   a   tým podmieňuje súhlas k vykonaniu návštevy, návšteva sa neuskutoční, ak sa na daný termín OČTK alebo súd pre objektívnu prekážku nedostaví. V takomto prípade riaditeľ ústavu na výkon väzby spravidla povoľuje tzv. náhradný termín, resp. termín mimoriadnej návštevy býva konzultovaný zo strany OČTK alebo súdu priamo s pracovníkmi ústavu na výkon väzby. Gramatickým   výkladom slovného   spojenia   „ak si prítomnosť pri   udelení   súhlasu vyhradil“ v ustanovení § 19 ods. 3 zákona o výkone väzby možno rovnako vyvodiť len to, že OČTK a súd sa môžu návštevy zúčastniť, pričom túto vôľu prezentujú práve pri udelení súhlasu k návšteve.

Ak by mal zákonodarca zámer zakázať návštevu obvineného, tento by bol vyjadrený jednoznačnou právnou úpravou s uvedením dôvodov pre ktoré k takémuto zákazu môže dôjsť a vzhľadom na princíp právnej istoty by takýto zákaz musel byť v súlade s čl. 16 ods. 1 a čl. 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 Dohovoru.

Zo súvisiacich ustanovení zákona o výkone väzby vyplýva, že OČTK alebo súd si môže vyhradiť svoju prítomnosť na návšteve obvineného, ktorý je v kolúznej väzbe, no v žiadnom prípade z ustanovenia § 19 ods. 2 zákona o výkone väzby nevyplýva právo OČTK alebo súdu návštevu obvinenému zakázať.

Neexistuje   teda   žiadny   zákon   umožňujúci   návštevy   obvineného   v   kolúznej   väzbe zakázať...

Nakoľko   vôbec   neexistuje   predvídateľná   právna   norma   oprávňujúca   zakázať návštevy obvineného, potom neexistuje ani legitímny cieľ, ktorý sledoval vyšetrovateľ PZ, keď svojvoľne a bez opory v zákone neumožnil moje návštevy. Keďže vyšetrovateľ PZ mal právo návštevy sa zúčastniť a počúvať rozhovor, neexistuje žiadna spoločenská potreba neumožnenia mojich návštev sledujúca legitímny cieľ. Navyše z ustanovenia § 19 ods. 5 zákona   o   výkone   väzby   vyplývalo   vyšetrovateľovi   oprávnenie   prerušiť   alebo   predčasne ukončiť návštevu, okrem iného z dôvodu, ak by v priebehu návštevy zistil, že dochádza alebo má dôjsť k mareniu objasňovania skutočností závažných pre trestné stíhanie. Zásah do môjho práva na súkromie neumožnením návštev tak nie je ani proporcionálny sledovanému cieľu. Pokiaľ   mi   boli   vyšetrovateľom   PZ   zakázané   návštevy   bez   uvedenia   príslušných ustanovení   zákona   na   základe   ktorého   takto   konal,   ide   o   nepreskúmateľné   a   svojvoľné rozhodnutie v rozpore so zákonom.

Neschválením   mojich   návštev   Prezídium   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania porušilo moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2 a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru.

Generálna prokuratúra bola v rámci svojej kompetencie oprávnená zjednať nápravu v tomto   pochybení   vyšetrovateľa   PZ,   resp.   uznať   porušenie   zákona.   Nakoľko   takto nekonala, v konaní sp. zn. IV/1 GPt 153/10 porušila moje právo na inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy, právo na súkromný a rodinný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2 Ústavy a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru.»

Vzhľadom na uvedené sťažovateľ žiadal, aby ústavný súd po prijatí jeho sťažnosti na ďalšie konanie nálezom takto rozhodol:

„1.   Krajská   prokuratúra   Trenčín   v   konaní   vedenom   pod   sp.   zn.   1   KPt   1049/09 porušila   základné   právo   sťažovateľa   na   ochranu   práva   na   inom   orgáne   Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky v súvislosti s vybavením podnetov sťažovateľa   nepríslušnou   prokurátorkou   Krajskej   prokuratúry   Trenčín   a   ich   riadnym nepreskúmaním.

2. Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v konaní vedenom pod sp. zn. IV/1 GPt   153/10   porušila   základné   právo   sťažovateľa   na   ochranu   práva   na   inom   orgáne Slovenskej   republiky   podľa   čl.   46   ods.   1   Ústavy   Slovenskej   republiky   v   súvislosti s vybavením   opakovaného   podnetu   sťažovateľa   nepríslušným   prokurátorom   Generálnej prokuratúry Slovenskej republiky a jeho riadnym nepreskúmaním.

3. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,   oddelenie   vyšetrovania   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   IV/1   GPt 153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s nevyhotovením kópie zápisnice o výsluchu sťažovateľa ako obvineného dňa 02. 04. 2010.

4. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,   oddelenie   vyšetrovania   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   IV/1   GPt 153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s odmietnutím žiadosti sťažovateľa o nazretie do vyšetrovacieho spisu dňa 02. 04. 2010.

5. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,   oddelenie   vyšetrovania   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   IV/1   GPt 153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na súkromný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti so zadržaním korešpondencie sťažovateľa.

6. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,   oddelenie   vyšetrovania   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   IV/1   GPt 153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky, základné právo sťažovateľa na obhajobu podľa čl. 50 ods. 3 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 6 ods. 3 písm. c) Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd a základné právo sťažovateľa na súkromný život podľa čl. 16 ods. 1, 19 ods. 2, 22 ods. 1 a 22 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s vyslovením nesúhlasu sťažovateľovi na telefonovanie s obhajcami.

7. Prezídium Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,   oddelenie   vyšetrovania   v   konaní   vedenom   pod   ČVS:   PPZ-112/BOK-Z-2008 a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky v   konaní   vedenom pod   sp.   zn.   IV/1   GPt 153/10 porušili základné právo sťažovateľa na ochranu práva na inom orgáne Slovenskej republiky podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a základné právo sťažovateľa na súkromný a rodinný život podľa čl. 16 ods. 1 a 19 ods. 2 Ústavy Slovenskej republiky a čl. 8 ods. 1 a ods. 2 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd v súvislosti s neschválením návštev sťažovateľa v ústave na výkon väzby.

8. Prezídiu Policajného zboru, Úrad boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ,   oddelenie vyšetrovania,   Krajskej prokuratúre Trenčín a Generálnej prokuratúre Slovenskej republiky sa zakazuje pokračovať v porušovaní označených základných práv sťažovateľa.

9. Ústavný súd Slovenskej republiky priznáva sťažovateľovi ako primerané finančné zadosťučinenie   peňažnú   sumu   vo   výške   1 000   €,   ktorú   mu   je   povinná   zaplatiť   Krajská prokuratúra   Trenčín,   peňažnú   sumu   vo   výške   20 000   €,   ktorú   mu   je   povinná   zaplatiť Generálna prokuratúra Slovenskej republiky a peňažnú sumu vo výške 10 000 €, ktorú mu je   povinné   zaplatiť   Prezídium   Policajného   zboru,   Úrad   boja   proti   organizovanej kriminalite,   odbor   Západ,   oddelenie   vyšetrovania,   to   všetko   do   dvoch   mesiacov   od právoplatnosti tohto nálezu.

10.   Krajská   prokuratúra   Trenčín,   Prezídium Policajného   zboru,   Úrad   boja proti organizovanej kriminalite, odbor Západ, oddelenie vyšetrovania a Generálna prokuratúra Slovenskej republiky sú povinní spoločne a nerozdielne uhradiť trovy konania k rukám advokáta Mgr. R. T., PhD., so sídlom B. do 15 dní od právoplatnosti tohto nálezu.“

II.

Ústavný súd rozhoduje podľa čl. 127 ods. 1 ústavy o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Podľa čl. 127 ods. 2 ústavy ak ústavný súd vyhovie sťažnosti, svojím rozhodnutím vysloví, že právoplatným rozhodnutím, opatrením alebo iným zásahom boli porušené práva alebo   slobody   podľa   odseku   1,   a   zruší   také   rozhodnutie,   opatrenie   alebo   iný   zásah... Ústavný súd môže zároveň vec vrátiť na ďalšie konanie, zakázať pokračovanie v porušovaní základných   práv   a   slobôd   alebo   ľudských   práv   a   základných   slobôd   vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská republika ratifikovala a bola vyhlásená spôsobom ustanoveným zákonom...

Podľa čl. 127 ods. 3 ústavy ústavný súd môže svojím rozhodnutím, ktorým vyhovie sťažnosti, priznať tomu, koho práva podľa odseku   1 boli porušené, primerané finančné zadosťučinenie.

