znak

SLOVENSKÁ REPUBLIKA

U Z N E S E N I E

Ústavného súdu Slovenskej republiky

II. ÚS 119/06-12

Ústavný súd Slovenskej republiky na neverejnom zasadnutí senátu 20. apríla 2006 predbežne   prerokoval   sťažnosť   J.   B.,   bytom   D.,   vo veci   namietaného   porušenia   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava III z 18. novembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 125/04 a takto

r o z h o d o l :

Sťažnosť J. B. o d m i e t a.

O d ô v o d n e n i e :

I.

Ústavnému súdu Slovenskej republiky (ďalej len „ústavný súd”) bola 12. decembra 2005   doručená   sťažnosť   J.   B.   (ďalej   len   „sťažovateľ”),   ktorou   namieta   porušenie   jeho základného práva na súdnu a inú právnu ochranu podľa čl. 46 ods. 1 Ústavy Slovenskej republiky (ďalej len „ústava“) a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 Dohovoru o ochrane ľudských práv a základných slobôd (ďalej len „dohovor“) postupom a uznesením Okresného súdu Bratislava III (ďalej len „okresný súd“) z 18. novembra 2004 v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 125/04.

Sťažovateľ v sťažnosti okrem iného uviedol:«... sťažnosť podávam na Okresný súd Bratislava III pre porušenie ústavného práva, Ústavy   Slovenskej   republiky   nesprávnym   a   tým   aj   nespravodlivým   konaním   pri prejednávaní   mojej   žaloby   na   firmu   T.,   S.   a spol.,   pre   poškodenie   domového   majetku, narušenie domácej slobody, krádež a zneváženie môjho mena ktorá je evidovaná na súde pod č. k. 19 C 125/04

Podľa Ústavy Slovenskej republiky, ale aj medzinárodného Dohovoru o zachovávaní ľudských práv, ktorý parafovala aj Slovenská republika, zaručuje sa občanom Slovenskej republiky ich právo na spravodlivé a správne prejednávanie ich podaní, žalobných návrhov na súdoch. V prípade podania tejto mojej žaloby Okresný súd Bratislava III zastúpený sudkyňou   JUDr.   T.   B.   hrubo   porušil   moje   právo   na   spravodlivé   súdne   konanie,   ktorý je právom o. i. tiež ústavným.

Zdôvodnenie sťažnosti: Listom   zo   dňa   15. novembra 2005,   č.   Spr.   2178/05   odpovedal   mi   podpredseda Okresného súdu Bratislava III JUDr. M. K. na moju sťažnosť zo dňa 5. októbra 2005 predsedovi Okresného súdu Bratislava III na prieťahy v súdnom konaní vo veci sp. zn. 19 C 125/04, čo bola moja žaloba podaná firmu T., S. a spol. a to zo dňa 10. augusta 2004. JUDr. M. K., podpredseda Okresného súdu Bratislava III, zrejme v zastúpení predsedu okresného   súdu   uviedol   vo   svojom   liste   zo   dňa   15. novembra,   citujem,   doslova:   „Dňa 7. októbra 2005 bola predsedovi Okresného súdu Bratislava III doručená Vaša sťažnosť zo dňa   5. októbra   2005   týkajúca   sa   prieťahov   v konaní   veci   sp.   zn.   19   C   125/04.   Vec prejednávala   a   rozhodovala   sudkyňa   JUDr.   T. B.,   ktorá   uznesením,   zo   dňa 18. novembra 2004 odmietla Vaše podanie podané na súd dňa 29. júna 2004 po tom, ako Vášmu zástupcovi márne uplynula lehota na doplnenie návrhu obsiahnutá vo výzve, ktorá mu   bola   doručená   dňa   4. novembra 2004.   Uvedené   uznesenie   bolo   Vášmu   zástupcovi doručené   dňa   24. novembra 2004   a   keďže   mu   uplynula   lehota   na odvolanie,   uznesenie sa stalo dňa 10. decembra 2004 právoplatným. Súd teda v konaní už pokračovať nebude,“ podpísaný JUDr. M. K., podpredseda Okresného súdu Bratislava III.