Ústavný   súd   podľa   §   25   ods.   1   zákona   Národnej   rady   Slovenskej   republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení   jeho   sudcov   v   znení   neskorších   predpisov   (ďalej   len   „zákon   o   ústavnom súde“) každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí senátu bez prítomnosti navrhovateľa,   ak   tento   zákon   neustanovuje   inak.   Pri   predbežnom   prerokovaní   každého návrhu ústavný súd skúma, či dôvody uvedené v § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde nebránia jeho prijatiu na ďalšie konanie. Podľa tohto ustanovenia návrhy vo veciach, na prerokovanie   ktorých   nemá   ústavný   súd   právomoc,   návrhy,   ktoré   nemajú   zákonom predpísané   náležitosti,   neprípustné   návrhy   alebo   návrhy   podané   niekým   zjavne neoprávneným,   ako   aj   návrhy   podané   oneskorene   môže   ústavný   súd   na   predbežnom prerokovaní odmietnuť uznesením bez ústneho pojednávania. Ústavný súd môže odmietnuť aj návrh, ktorý je zjavne neopodstatnený.

1. Podľa § 210 Trestného poriadku obvinený, poškodený a zúčastnená osoba majú právo   kedykoľvek   v   priebehu   vyšetrovania   alebo   skráteného   vyšetrovania   žiadať prokurátora, aby bol preskúmaný postup policajta, najmä aby boli odstránené prieťahy alebo iné   nedostatky   vo   vyšetrovaní   alebo   skrátenom   vyšetrovaní.   Policajt   musí   žiadosť prokurátorovi   bez   meškania   predložiť.   Prokurátor   je   povinný   žiadosť   preskúmať a o výsledku žiadateľa upovedomiť.

Pokiaľ sťažovateľ namieta porušenie základného práva na nedotknuteľnosť osoby a jej súkromia (čl. 16 ods. 1 ústavy), základného práva na ochranu pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života (čl. 19 ods. 2 ústavy a čl. 8 ods. 1 a 2 dohovoru), základného práva na listové tajomstvo (čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy), základného práva na inú právnu ochranu (čl. 46 ods. 1 ústavy), základného práva na obhajobu [čl. 50 ods. 3 ústavy a čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru] postupom ÚBOK, ku ktorým malo dôjsť nevyhotovením kópie zápisnice o jeho výsluchu, odmietnutím nazretia do vyšetrovacieho spisu,   zadržaním   korešpondencie,   neudelením   súhlasu   na   telefonovanie   s obhajcami a nepovolením návštev sťažovateľa vo výkone väzby, ústavný súd poznamenáva, že tieto skutočnosti   sťažovateľ   postupom   v súlade   s citovaným   ustanovením   Trestného   poriadku (§ 210)   namietal   pred   príslušným   orgánom   činným   v trestnom   konaní   –   dozorujúcim prokurátorom   okresnej   prokuratúry.   Tieto   námietky   teda   boli   predmetom   skúmania okresnou prokuratúrou, ktorá ich vybavila listami č. k. Pv 1174/07-79 zo 16. apríla 2010 (nazretie do vyšetrovacieho spisu a vyhotovenie kópie zápisnice), č. k. Pv 1174/07-109 zo 7. mája 2010 (zadržaná korešpondencia) a č. k. Pv 1174/07-118 z 10. mája 2010 (zákaz návštev).

Ústavný   súd   zotrváva   v   súlade   so   svojou   doterajšou   judikatúrou   na   tom,   že každý sťažovateľ   je   pred   podaním   sťažnosti   ústavnému   súdu   povinný   vyčerpať   všetky právne   prostriedky,   ktoré   mu   zákon   na   ochranu   jeho   základných   práv   alebo   slobôd účinne poskytuje a na použitie ktorých je oprávnený podľa osobitných predpisov (napr. III. ÚS 152/03, IV. ÚS 126/07).  

Vyčerpanie týchto právnych prostriedkov je v zmysle § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde podmienkou konania vo veci individuálnej ochrany základných práv a slobôd pred ústavným súdom (napr. I. ÚS 256/05, IV. ÚS 126/07).

Sťažovateľ vo vzťahu k postupu vyšetrovateľa ÚBOK v konečnom dôsledku tieto prostriedky nápravy využil a jeho námietkami sa zaoberal prokurátor okresnej prokuratúry vykonávajúci dozor nad dodržiavaním zákonnosti v prípravnom konaní.  

Na   základe   uvedeného   ústavný   súd   dospel   k   záveru,   že   vo   vzťahu   k   tej   časti sťažnosti,   ktorou   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   zaručených ústavou,   resp.   práv   zaručených   dohovorom   postupom   vyšetrovateľa   ÚBOK,   Trestný poriadok   zakladá   právomoc   príslušnej   prokuratúry,   čo   vylučuje,   aby   o   nej   rozhodoval ústavný súd.

Keďže v danom prípade sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv uplatnením právnych   prostriedkov   nápravy   adresovaných   orgánom   prokuratúry   podľa   príslušných ustanovení Trestného poriadku, ústavný súd jeho sťažnosť v časti smerujúcej proti postupu ÚBOK odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

2. Rovnaký záver platí aj vo vzťahu k namietanému porušeniu práv sťažovateľa, ku ktorému malo dôjsť postupom krajskej prokuratúry.

Podľa § 31 ods. 1 zákona o prokuratúre prokurátor preskúmava zákonnosť postupu a rozhodnutí orgánov verejnej správy, prokurátorov, vyšetrovateľov, policajných orgánov a súdov   v   rozsahu   vymedzenom   zákonom   aj na základe   podnetu,   pričom   je   oprávnený vykonať opatrenia na odstránenie zistených porušení, ak na ich vykonanie nie sú podľa osobitných zákonov výlučne príslušné iné orgány.

Podľa § 31 ods. 2 zákona o prokuratúre podnetom sa rozumie písomná alebo ústna žiadosť, návrh alebo iné podanie fyzickej osoby alebo právnickej osoby..., ktoré smeruje k tomu, aby prokurátor vykonal opatrenia v rozsahu svojej pôsobnosti, najmä aby podal návrh na začatie konania pred súdom alebo opravný prostriedok, aby vstúpil do už začatého konania   alebo   vykonal   iné   opatrenia   na   odstránenie   porušenia   zákonov   a   ostatných všeobecne   záväzných   právnych   predpisov,   na   ktorých   vykonanie   je   podľa   zákona oprávnený.

Podľa § 33 ods. 2 zákona o prokuratúre prokurátor upovedomí podávateľa podnetu v lehote ustanovenej v odseku 1 o spôsobe vybavenia podnetu.

Sťažovateľ proti upovedomeniam okresnej prokuratúry, ktorými boli vybavené jeho žiadosti   o preskúmanie   zákonnosti   postupu   vyšetrovateľa,   podal   podnety   v   zmysle ustanovení   zákona   o prokuratúre   na   preskúmanie   zákonnosti   postupu   dozorujúceho prokurátora okresnej prokuratúry (§ 31 zákona o prokuratúre).

Podnetmi sťažovateľa sa zaoberala krajská prokuratúra (vybavila ich prokurátorka krajskej   prokuratúry),   ktorá   upovedomením   č.   k.   1   KPt   1049/09-34   z 2.   júna   2010 sťažovateľovi   oznámila,   že   v postupe   dozorujúceho   prokurátora   okresnej   prokuratúry pochybenia nezistila, a postup vyšetrovateľa, ako aj dozorujúceho prokurátora považovala za správny a dôvodný.

Aj proti tomuto upovedomeniu krajskej prokuratúry sťažovateľ využil jemu dostupný právny   prostriedok   nápravy   (ako   to   vyplýva   z príloh   sťažnosti),   a to „Podnet   na preskúmanie   zákonnosti   postupu   Krajskej   prokuratúry   Trenčín...   vo   veci   sp.   zn.   1   KPt 1049/09-34, upovedomenia zo dňa 2. 6. 2010 (opakovaný podnet podľa § 34 ods. 1 zákona š. 153/2001 Z. z. o prokuratúre...“. Tento právny prostriedok nápravy sťažovateľ adresoval generálnej prokuratúre a podľa jeho tvrdenia ho vybavil prokurátor generálnej prokuratúry upovedomením č. k. IV/1 GPt 153/10-43 z 22. októbra 2010.

Ústavný   súd   opäť   poukazuje   na   svoju   judikatúru,   podľa   ktorej   nie   je   sťažnosť fyzickej   alebo   právnickej   osoby   podľa   čl.   127   ústavy   prípustná,   pokiaľ   sťažovateľ   má k dispozícii   opravné   prostriedky   alebo   iné   právne   prostriedky   nápravy   na   dosiahnutie ochrany svojich základných práv alebo slobôd. Pretože aj v danom prípade sa sťažovateľ domáhal ochrany svojich práv uplatnením právnych prostriedkov   nápravy adresovaných orgánom   prokuratúry   podľa   príslušných   ustanovení   zákona   o   prokuratúre,   ústavný   súd sťažnosť aj v časti smerujúcej proti postupu krajskej prokuratúry odmietol ako neprípustnú (§ 25 ods. 2 v spojení s § 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde).