Na   základe   mojej   žiadosti   o   oslobodenie   od   súdnych   poplatkov   a   ustanovenie právneho zástupcu z radov advokátov mojím podaním zo dňa 10. augusta 2004, ustanovil mi   Okresný   súd   Bratislava   III   vo   veci   19 C 125/04   ako   právneho   zástupcu   advokáta Mgr. M. Z. so sídlom (...) D. Napriek mojím viacerým písomným výzvam advokát Z. mi na ne do dnešného dňa neodpovedal a ani ma nijako neinformoval o postupe súdu a jeho komunikácii so súdom. Poznamenávam, že svojím uznesením zo dňa 9. 9. 2004 Okresný súd Bratislava III vylúčil možnosť odvolania voči uzneseniu vo veci ustanovenia mi za advokáta Mgr. Z., čiže nemohol som sa voči uzneseniu odvolať ani ja, ale ani ustanovený Mgr. M. Z., údajne advokát.

Okresný súd Bratislava III zastúpený vo veci 19 C 125/04 JUDr. T. B. konal v tejto veci so mnou ako so žalobcom voči mne nespravodlivo a nesprávne hlavne tým, že sudkyňa JUDr. T. B. komunikovala vo veci výhradne s advokátom Mgr. M. Z., od sudkyne som nedostal   žiadne   informácie,   žiadnu   výzvu   a   do   tohto   môjho   podania   na   Ústavný   súd Slovenskej   republiky   nedostal   som   od   nej   ani   uznesenie   o odmietnutí   mojej   žaloby, odmietnutí mojej žaloby proti firme T. a spol. pod spis zn. 19 C 125/04. Uznesenie som nedostal ani napriek tomu, že som oň požiadal písomne OS Bratislava III, ďalším listom asistentku   senátu   JUDr. T.   B.,   sudkyne   a   ďalším   listom   predsedu   Okresného   súdu Bratislava III, dodávam, že išlo o asistentku senátu T. Všetko navyše naznačuje tomu a je tu podozrenie,   že   sudkyňa   JUDr.   T.   B.   vedome   a   v   môj   neprospech   konala   po dohode s advokátom Mgr. M. Z. v môj neprospech, aby takouto manipuláciou bolo zmarené moje žalobné   podanie,   aby   som   sa   nemohol   domôcť   práva,   pretože   domoženiu   sa   práva   mi sudkyňa konajúca v zastúpení Okresného súdu Bratislava III vedome zabránila uplatňovať svoje právo na spravodlivé prerokovanie mojej žiadosti tým, že ma o priebehu jej konania nijako a o ničom neinformovala, nestačilo to, že bola iba v komunikácii s mojím súdom ustanoveným Mgr. M. Z., ktorý vo veci nekonal, spolupodieľal sa na dosiahnutí zmarenia súdneho prerokovania mojej žaloby, (...) svojím konaním aj sudkyňa JUDr. T. B., keďže bez môjho vedomia nielen zasielala svoje dožiadania a výzvy vrátane odmietavého uznesenia iba advokátovi Z., ale bolo jej povinnosťou poslať mi aspoň uznesenie o hrozbe odmietnutia mojej žaloby v prípade, že nevyhoviem súdu a nedoplním moju žalobu. Sudkyni JUDr. T. B. muselo byť predsa známe, že na každú jej výzvu, na každý jej prípis súdom ustanovený advokát   vo   veci   19 C 125/04   nijako   nereaguje.   Už   len   z   toho   dôvodu   bolo   zákonnou povinnosťou sudkyne zaslať aspoň odmietavé uznesenie o odmietnutí mojej žaloby, aby som sa mohol voči nej v zákonom ustanovenej lehote odvolať. Žiadna písomnosť mi zaslaná nebola,   až   na   citovaný   list   podpredsedu   OS Bratislava   III   Mariána   K.,   z ktorého   som sa po prvý   raz   dozvedel   o priebehu   konania   súdu   zastúpeného   dr. B.,   čo   mi   už   nedalo možnosť odvolať sa proti uzneseniu. Na základe tu vyčerpávajúco uvedeného je zrejmé, že sudkyňa konala vo veci neobjektívne a nespravodlivo, dopustila sa marenia správneho priebehu súdneho konania a teda hrubo porušila okrem aj Ústavu Slovenskej republiky o spravodlivom prerokúvaní žalobných a všetkých podaní súdmi, na čo má každý slovenský občan z ústavného zákona SR a podľa neho nepopierateľný nárok.»