3.   Napokon   sťažovateľ   namieta   porušenie   svojich   základných   práv   a slobôd postupom   generálnej   prokuratúry,   ku   ktorému   došlo   tým,   že   generálna   prokuratúra   mu neposkytla dostatočnú ochranu a neodstránila zásah do jeho práv spočívajúci v nezákonnom postupe   vyšetrovateľa   [tým   došlo   k porušeniu   základných   práv   sťažovateľa   na nedotknuteľnosť   osoby   a   jej   súkromia   –   čl.   16   ods.   1   ústavy,   na   ochranu   pred neoprávneným zasahovaním do súkromného a rodinného života – čl. 19 ods.   2 ústavy, na listové tajomstvo – čl. 22 ods. 1 a 2 ústavy, na inú právnu ochranu – čl. 46 ods. 1 ústavy, na obhajobu zaručeného v čl. 50 ods. 3 ústavy, práva na obhajobu – čl. 6 ods. 3 písm. c) dohovoru   a práva   na rešpektovanie súkromného   a rodinného   života   –   čl.   8   ods.   1   a 2 dohovoru],   ako   aj   tým,   že   jeho   opakovaný   podnet   preskúmal   a vybavil   v rozpore   so zákonom   o prokuratúre   prokurátor   generálnej   prokuratúry,   a nie   generálny   prokurátor Slovenskej   republiky   (porušenie   základného   práva   na   inú   právnu   ochranu   zaručeného v čl. 46 ods. 1 ústavy).

Podľa názoru ústavného súdu sťažnosť sťažovateľa je aj v tejto časti neprípustná.

Podľa   §   34   ods.   1   zákona   o prokuratúre   podávateľ   podnetu   môže   žiadať o preskúmanie zákonnosti vybavenia svojho podnetu opakovaným podnetom, ktorý vybaví nadriadený prokurátor (§ 54 ods. 2).

Podľa § 34 ods. 2 zákona o prokuratúre ďalší opakovaný podnet v tej istej veci vybaví nadriadený prokurátor uvedený v odseku 1 len vtedy, ak obsahuje nové skutočnosti. Ďalším opakovaným podnetom sa rozumie v poradí tretí a ďalší podnet, v ktorom podávateľ podnetu prejavuje nespokojnosť s vybavením svojich predchádzajúcich podnetov v tej istej veci.

Podľa § 54 ods. 2 písm. a) zákona o prokuratúre na účely konania podľa tohto zákona alebo osobitného zákona a na vybavenie podnetu sa nadriadeným prokurátorom rozumie generálny   prokurátor,   ak   ide   o...   prokurátora   generálnej   prokuratúry   okrem   prokurátora Úradu špeciálnej prokuratúry...

Ako   vyplýva   z obsahu   sťažnosti   a jej   príloh,   sťažovateľ   v súvislosti   s námietkou vybavenia jeho „opakovaného podnetu“ nepríslušným prokurátorom generálnej prokuratúry žiaden ďalší podnet generálnej prokuratúre nepodal, a to napriek tomu, že táto skutočnosť je nová,   ktorá,   ako   to   vyplýva   z logiky   veci,   ani   nemohla   byť   predmetom   skoršieho „opakovaného podnetu“ podaného proti postupu krajskej prokuratúry.

Ak je teda sťažovateľ presvedčený o tom, že jeho „opakovaný podnet“ mal vybaviť generálny prokurátor, a nie prokurátor generálnej prokuratúry, má nepochybne k dispozícii právny prostriedok nápravy (ďalší podnet podľa § 34 zákona o prokuratúre), ktorý ústavný súd   považuje   za   účinný   okrem   tohto   aj   vo   vzťahu   k zvyšným   námietkam   sťažovateľa v súvislosti s neposkytnutím ochrany jeho právam generálnou prokuratúrou, k zásahu do ktorých malo dôjsť postupom vyšetrovateľa.

Ústavný   súd   teda   konštatuje,   že   aj   vo   vzťahu   k postupu   generálnej   prokuratúry sťažovateľ   má   k dispozícii   iný   právny   prostriedok,   ktorý   mu   zákon   o prokuratúre   na ochranu všetkých ním namietaných označených práv účinne poskytuje a na ktorých použitie je sťažovateľ oprávnený podľa tohto zákona, preto sťažnosť nie je prípustná ani v tejto časti pre nevyčerpanie tohto prostriedku (§ 53 ods. 1 zákona o ústavnom súde), čo bolo dôvodom na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Pretože sťažnosť sťažovateľa bola ako celok odmietnutá, neprichádzalo do úvahy rozhodovanie o ďalších požiadavkách sťažovateľa, rozhodovanie o ktorých je podmienené vyslovením porušenia základných práv alebo slobôd, k čomu v tomto prípade nedošlo.

Vzhľadom na uvedené ústavný súd rozhodol tak, ako to je uvedené vo výrokovej časti tohto uznesenia.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 30. marca 2011