Sťažovateľ v závere sťažnosti uviedol:„Na Ústavnom súde Slovenskej republiky sa touto svojou sťažnosťou domáham: aby   bolo   zabezpečené   moje   právo   na   spravodlivé   konanie,   čiže,   aby   Ústavným súd SR   svojím   rozhodnutím   zaviazal   Okresný   súd   Bratislava   III   o   obnovenie   a   začatie konania vo veci 19 C 125/04, moja žaloba na firmu T. a spol., čo si najprv vyžaduje zrušiť uznesenie súdu zastúpeného JUDr. T. B., ide o uznesenie Okresného súdu Bratislava III zo dňa   18. novembra 2004,   ktorým   menovaná   sudkyňa   odmietla   moje   žalobné   podanie zo dňa 29. júna 2004,

uplatnenia disciplinárneho pokračovania voči sudkyni Okresného súdu Bratislava III JUDr. T. B. pre prejednávanie veci 19 C 125/04 v príkrom rozpore s O. s. p., a s článkom Ústavy Slovenskej republiky, ktorý zaručuje každému slovenskému občanovi ústavné právo na spravodlivé posúdenie jeho veci, jeho žalobného podania na súd a pod.,

aby   Ústavný   súd   Slovenskej   republiky   svojím   rozhodnutím   v   tejto   veci zaviazal Okresný súd Bratislava III vyplatiť mi odškodné vo forme zadosťučinenia vo výške 300 000,- Sk. Výšku odškodného požadujem podľa mňa minimálnu a primeranú škode, ktoré mi Okresný súd Bratislava III spôsobil svojím konaním, ktoré mi znemožnilo uplatniť moje právo na spravodlivé a správne posúdenie mojej veci, teda domôcť sa práva, čo mi bolo postupom OS Bratislava III hrubým spôsobom zabránené.“

Z   podstaty   sťažnosti   vyplýva,   že   sťažovateľ   požaduje   vysloviť   porušenie   jeho základného   práva   na   súdnu   a inú   právnu   ochranu   podľa   čl.   46   ods.   1   ústavy   a práva na spravodlivé súdne konanie podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, ku ktorému malo okrem iného dôjsť postupom a uznesením okresného súdu o odmietnutí žaloby v konaní vedenom pod sp. zn. 19 C 125/04, ktoré nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2004.

II.

Podľa čl. 127 ods. 1 ústavy ústavný súd rozhoduje o sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických   osôb,   ak namietajú porušenie   svojich   základných   práv alebo slobôd, alebo ľudských práv a základných slobôd vyplývajúcich z medzinárodnej zmluvy, ktorú Slovenská   republika   ratifikovala   a bola   vyhlásená   spôsobom   ustanoveným   zákonom, ak o ochrane týchto práv a slobôd nerozhoduje iný súd.

Ústavný súd každý návrh predbežne prerokuje na neverejnom zasadnutí bez účasti sťažovateľa v súlade s § 25 ods. 1 zákona Národnej rady Slovenskej republiky č. 38/1993 Z. z. o organizácii Ústavného súdu Slovenskej republiky, o konaní pred ním a o postavení jeho sudcov v znení neskorších predpisov (ďalej len „zákon o ústavnom súde“) a zisťuje, či návrh spĺňa zákonom predpísané náležitosti a či nie sú dané dôvody na jeho odmietnutie. Podmienky konania o sťažnostiach sú upravené v § 20 a v § 49 až 56 zákona o ústavnom súde, pričom nesplnenie všeobecnej alebo osobitnej podmienky je dôvodom na odmietnutie sťažnosti podľa § 25 ods.   2 citovaného zákona. Ústavný súd preto sťažnosť predbežne prerokoval sťažnosť sťažovateľa a skúmal, či neexistujú dôvody na jej odmietnutie podľa § 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde.

Ústavný súd zo súvisiaceho súdneho spisu okresného súdu sp. zn. 19 C 125/04 zistil, že napadnuté konanie bola začaté 29. júna 2004 na základe podania sťažovateľa označeného ako „porušovanie   domácej   slobody,   poškodzovanie   majetku   (bytu)   vrátane   krádeže“, doplneného podaním sťažovateľa doručeným okresnému súdu 6. júla 2004.

Uznesením   z   20. júla 2004   okresný   súd   vyzval   sťažovateľa   na   odstránenie nedostatkov podania, ktorý výzvu prevzal 3. augusta 2004. Dňa 10. augusta 2004 okrem doplnenia a rozšírenia žaloby sťažovateľ požiadal okresný súd o oslobodenie od súdnych poplatkov a ustanovenie právneho zástupcu v konaní.

Okresný   súd   9. septembra 2004   uznesením   priznal   sťažovateľovi   oslobodenie od platenia súdnych poplatkov a ustanovil mu za právneho zástupcu Mgr. M. Z. Uznesenie sťažovateľ prevzal 12. septembra 2004 a jeho právny zástupca 14. septembra 2004.

Dňa 27. októbra 2004 sťažovateľ doručil okresnému súdu ďalšie podanie, v ktorom upresnil a rozšíril dôvody žaloby.

Dňa   28. októbra 2004   okresný   súd   vyzval   právneho   zástupcu   sťažovateľa na odstránenie nedostatkov žaloby a uznesením z 18. novembra 2004 žalobu sťažovateľa odmietol.   Predmetné   uznesenie   bolo   doručené   jeho   právnemu   zástupcovi   24. novembra 2004 a nadobudlo právoplatnosť 10. decembra 2004.

Jednou zo zákonných podmienok prijatia sťažnosti na ďalšie konanie je jej podanie v lehote ustanovenej v § 53 ods. 3 zákona o ústavnom súde. Táto lehota je dvojmesačná a začína plynúť od právoplatnosti rozhodnutia, oznámenia opatrenia alebo upovedomenia o inom zásahu. Nedodržanie tejto lehoty je zákonom ustanoveným dôvodom na odmietnutie sťažnosti ako podanej oneskorene (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde). V prípade podania sťažnosti   po   uplynutí zákonom   ustanovenej   lehoty   neumožňuje zákon   o ústavnom   súde zmeškanie   tejto   lehoty   odpustiť,   pretože   to   kogentné   ustanovenie   § 53   ods. 3   zákona o ústavnom súde neumožňuje (napr. IV. ÚS 14/03, I. ÚS 110/03). Z uvedeného je zrejmé, že   sťažnosť   podľa   čl. 127   ods. 1   ústavy   nemožno   považovať   za   časovo   neobmedzený právny   prostriedok   ochrany   základných   práv   alebo   slobôd   (napr. III. ÚS 114/03, IV. ÚS 236/03).

Ústavný súd konštatuje, že v čase, keď sťažovateľ doručil sťažnosť ústavnému súdu, t.   j.   12. decembra 2005,   už   dávno   uplynula   dvojmesačná   lehota   uvedená   v   § 53   ods. 3 zákona o ústavnom súde pre tento typ konania pred ústavným súdom, a preto jeho sťažnosť v tejto časti odmietol ako oneskorene podanú (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Tú časť sťažnosti, v ktorej sťažovateľ žiada, aby ústavný súd „svojím rozhodnutím zaviazal Okresný súd Bratislava III o obnovenie a začatie konania vo veci 19 C 125/04 (...), zrušiť uznesenie súdu (...) zo dňa 18. novembra 2004 (...)“, vyvodil disciplinárne opatrenia voči sudkyni okresného súdu a uložil okresnému súdu vyplatiť sťažovateľovi „odškodné vo forme zadosťučinenia“ 300 000 Sk za spôsobenú škodu, ústavný súd odmietol čiastočne ako zjavne neopodstatnenú a čiastočne pre nedostatok jeho právomoci na jej prerokovanie.

Ústavný   súd   zistil,   že   v spise   okresného   súdu   sa   nenachádza   doklad,   ktorý by osvedčil,   že   konajúcemu   súdu   bolo   relevantne   oznámené   (ešte   pred   rozhodnutím o odmietnutí žaloby, resp. aj po ňom), že by sťažovateľ žiadal zmeniť právneho zástupcu, resp.   dal   výpoveď   jeho   právnemu   zástupcovi   podľa   § 28   ods. 3   Občianskeho   súdneho poriadku,   a taktiež   to   nevyplýva   ani   zo   sťažnosti   doručenej   ústavnému   súdu.   Z obsahu súdneho spisu navyše nevyplýva, že by sťažovateľ bol do podania sťažnosti ústavnému súdu   podal   odvolanie   proti   uzneseniu   okresného   súdu   sp.   zn.   19 C 125/04   z 18. novembra 2004,   ktorým   bola   jeho   žaloba   odmietnutá.   Sťažovateľovi   bol   okresným súdom riadne ustanovený právny zástupca 9. septembra 2004 na základe jeho žiadosti a uznesenie o odmietnutí žaloby bolo doručené jeho právnemu zástupcovi 24. novembra 2004 v súlade s ustanovením § 49 ods. 1 Občianskeho súdneho poriadku, podľa ktorého ak má účastník zástupcu, a to i ustanoveného rozhodnutím súdu, doručuje sa písomnosť len tomuto zástupcovi.   Vzhľadom   na   to   postup   okresného   súdu   nie   je   v príčinnej   súvislosti s namietaným porušením základného práva podľa čl. 46 ods. 1 ústavy a práva podľa čl. 6 ods. 1 dohovoru, a preto ústavný súd mohol sťažnosť sťažovateľa odmietnuť aj z dôvodu zjavnej neopodstatnenosti (§ 25 ods. 2 zákona o ústavnom súde).

Ústavný súd záverom poznamenáva, že sťažovateľ pred tým, ako podal sťažnosť ústavnému súdu, mohol sa domáhať ochrany svojich práv podľa zákona č. 586/2003 Z. z. o advokácii   a o zmene   a doplnení   zákona   č.   455/1991   Zb.   o živnostenskom   podnikaní (živnostenský zákon) v znení neskorších predpisov. Podľa ustanovenia § 26 ods. 1 tohto zákona advokát zodpovedá klientovi za škodu, ktorú mu spôsobil v súvislosti s výkonom advokácie; zodpovednosť advokáta sa vzťahuje aj na škodu spôsobenú jeho koncipientom alebo jeho zamestnancom, ak advokát vykonáva advokáciu ako spoločník spoločnosti podľa tohto   zákona,   povinnosť   podľa   tohto   ustanovenia   sa   vzťahuje   iba   na   túto   spoločnosť. V zmysle citovaného zákona i ďalších predpisov upravujúcich zodpovednosť za vzniknutú škodu   (Občiansky   zákonník)   si   teda   sťažovateľ   mohol   uplatňovať   náhradu   škody   voči advokátovi podaním žaloby na všeobecnom súde.

Vzhľadom   na   princíp   subsidiarity,   podľa   ktorého   rozhoduje   ústavný   súd o individuálnych sťažnostiach fyzických osôb alebo právnických osôb vo veci porušenia ich základných   práv   alebo   slobôd   v tých   prípadoch,   ak   o   ochrane   týchto   práv   a   slobôd nerozhoduje iný súd (čl. 127 ods. 1 ústavy), nie je v tejto časti sťažnosti daná právomoc ústavného   súdu.   Obdobne   ústavný   súd   nemá   právomoc „uplatňovať   disciplinárnu zodpovednosť“ proti sudkyni okresného súdu, ako to požaduje sťažovateľ v petite svojej sťažnosti, túto má v zmysle zákona č. 385/2002 Z. z. o sudcoch a prísediacich a o zmene a doplnení niektorých zákonov v znení neskorších predpisov disciplinárny súd.

Keďže sťažnosť bola odmietnutá, bolo bez právneho významu zaoberať sa ďalšími požiadavkami sťažovateľa uvedenými v sťažnosti.

P o u č e n i e :   Proti tomuto rozhodnutiu nemožno podať opravný prostriedok.

V Košiciach 20. apríla 2006